Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 457/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Řihákovou Kojtalovou, Advokátka

kancelária M Kojtalová, s. r. o., Antona Bernoláka 51, Žilina, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

, základného práva vlastniť majetok zaručeného v

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku

zaručeného v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 22. februára 2017 v časti jeho výroku o náhrade trov konania a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 22. februára 2017 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. mája 2017 doručená sťažnosť a 29. mája 2017 doplnenie sťažnosti ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a (ďalej len

„ústava“), základného práva vlastniť majetok zaručeného v , práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1

ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 22. februára 2017 v časti jeho výroku o náhrade trov konania.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. ,

v ktorom sťažovateľ vystupoval v procesnom postavení žalovaného, Okresný súd Žilina

(ďalej len „okresný súd“) prerokovával žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Podľa sťažovateľa už pred podaním žaloby

v predmetnej veci nebol medzi ním a žalobkyňou sporný spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, a to tak, že vyporiadavané nehnuteľnosti mali byť prikázané za náhradu

do výlučného vlastníctva sťažovateľa, avšak sporným bola výška predmetnej náhrady

za 7/32 podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach. Sťažovateľ uviedol, že

„... pred začatím súdneho konania jej ponúkol vyplatiť sumu cca 34 562,50 Eur, čo

žalobkyňa neakceptovala“, pričom v žalobe si uplatnila nárok na túto náhradu v sume

50 000 €, ktorú v dôsledku výsledkov znaleckého dokazovania v priebehu súdneho sporu

ustálila na sumu 43 968,75 €. V priebehu súdneho konania podaním doručeným

okresnému súdu 24. februára 2015 si sťažovateľ vzájomným návrhom uplatnil v rámci

„... vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle...“ proti žalobkyni

nárok na zaplatenie sumy 2 583,61 € z titulu náhrady nákladov, ktoré zo svojho vynaložil

na zhodnotenie predmetu podielového spoluvlastníctva.

3. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. z 25. januára 2016

tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré prikázal do výlučného

vlastníctva sťažovateľa za finančnú náhradu v sume 28 437,50 €, ktorú ho zaviazal vyplatiť

žalobkyni, súčasne v zmysle vzájomného návrhu sťažovateľa žalobkyňu zaviazal vyplatiť

sťažovateľovi 2 583,61 € a napokon rozhodol, že „O trovách konania rozhodne súd

do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku“.

4. O odvolaní žalobkyne proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým ju zaviazal

na náhradu finančných nákladov sťažovateľovi v sume 2 583,61 € z titulu náhrady ním

vynaložených nákladov na rekonštrukciu sporných nehnuteľností, rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 22. februára 2017 tak, že zmenil odvolaním napadnutý

výrok rozsudku okresného súdu a vzájomný návrh sťažovateľa zamietol, pričom súčasne

rozhodol o nároku na náhradu trov konania nielen pred odvolacím súdom, ale aj pred súdom

prvého stupňa, a to tak, že „Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100%.“.

5. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie predovšetkým

svojho základného práva na spravodlivý proces, ako aj práva vlastniť majetok,

a to v príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 22. februára 2017 v časti jeho výroku o náhrade trov konania na tom základe, že tým, že

krajský súd rozhodol o trovách aj prvostupňového konania, zamedzil sťažovateľovi prístup

k dvojinštančnému konaniu v otázke prieskumu tohto výroku o trovách konania, proti

ktorému nie je prípustné odvolanie a ani mimoriadny opravný prostriedok. Okrem toho

sťažovateľ poukazuje na to, že krajský súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu

trov konania dôsledne nezohľadnil zásadu úspešnosti v spore, pretože neprihliadol

na skutočnosť, že reálne v konaní pred prvostupňovým súdom žalobkyňa nemala plný

úspech v spore, ba dokonca, v medzi účastníkmi spornej otázke týkajúcej sa výšky náhrady

za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola žalobkyňa v nadpolovičnej miere

neúspešná, pretože nielenže jej bola prisúdená náhrada v sume o viac ako 50 % nižšej, ako

si uplatnila, ale dokonca táto jej priznaná suma bola nižšia, než ako jej pred začatím sporu

ponúkal sám sťažovateľ, pričom otázka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva

sporná medzi účastníkmi nebola, takže v tomto smere ju nie je možné pripočítať ako úspech

žalobkyne. Sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv rozsudkom krajského súdu

aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napádaného výroku o priznanom nároku

na náhradu trov konania, preto v tejto časti považuje tento rozsudok krajského súdu

za arbitrárny a nepreskúmateľný.

6. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného tiež uviedol:

„I napriek tomu, že žalobkyňa bola v časti vzájomného návrhu sťažovateľa

pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle o zaplatenie sumy

2.583,61 Eur v odvolaní úspešná, rozsudok v podstatnej časti výroku týkajúceho sa zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebol napadnutý žiadnym opravným

prostriedkom a prvostupňový súd o nároku na náhradu trov konania pôvodne nerozhodol.

Aj keď v časti konania bola žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná, vzhľadom na to, že súd

prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania, nemohol odvolací súd v nadväznosti

na to o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodnúť. Teda

krajský súd podľa názoru sťažovateľa nemal právny základ konať podľa

a zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže také v čase

rozhodovania krajského súdu neexistovalo Podľa názoru sťažovateľa by základnému právu

na súdnu ochranu a právu na spravodlivé súdne konanie, rešpektujúc rovnosť účastníkov

v konaní, zodpovedal postup odvolacieho súdu ponechať rozhodnúť súd prvej inštancie

o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania tak, aby bola daná možnosť účastníkov

konania realizovať ich procesné práva a využiť zákonom priznané právo uplatniť voči

rozhodnutiu súdu, voči ktorému je to zo zákona prípustné, riadny opravný prostriedok.

Z dostupných zverejnených súdnych rozhodnutí v iných obdobných veciach, resp. v iných

veciach v obdobnom procesnom štádiu, súdy rozhodovali inak, kedy v obdobnej procesnej

situácii ponechali rozhodnutie o náhrade trov konania na súde prvej inštancie (Rozsudok

Krajského súdu Žilina zo dňa 08.02.2017, sp.zn. , Rozsudok Krajského súdu

Nitra zo dňa 09.02.2017, sp. zn. )...

Rozsudok krajského súdu o nároku na náhradu trov konania nemožno považovať

za zákonný, keďže konštatovanie súdu o úspechu žalobkyne vo veci nenachádza oporu

vo výroku súdu prvej inštancie v merite veci, ani v obsahu súdneho spisu. Ak by súd mal

vychádzať v otázke rozhodovania o trovách konania z výsledku v merite veci, ktorým bolo

rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, kde

po oboznámení sa s obsahom celého spisu, všetkých úkonov účastníkov konania

a vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru, že žalobkyňa bola v konaní

úspešná v plnom rozsahu.“

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ..., na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1, SR, vlastniť majetok podľa SR, ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Rozsudkom Krajského súdu

v Žiline, sp. zn. zo dňa 22.02.2017 v časti jeho výroku o náhrade trov

konania a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 22.02.2017 v

časti jeho výroku o náhrade trov konania sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v

Žiline na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia za 2 úkony právnej služby v sume vo výške 374,81,- Eur... v súlade s ust. § 11

ods. 3, a nasl. Vyhlášky MS SR č. na účet jeho právneho zástupcu

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažnosť sťažovateľa

spĺňa všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom predpísané

v , ako aj osobitné náležitosti, ktoré sú pre konanie

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb ustanovené v § 50 citovaného zákona,

a pretože nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa ,

rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

11. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd rozhoduje o jej prijatí len

vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa ňou namieta.

Rozhodovanie o tej časti návrhu, ktorou sa sťažovateľ domáha zrušenia rozhodnutia

všeobecného súdu a aby mu ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia, nie je

rozhodovaním o základnom práve alebo slobode. Z tohto dôvodu ústavný súd v rámci

predbežného prerokovania o týchto otázkach ešte nerozhodoval ().

III.

12. Sťažovateľ v sťažnosti žiada, aby ústavný súd rozhodol aj o odklade

vykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu sp. zn. z 22. februára

2017, pričom túto svoju žiadosť odôvodňuje takto:

„Sťažovateľ má za to, že právne a skutkové okolnosti veci odôvodňujú potrebu

dočasnej a predbežnej ochrany jeho práv a žiada preto ústavný súd o odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania

vytvára právny základ rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške tejto náhrady podľa

ust. , a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, voči ktorému

je síce možnosť podania opravného prostriedku - sťažnosti, o ktorej však rozhoduje súd

prvej inštancie ako posledná možná inštitúcia. Prípadné rozhodnutie o odklade

vykonateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu môže zabezpečiť predchádzanie

prípadnému ďalšiemu využívaniu mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných

prostriedkov právnej ochrany, keďže je tu riziko, žeby rozhodnutie o výške náhrady trov

konania, ktoré je závislé výlučne na právoplatnosti konečného rozhodnutia, bolo založené

na rozhodnutí, ktoré zasiahlo do základných práv a slobôd sťažovateľa a môže byť

predmetom budúceho zrušenia.“

13. Podľa ústavný súd môže na návrh

sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým

verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

14. Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu

a dôvodov sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľ osvedčil existenciu predpokladov

na zabezpečenie toho, aby sa prípadný výsledok konania pred ústavným súdom nezmaril

v dôsledku napadnutého rozsudku. Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľa na odloženie

vykonateľnosti označeného rozsudku krajského súdu a dospel k záveru, že tento návrh nie je

v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52

ods. 2 , preto ústavný súd v súlade s týmto ustanovením rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

15. Uložené dočasné opatrenie podľa zanikne

najneskoršie ex lege nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci

samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Podľa § 52 ods. 4 zákona

o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody,

pre ktoré sa nariadilo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017