Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 560/2017
PDF · 125.75 KB
No categories available
III. ÚS 560/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra
2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného , , , vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 127/2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2017
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 127/2014.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že pred Okresným súdom Bratislava V (ďalej len
„okresný súd“) prebieha pod sp. zn. 11 C 216/2012 konanie, v ktorom sa ako navrhovateľ
domáha proti odporcovi priznania
nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie okresného súdu zo 14. októbra 2013 považoval sťažovateľ
za svojvoľné a arbitrárne, preto podal proti nemu 28. novembra 2013 odvolanie, ktoré bolo
predložené krajskému súdu na rozhodnutie 28. februára 2014. Sťažovateľ namietal, že do
podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo o jeho odvolaní rozhodnuté, čím krajský súd
porušuje zásadu rýchlosti súdneho konania. Vec považoval po právnej a skutkovej stránke
za jednoduchú, avšak pre neho za mimoriadne významnú. Zdôraznil, že k prieťahom
v odvolacom konaní neprispel.
3. Sťažovateľ sa domáhal aj finančného zadosťučinenia vo výške 3 400 €,
čo zdôvodnil stavom právnej neistoty, bezmocnosti, beznádeje a psychickej ujmy.
4. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu prijať sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom
takto rozhodnúť:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní č. k. 8 Co/127/2014 porušené boli.
2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
8 Co/127/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 400,- Eur, ktoré
je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je
Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky
do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
5. K sťažnosti sťažovateľa sa krajský súd vyjadril podaním zo 6. septembra 2017
pod sp. zn. 1 SprV/410/2017. Uviedol, že vec okresného súdu sp. zn. 11 C 216/2012 mu
bola predložená na konanie a rozhodnutie 28. februára 2014. Podľa vyjadrenia zákonnej
predsedníčky senátu nie je vec sťažovateľa mimoriadneho významu, preto si nevyžadovala
prioritné vybavenie. Sťažovateľom tvrdený záujem o urýchlené konanie spochybnila
nepodaním jeho žiadosti o urýchlené vybavenie veci. Krajský súd upriamil pozornosť
ústavného súdu na skutočnosť, že rozsudkom krajského súdu z 18. júla 2017 bol potvrdený
rozsudok okresného súdu. Zároveň zdôraznil, že neeviduje sťažnosť sťažovateľa
na prieťahy v súdnom konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo
všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
10. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa preskúmal z pohľadu splnenia všeobecných
a osobitných náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50), oboznámil
sa s obsahom spisu krajského súdu sp. zn. 8 Co 127/2014 a dospel k záveru, že jeho
sťažnosti nie je možné vyhovieť.
11. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že odvolacie konanie pred krajským súdom
bolo začaté 28. februára 2014, keď bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa. Rozsudkom vyhláseným 18. júla 2017 krajský súd potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. Rozsudok krajského súdu bol vypracovaný 14. augusta 2017 a opísaný 17. augusta
2017 a spis bol vrátený okresnému súdu 30. augusta 2017. V súčasnom období sa
rozhodnutie krajského súdu doručuje účastníkom konania prostredníctvom okresného súdu.
12. Poukazom na uvedené ústavný súd už nevzhliadol priestor na dosiahnutie
nápravy vyslovením porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd vykonal úkony smerujúce k odstráneniu stavu právnej
neistoty sťažovateľa v ním namietanom postupe krajského súdu, v dôsledku čoho nemohol
už krajský súd ani porušovať jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K náprave pristúpil krajský súd bez vedomosti o ústavnej
sťažnosti sťažovateľa, keďže bola doručená krajskému súdu na vyjadrenie až 28. augusta
2017.
13. Ústavný súd opakovane judikoval, že ústavná sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do
základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07). V súlade s ustálenou
judikatúrou ústavný súd v danom prípade konštatuje, že po dosiahnutí stavu právnej istoty
sťažovateľa stráca vyslovenie porušenia jeho práva svoj praktický význam a takéto
rozhodnutie ústavného súdu by nadobudlo formalistický rozmer.
14. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími procesnými návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017