Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 12/2017
PDF · 231.09 KB
No categories available
PL. ÚS 12/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017
v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa
spravodajkyňa), Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Marianny
Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny
43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej doc. PhDr. Martinom
Klusom, PhD., MBA, a Mgr. Jozefom Viskupičom, poslancami Národnej rady Slovenskej
republiky, na začatie konania o súlade § 219a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 30 ods. 1 a 4 a s čl. 31 Ústavy Slovenskej
republiky a takto
rozhodol:
1. Návrh skupiny 43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a
na ďalšie konanie.
2. Návrh na pozastavenie účinnosti § 219a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. júla 2017
doručený návrh skupiny 43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej
doc. PhDr. Martinom Klusom PhD., MBA, a Mgr. Jozefom Viskupičom, poslancami
Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“), na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a podľa § 18 ods. 1 písm. a) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) o súlade § 219a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/2014
Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“)
s čl. 30 ods. 1 a 4 a s čl. 31 ústavy.
2. Skupina poslancov k namietanému nesúladu § 219a zákona o podmienkach
výkonu volebného práva s čl. 30 ods. 1 a 4 a s čl. 31 ústavy v návrhu na začatie konania
uvádza:
«Napadnuté ustanovenie § 219a... vytvorilo zákonnú prekážku výkonu aktívneho
i pasívneho volebného práva v období od 1. novembra 2017 až do konania riadnych
komunálnych volieb v novembri 2018.
Prebiehajúcim volebným obdobím je súčasné volebné obdobie do orgánov
samosprávy obcí 2014 - 2018 a uvedeným doterajším predpisom bol zákon Slovenskej
národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších
predpisov.
1.2 Časový rámec vecného dosahu napadnutého ustanovenia
Dňa 4. novembra 2017 (rozhodnutie predsedu NR SR publikované v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky) sa uskutočnia voľby do orgánov samosprávnych krajov a niektorí
avizovaní kandidáti na post predsedu samosprávneho kraja v súčasnosti pôsobia na pozícii
starostov obcí. resp. primátorov miest. Ak vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov
uspejú, podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2017 [napadnutá právna úprava
nadobudla účinnosť 1. júla 2017, pozn.] by museli byť vyhlásené tzv. doplňujúce voľby
do orgánov územnej samosprávy, čomu zabraňuje ustanovenie § 219a, napadnuté týmto
návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov.
V roku 2018 (zrejme v roku 2014, pozn.) sa voľby do orgánov samosprávy obcí
konali 15. novembra 2014. Pravdepodobným termínom konania volieb do orgánov
samosprávy obcí v roku 2018 je teda 10. november 2018, prípadne 3. november 2018
(v súlade s dikciou § 181 ods. 2 zák. č. 180/2014 Z. z.).
V nadväznosti na vyššie uvedené možno predpokladať, že časový odstup medzi
uprázdnením funkcie starostu obce/primátora mesta a novými voľbami do orgánov
samosprávy obcí bude približne jeden rok (s odchýlkou niekoľkých dní).
Voľby do orgánov samosprávy obcí vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej
republiky najneskôr 110 dní predo dňom ich konania (§ 181 ods. 1 zák. č. 180/2014 Z. z.).
110 dní je teda zákonom potvrdená schopnosť štátnych orgánov a obcí organizačne
zabezpečiť vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí.
Pri termíne volieb do orgánov samosprávnych krajov (4. 11. 2017) a pri skoršom
termíne volieb do orgánov samosprávy obcí (3. 11. 2018) dostávame 364 dní, počas ktorých
bude post starostu obce/primátora mesta neobsadený, čo je bez jedného dňa presný rok.
Ak od počtu 364 dní odpočítame 110 dní predpokladaných zákonom pre organizáciu volieb,
dostaneme číslo 254 dní, čo je viac ako 8 mesiacov.
1.3 Obmedzenie aktívneho a pasívneho volebného práva
Podľa § 181 ods. 7 zák. č. 180/2014 Z. z. voľby do orgánov samosprávy obcí podľa
odseku 3 sa nevykonávajú v posledných šiestich mesiacoch ich volebného obdobia.
Zákonodarca teda možnosť aktívneho aj pasívneho volebného práva obmedzil. O dôvodoch
takéhoto obmedzenia sa dôvodová správa nezmieňuje. Možno však predpokladať, že
dôvodom bola okrem iného aj časová náročnosť organizačného zabezpečenia volieb.
Vzhľadom na to, že polrok (6 mesiacov) pozostáva približne zo 180 dní, po odpočítaní
110 dní potrebných na organizačné zabezpečenie volieb, zostáva približne 70 dní, počas
ktorých by mohol byť, no nie je obsadený post starostu obce/primátora mesta.
Vo všeobecnosti považujeme za legitímne právo zákonodarcu sčasti obmedziť pasívne
aj aktívne volebné právo stanovením lehoty pred riadnymi voľbami, počas ktorých sa
doplňujúce komunálne voľby nevykonajú v určitom období pred konaním riadnych volieb,
pokiaľ je toto obmedzenie odôvodnené objektívnymi skutočnosťami, napr. časovou
náročnosťou organizácie doplňujúcich volieb. Nevyjadrujeme sa k úvahe, či 6 mesačná
lehota je opodstatnená pre obmedzenie aktívneho a pasívneho volebného práva. Je možné,
že ani táto lehota nie je v súlade s ústavným právom na uplatňovanie aktívneho
aj pasívneho volebného práva. Je to možno otázka na iné podanie na ústavný súd, ktoré
predbežne nemienime podávať. Obmedzíme sa na konštatovanie, že 6-mesačné obdobie je
vo všeobecnosti akceptované celospoločenským konsenzom ako primerané; tento všeobecný
koncept nemienime v tomto štádiu spochybňovať.
Avšak ročný časový odstup, počas ktorého bude funkcia starostu obce/primátora
mesta uprázdnená, nemožno odôvodniť žiadnou objektívnou skutočnosťou s výnimkou
finančnej úspory. Odhliadnuc od skutočnosti, že organizácia volieb v nejakej obci alebo
meste, akokoľvek veľkom, je len zlomkom sumy vynakladanej na celoštátne voľby alebo
referendum, finančná úspora nemôže byť ústavnoprávne relevantným argumentom
schopným prelomiť ústavné právo občanov na uplatnenie aktívneho i pasívneho volebného
práva v rámci konania doplňujúcich volieb.
I.4 Právne postavenie zástupcu starostu
Vzhľadom na to, že protistrana bude pravdepodobne argumentovať legitimitou
zastupovania starostu obce (primátora mesta) zástupcom starostu (primátora mesta),
je potrebné v tejto súvislosti pre ozrejmenie uviesť celý § 13b, ktorý funkciu zástupcu
starostu upravuje:
„§ 13b
Zastupovanie starostu
(1) Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie
poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu
starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Ak obec má
viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov starostu,
pričom určí ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak starosta
odvolá zástupcu starostu, poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania
zástupcu starostu.
(2) Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je jej členom.
(3) Zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom starostom v písomnom
poverení.
(4) Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia [§ 13a ods. 1
písm. c) až i)], plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu; ak sú poverení
zastupovaním dvaja zástupcovia starostu, plnia tieto úlohy v poradí, v ktorom boli poverení
za zástupcov starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.
(5) Zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu podľa odseku 4, patrí plat podľa
osobitného zákona.“
Zástupca starostu podľa slovenskej právnej úpravy nie je funkcia volená občanmi,
ale zástupcu starostu vyberá svojvoľne starosta obce (primátor mesta). Obecné
zastupiteľstvo volí zástupcu starostu len v prípade, že starosta obce (primátor mesta)
žiadneho poslanca funkciou zástupcu starostu obce (primátora mesta) nepoverí, čo je viac-
menej iba hypotetická situácia a z bežnej praxe takéto prípady ani nie sú známe.
Tak či onak zástupca starostu obce (primátora mesta) nie je volený občanmi.
Zástupca starostu (primátora mesta) teda nie je ani demokraticky volený ani
reprezentatívny orgán obce a ak niekoho reprezentuje, tak jedine osobné preferencie
starostu, ktorý ho funkciou zástupcu starostu poveril. Výkon reálnej moci nevoleným
funkcionárom, ktorý sa do funkcie dostal vďaka svojvoľnému výberu bývalého funkcionára
je možno obvyklý v absolutistických monarchiách, príp. vo vojenských diktatúrach, nemal
by však byť legitimizovaný ústavným súdom demokratického štátu. Poukazujeme v tejto
súvislosti na závažnosť ust. § 13b ods. 3, podľa ktorého zástupca starostu zastupuje starostu
v plnom rozsahu.
II. Relevantné ústavné východiská a namietaný nesúlad
Právo voliť a byť volený je v Ústave Slovenskej republiky začlenené v čl. 30 v rámci
politických práv ako tretí oddiel druhej hlavy upravujúcej základné práva a slobody.
Aktívne volebné právo, t. zn. právo voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných
orgánov verejnej moci ako aj rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi
volených orgánov verejnej moci je garantované Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne
čl. 30 ods. 1.
Pasívne volebné právo. t. zn. právo byť volený vo vzťahu k voľbám do územnej
samosprávy je garantované v čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky...
Výkon uvedených práv sa realizuje za podmienok ustanovených zákonom. Účelom
zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je premietnutie ochrany aktívneho volebného práva a pasívneho
volebného práva ako dvoch elementárnych politických práv zaručených článkom 30 Ústavy
Slovenskej republiky do zákona a zároveň aj podrobnejšie vymedzenie detailov, ktoré
Ústava Slovenskej republiky neupravuje. Politické práva sú podskupinou základných práv
a slobôd garantovaných ústavou, preto by zákonodarca mal byť pri každom premietnutí
obsahu týchto práv do konkrétnej podoby zákona nanajvýš opatrný a mal by zohľadňovať
aj iné ustanovenia ústavy, ktoré spolupôsobia na vytváranie podoby obsahového
zhmotnenia tohto ústavného práva na úrovni zákona. Ústavným imperatívom pre zákonnú
úpravu politických práv, rovnako ako aj pre výklad tejto zákonnej úpravy, je ustanovenie
čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Zákonná úprava všetkých politických
práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti.“.
Predpokladom slobodnej súťaže politických síl sú voľby; bez nich je súťaž politických
síl jednoducho nemysliteľná. Akákoľvek zákonná úprava, ktorá v určitom čase zamedzuje
konanie volieb, ide proti imperatívu zakotvenému v čl. 31 ústavy, ako aj proti princípom
fungovania demokratického štátu ako takého.
Volebné právo je právom reálnym. Preto zákonodarca má právo vyvažovať ústavné
právo vykonať volebný akt zmysluplnosťou jeho výkonu, ktorá závisí aj od predpokladanej
dĺžky výkonu funkcie zvolenou osobou. Celospoločenský konsenzus aj akási dlhodobá
ústavná tradícia ustálili túto lehotu na šiestich mesiacoch, čo sa premietlo aj do znenia
zákona.
Protiústavný charakter prijatej novely zosilňuje skutočnosť, že zákonodarca to zúžil
len na roky 2017-2018, pravdepodobne s úmyslom zachytiť postupný nábeh na zlučovanie
župných a komunálnych volieb, kedy v rokoch 2017 a 2018 sa poslednýkrát uskutočnia
jedny aj druhé voľby samostatne a kedy možno predkladatelia návrhu zákona
predpokladali, že za predsedu samosprávneho kraja bude zvolený niektorý zo súčasných
primátorov. Rovnaká situácia môže vzniknúť o 4 roky - po 31. 10. 2021, napr. 1. novembra
2021 sa uprázdni post starostu obce/primátora mesta, lebo bude zvolený alebo vymenovaný
do funkcie, ktorá je s postom starostu obce/primátora mesta nezlučiteľná a do najbližších
komunálnych volieb (už zlúčených so župnými voľbami) v roku 2022, bude zostávať
s presnosťou takmer na deň rovnaký počet mesiacov do najbližších volieb. Natíska sa
otázka, prečo ani pre ďalšie roky (pro futuro na neurčito) zákonodarca neuplatnil rovnaké
pravidlá ako pre roky 2017-2018, ak sa domnieval, že toto riešenie je konformné s ústavou?
Z tohto dôvodu možno predpokladať, že ide o účelovú a takpovediac „na mieru šitú“
novelu, s cieľom znemožniť občanom konkrétneho mesta vykonať akt doplňujúcej voľby
primátora na zostávajúce funkčné obdobie.
§ 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie:
„(4) Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného
spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne
vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí
byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo
jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych
vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo
obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu.“.
Napadnuté ustanovenie § 219a nespĺňa teda požiadavky zákona č. 400/2015 Z. z.
kladené na pravidlá tvorby prechodných ustanovení, pretože nemá väzbu na právne vzťahy
spred účinnosti daného ustanovenia, nevysporiadava sa s použitím starej a novej právnej
úpravy, ale pôsobí negujúco pro futuro s ohraničením tejto negácie na termín konania
riadnych volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018.
Volebné právo je ústavou garantované politické právo zúčastňovať sa správe vecí
verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Toto právo bolo zásahom
zákonodarcu odňaté: odňaté nebolo plošne, ale asymetricky a síce len jednej skupine
občanov a len v určitom časovom období (od 1. novembra 2017 do konania doplňujúcich
volieb do orgánov samosprávy obcí v novembri 2018).
Miera obmedzenia základných práv preukázateľne nie je nevyhnutná, keďže
zákonodarca vzhľadom na to, že pre voľby v roku 2022 a 2026 a v ďalších rokoch takúto
zmenu nezakotvil, jednoznačne priznal neopodstatnenosť a účelovosť takéhoto obmedzenia.
Protistrana zrejme bude argumentovať, že v rokoch 2022 a 2026 už budú voľby zlúčené
a teda nebude dôvod vyhlasovať doplňujúce voľby. Takýto argument nie je opodstatnený,
pretože funkcia starostu obce (primátora mesta) sa môže uprázdniť aj inak ako zvolením
za predsedu samosprávneho kraja, môže sa tak stať v prípade získania inej funkcie, s ktorou
je funkcia starostu obce (primátora mesta) zo zákona nezlučiteľná alebo vzdaním sa funkcie
prakticky kedykoľvek. Potvrdzuje sa tak účelovosť celého ustanovenia, potvrdzuje sa to,
že predkladatelia sledovali cieľ odňať určitej skupine občanov konkrétneho mesta výkon
aktívneho volebného práva. resp. konali s úmyslom zakonzervovať status quo v konkrétnom
meste až do termínu konania riadnych komunálnych volieb.»
3. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd
prijal jej návrh na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní vyniesol takýto nález:
„Ustanovenie § 219a zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 165/2017 Z. z. nie je v súlade
s čl. 30 ods. 1 a 4 a s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky.“
4. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania zároveň podľa § 38 ods. 2 zákona
o ústavnom súde navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutého
ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Návrh na pozastavenie
účinnosti napadnutej právnej úpravy však nijako neodôvodňuje.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
7. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ak osoby uvedené v § 18 ods. 1
písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať
ústavnému súdu návrh na začatie konania.
8. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej
pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
9. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí
a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
10. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup
k voleným a iným verejným funkciám.
11. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej
výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti.
12. Podľa § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva voľby podľa § 219
ods. 3 možno vyhlásiť do 31. októbra 2017.
13. Podľa § 219 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva ak vznikne
potreba konať voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období,
vykonajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov.
14. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
pričom skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie.
15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnený
možno považovať návrh vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnený preto treba považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný
súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, I. ÚS 140/03). K zásahu do základných práv alebo slobôd pritom môže dôjsť
nie len na základe postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci v procese aplikácie
práva, t. j. pri vydávaní individuálneho právneho aktu, ale rovnako tak aj v rámci procesu
tvorby práva, t. j. pri prijímaní všeobecne záväznej právnej normy, resp. jej prijatím.
17. Ústavný súd návrh skupiny poslancov predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel
k záveru, že návrh spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec
prerokovať a rozhodnúť o nej.
18. Z citovaného čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy vyplýva, že je v právomoci ústavného
súdu preskúmavať súlad zákonov s ústavou. Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie
návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov v nadväznosti na čl. 130 ods. 1
ústavy ustanovuje § 18 ods. 1 písm. a) až f) a § 19 zákona o ústavnom súde.
19. Ústavný súd návrh skupiny poslancov prerokoval a konštatoval, že skupina
poslancov je oprávnená podať návrh podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy v spojení s § 18
ods. 1 písm. a) a § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom jej návrh obsahuje všetky
náležitosti požadované v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
20. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne dôvody
na odmietnutie návrhu skupiny poslancov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, prijal
ho na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde v rozsahu navrhovanom
skupinou poslancov.
III.
21. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania podľa § 38 ods. 2 zákona
o ústavnom súde navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti § 219a zákona
o podmienkach výkonu volebného práva podľa čl. 125 ods. 2 ústavy v spojení s § 38 zákona
o ústavnom súde, a to až do zrušenia alebo zániku uznesenia o pozastavení účinnosti
podľa § 38 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných
práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda
alebo iný vážny nenapraviteľný následok, návrh skupiny poslancov na pozastavenie
účinnosti napadnutej právnej úpravy neobsahuje.
22. Podľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd prijme návrh
na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže
uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne
niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo
slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
23. Podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže rozhodnúť
o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých
ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí
obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo
skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny
nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.
24. Napriek nedostatkom návrhu skupiny poslancov v tejto časti sudkyňa
spravodajkyňa predložila aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia
§ 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva.
25. Podľa čl. 131 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených
v čl. 125 ods. 1 písm. a). Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou
všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
26. Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.
27. V zmysle čl. 140 ústavy v spojení s § 4 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavný
súd spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných
aspoň sedem sudcov.
28. Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša
nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa
zamietne.
29. V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní
ôsmi sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, inak je potrebné považovať
návrh za zamietnutý. Na tomto rokovaní pléna sudkyňa spravodajkyňa oboznámila
prítomných s obsahom návrhu a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie pléna
ústavného súdu v časti týkajúcej sa pozastavenia účinnosti § 219a zákona o podmienkach
výkonu volebného práva.
30. Pri hlasovaní o návrhu sudkyne spravodajkyne v časti navrhovaného
pozastavenia účinnosti § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva nebola
dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.
31. Vzhľadom na uvedené bol návrh v tejto časti podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej
vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde zamietnutý z procesných dôvodov (bod 2
výroku uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017