Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 12/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017

v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa

spravodajkyňa), Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Marianny

Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny

43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej doc. PhDr. Martinom

Klusom, PhD., MBA, a Mgr. Jozefom Viskupičom, poslancami Národnej rady Slovenskej

republiky, na začatie konania o súlade § 219a zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov s a 4 a s Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrh na pozastavenie účinnosti § 219a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. júla 2017

doručený návrh skupiny 43 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej

doc. PhDr. Martinom Klusom PhD., MBA, a Mgr. Jozefom Viskupičom, poslancami

Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“), na začatie konania

podľa a (ďalej

len „ústava“) a podľa § 18 ods. 1 písm. a) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) o súlade

Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“)

s a 4 a s .

2. Skupina poslancov k namietanému nesúladu § 219a zákona o podmienkach

výkonu volebného práva s a 4 a s v návrhu na začatie konania

uvádza:

«Napadnuté ustanovenie § 219a... vytvorilo zákonnú prekážku výkonu aktívneho

i pasívneho volebného práva v období od 1. novembra 2017 až do konania riadnych

komunálnych volieb v novembri 2018.

Prebiehajúcim volebným obdobím je súčasné volebné obdobie do orgánov

samosprávy obcí 2014 - 2018 a uvedeným doterajším predpisom bol zákon Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov.

1.2 Časový rámec vecného dosahu napadnutého ustanovenia

Dňa 4. novembra 2017 (rozhodnutie predsedu NR SR publikované v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky) sa uskutočnia voľby do orgánov samosprávnych krajov a niektorí

avizovaní kandidáti na post predsedu samosprávneho kraja v súčasnosti pôsobia na pozícii

starostov obcí. resp. primátorov miest. Ak vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov

uspejú, podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2017 [napadnutá právna úprava

nadobudla účinnosť 1. júla 2017, pozn.] by museli byť vyhlásené tzv. doplňujúce voľby

do orgánov územnej samosprávy, čomu zabraňuje ustanovenie § 219a, napadnuté týmto

návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov.

V roku 2018 (zrejme v roku 2014, pozn.) sa voľby do orgánov samosprávy obcí

konali 15. novembra 2014. Pravdepodobným termínom konania volieb do orgánov

samosprávy obcí v roku 2018 je teda 10. november 2018, prípadne 3. november 2018

(v súlade s dikciou ).

V nadväznosti na vyššie uvedené možno predpokladať, že časový odstup medzi

uprázdnením funkcie starostu obce/primátora mesta a novými voľbami do orgánov

samosprávy obcí bude približne jeden rok (s odchýlkou niekoľkých dní).

Voľby do orgánov samosprávy obcí vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej

republiky najneskôr 110 dní predo dňom ich konania ( ).

110 dní je teda zákonom potvrdená schopnosť štátnych orgánov a obcí organizačne

zabezpečiť vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí.

Pri termíne volieb do orgánov samosprávnych krajov (4. 11. 2017) a pri skoršom

termíne volieb do orgánov samosprávy obcí (3. 11. 2018) dostávame 364 dní, počas ktorých

bude post starostu obce/primátora mesta neobsadený, čo je bez jedného dňa presný rok.

Ak od počtu 364 dní odpočítame 110 dní predpokladaných zákonom pre organizáciu volieb,

dostaneme číslo 254 dní, čo je viac ako 8 mesiacov.

1.3 Obmedzenie aktívneho a pasívneho volebného práva

Podľa voľby do orgánov samosprávy obcí podľa

odseku 3 sa nevykonávajú v posledných šiestich mesiacoch ich volebného obdobia.

Zákonodarca teda možnosť aktívneho aj pasívneho volebného práva obmedzil. O dôvodoch

takéhoto obmedzenia sa dôvodová správa nezmieňuje. Možno však predpokladať, že

dôvodom bola okrem iného aj časová náročnosť organizačného zabezpečenia volieb.

Vzhľadom na to, že polrok (6 mesiacov) pozostáva približne zo 180 dní, po odpočítaní

110 dní potrebných na organizačné zabezpečenie volieb, zostáva približne 70 dní, počas

ktorých by mohol byť, no nie je obsadený post starostu obce/primátora mesta.

Vo všeobecnosti považujeme za legitímne právo zákonodarcu sčasti obmedziť pasívne

aj aktívne volebné právo stanovením lehoty pred riadnymi voľbami, počas ktorých sa

doplňujúce komunálne voľby nevykonajú v určitom období pred konaním riadnych volieb,

pokiaľ je toto obmedzenie odôvodnené objektívnymi skutočnosťami, napr. časovou

náročnosťou organizácie doplňujúcich volieb. Nevyjadrujeme sa k úvahe, či 6 mesačná

lehota je opodstatnená pre obmedzenie aktívneho a pasívneho volebného práva. Je možné,

že ani táto lehota nie je v súlade s ústavným právom na uplatňovanie aktívneho

aj pasívneho volebného práva. Je to možno otázka na iné podanie na ústavný súd, ktoré

predbežne nemienime podávať. Obmedzíme sa na konštatovanie, že 6-mesačné obdobie je

vo všeobecnosti akceptované celospoločenským konsenzom ako primerané; tento všeobecný

koncept nemienime v tomto štádiu spochybňovať.

Avšak ročný časový odstup, počas ktorého bude funkcia starostu obce/primátora

mesta uprázdnená, nemožno odôvodniť žiadnou objektívnou skutočnosťou s výnimkou

finančnej úspory. Odhliadnuc od skutočnosti, že organizácia volieb v nejakej obci alebo

meste, akokoľvek veľkom, je len zlomkom sumy vynakladanej na celoštátne voľby alebo

referendum, finančná úspora nemôže byť ústavnoprávne relevantným argumentom

schopným prelomiť ústavné právo občanov na uplatnenie aktívneho i pasívneho volebného

práva v rámci konania doplňujúcich volieb.

I.4 Právne postavenie zástupcu starostu

Vzhľadom na to, že protistrana bude pravdepodobne argumentovať legitimitou

zastupovania starostu obce (primátora mesta) zástupcom starostu (primátora mesta),

je potrebné v tejto súvislosti pre ozrejmenie uviesť celý § 13b, ktorý funkciu zástupcu

starostu upravuje:

„§ 13b

Zastupovanie starostu

(1) Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie

poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu

starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Ak obec má

viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov starostu,

pričom určí ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak starosta

odvolá zástupcu starostu, poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania

zástupcu starostu.

(2) Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je jej členom.

(3) Zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom starostom v písomnom

poverení.

(4) Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia [§ 13a ods. 1

písm. c) až i)], plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu; ak sú poverení

zastupovaním dvaja zástupcovia starostu, plnia tieto úlohy v poradí, v ktorom boli poverení

za zástupcov starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.

(5) Zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu podľa odseku 4, patrí plat podľa

osobitného zákona.“

Zástupca starostu podľa slovenskej právnej úpravy nie je funkcia volená občanmi,

ale zástupcu starostu vyberá svojvoľne starosta obce (primátor mesta). Obecné

zastupiteľstvo volí zástupcu starostu len v prípade, že starosta obce (primátor mesta)

žiadneho poslanca funkciou zástupcu starostu obce (primátora mesta) nepoverí, čo je viac-

menej iba hypotetická situácia a z bežnej praxe takéto prípady ani nie sú známe.

Tak či onak zástupca starostu obce (primátora mesta) nie je volený občanmi.

Zástupca starostu (primátora mesta) teda nie je ani demokraticky volený ani

reprezentatívny orgán obce a ak niekoho reprezentuje, tak jedine osobné preferencie

starostu, ktorý ho funkciou zástupcu starostu poveril. Výkon reálnej moci nevoleným

funkcionárom, ktorý sa do funkcie dostal vďaka svojvoľnému výberu bývalého funkcionára

je možno obvyklý v absolutistických monarchiách, príp. vo vojenských diktatúrach, nemal

by však byť legitimizovaný ústavným súdom demokratického štátu. Poukazujeme v tejto

súvislosti na závažnosť ust. § 13b ods. 3, podľa ktorého zástupca starostu zastupuje starostu

v plnom rozsahu.

II. Relevantné ústavné východiská a namietaný nesúlad

Právo voliť a byť volený je v začlenené v v rámci

politických práv ako tretí oddiel druhej hlavy upravujúcej základné práva a slobody.

Aktívne volebné právo, t. zn. právo voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných

orgánov verejnej moci ako aj rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi

volených orgánov verejnej moci je garantované , konkrétne

čl. 30 ods. 1.

Pasívne volebné právo. t. zn. právo byť volený vo vzťahu k voľbám do územnej

samosprávy je garantované v ...

Výkon uvedených práv sa realizuje za podmienok ustanovených zákonom. Účelom

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení

niektorých zákonov je premietnutie ochrany aktívneho volebného práva a pasívneho

volebného práva ako dvoch elementárnych politických práv zaručených článkom 30

Slovenskej republiky do zákona a zároveň aj podrobnejšie vymedzenie detailov, ktoré

neupravuje. Politické práva sú podskupinou základných práv

a slobôd garantovaných , preto by zákonodarca mal byť pri každom premietnutí

obsahu týchto práv do konkrétnej podoby zákona nanajvýš opatrný a mal by zohľadňovať

aj iné ustanovenia , ktoré spolupôsobia na vytváranie podoby obsahového

zhmotnenia tohto ústavného práva na úrovni zákona. Ústavným imperatívom pre zákonnú

úpravu politických práv, rovnako ako aj pre výklad tejto zákonnej úpravy, je ustanovenie

, podľa ktorého „Zákonná úprava všetkých politických

práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti.“.

Predpokladom slobodnej súťaže politických síl sú voľby; bez nich je súťaž politických

síl jednoducho nemysliteľná. Akákoľvek zákonná úprava, ktorá v určitom čase zamedzuje

konanie volieb, ide proti imperatívu zakotvenému v , ako aj proti princípom

fungovania demokratického štátu ako takého.

Volebné právo je právom reálnym. Preto zákonodarca má právo vyvažovať ústavné

právo vykonať volebný akt zmysluplnosťou jeho výkonu, ktorá závisí aj od predpokladanej

dĺžky výkonu funkcie zvolenou osobou. Celospoločenský konsenzus aj akási dlhodobá

ústavná tradícia ustálili túto lehotu na šiestich mesiacoch, čo sa premietlo aj do znenia

zákona.

Protiústavný charakter prijatej novely zosilňuje skutočnosť, že zákonodarca to zúžil

len na roky 2017-2018, pravdepodobne s úmyslom zachytiť postupný nábeh na zlučovanie

župných a komunálnych volieb, kedy v rokoch 2017 a 2018 sa poslednýkrát uskutočnia

jedny aj druhé voľby samostatne a kedy možno predkladatelia návrhu zákona

predpokladali, že za predsedu samosprávneho kraja bude zvolený niektorý zo súčasných

primátorov. Rovnaká situácia môže vzniknúť o 4 roky - po 31. 10. 2021, napr. 1. novembra

2021 sa uprázdni post starostu obce/primátora mesta, lebo bude zvolený alebo vymenovaný

do funkcie, ktorá je s postom starostu obce/primátora mesta nezlučiteľná a do najbližších

komunálnych volieb (už zlúčených so župnými voľbami) v roku 2022, bude zostávať

s presnosťou takmer na deň rovnaký počet mesiacov do najbližších volieb. Natíska sa

otázka, prečo ani pre ďalšie roky (pro futuro na neurčito) zákonodarca neuplatnil rovnaké

pravidlá ako pre roky 2017-2018, ak sa domnieval, že toto riešenie je konformné s ?

Z tohto dôvodu možno predpokladať, že ide o účelovú a takpovediac „na mieru šitú“

novelu, s cieľom znemožniť občanom konkrétneho mesta vykonať akt doplňujúcej voľby

primátora na zostávajúce funkčné obdobie.

o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov znie:

„(4) Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného

spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne

vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí

byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo

jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych

vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo

obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu.“.

Napadnuté ustanovenie nespĺňa teda požiadavky

kladené na pravidlá tvorby prechodných ustanovení, pretože nemá väzbu na právne vzťahy

spred účinnosti daného ustanovenia, nevysporiadava sa s použitím starej a novej právnej

úpravy, ale pôsobí negujúco pro futuro s ohraničením tejto negácie na termín konania

riadnych volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018.

Volebné právo je garantované politické právo zúčastňovať sa správe vecí

verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Toto právo bolo zásahom

zákonodarcu odňaté: odňaté nebolo plošne, ale asymetricky a síce len jednej skupine

občanov a len v určitom časovom období (od 1. novembra 2017 do konania doplňujúcich

volieb do orgánov samosprávy obcí v novembri 2018).

Miera obmedzenia základných práv preukázateľne nie je nevyhnutná, keďže

zákonodarca vzhľadom na to, že pre voľby v roku 2022 a 2026 a v ďalších rokoch takúto

zmenu nezakotvil, jednoznačne priznal neopodstatnenosť a účelovosť takéhoto obmedzenia.

Protistrana zrejme bude argumentovať, že v rokoch 2022 a 2026 už budú voľby zlúčené

a teda nebude dôvod vyhlasovať doplňujúce voľby. Takýto argument nie je opodstatnený,

pretože funkcia starostu obce (primátora mesta) sa môže uprázdniť aj inak ako zvolením

za predsedu samosprávneho kraja, môže sa tak stať v prípade získania inej funkcie, s ktorou

je funkcia starostu obce (primátora mesta) zo zákona nezlučiteľná alebo vzdaním sa funkcie

prakticky kedykoľvek. Potvrdzuje sa tak účelovosť celého ustanovenia, potvrdzuje sa to,

že predkladatelia sledovali cieľ odňať určitej skupine občanov konkrétneho mesta výkon

aktívneho volebného práva. resp. konali s úmyslom zakonzervovať status quo v konkrétnom

meste až do termínu konania riadnych komunálnych volieb.»

3. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd

prijal jej návrh na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní vyniesol takýto nález:

„Ustanovenie o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých nie je v súlade

s a 4 a s .“

4. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania zároveň podľa § 38 ods. 2 zákona

o ústavnom súde navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutého

ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Návrh na pozastavenie

účinnosti napadnutej právnej úpravy však nijako neodôvodňuje.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

7. Podľa , ak osoby uvedené v

písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať

ústavnému súdu návrh na začatie konania.

8. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej

pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

9. Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí

a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

10. Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

11. Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej

výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.

12. Podľa § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva voľby podľa § 219

ods. 3 možno vyhlásiť do 31. októbra 2017.

13. Podľa § 219 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva ak vznikne

potreba konať voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období,

vykonajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov.

14. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

pričom skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

15. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnený

možno považovať návrh vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený preto treba považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný

súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, ). K zásahu do základných práv alebo slobôd pritom môže dôjsť

nie len na základe postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci v procese aplikácie

práva, t. j. pri vydávaní individuálneho právneho aktu, ale rovnako tak aj v rámci procesu

tvorby práva, t. j. pri prijímaní všeobecne záväznej právnej normy, resp. jej prijatím.

17. Ústavný súd návrh skupiny poslancov predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí pléna ústavného súdu podľa a dospel

k záveru, že návrh spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec

prerokovať a rozhodnúť o nej.

18. Z citovaného vyplýva, že je v právomoci ústavného

súdu preskúmavať súlad zákonov s . Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov v nadväznosti na čl. 130 ods. 1

ustanovuje až f) a .

19. Ústavný súd návrh skupiny poslancov prerokoval a konštatoval, že skupina

poslancov je oprávnená podať návrh podľa v spojení s

ods. 1 písm. a) a , pričom jej návrh obsahuje všetky

náležitosti požadované v a .

20. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne dôvody

na odmietnutie návrhu skupiny poslancov podľa , prijal

ho na ďalšie konanie podľa v rozsahu navrhovanom

skupinou poslancov.

III.

21. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania podľa § 38 ods. 2 zákona

o ústavnom súde navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti § 219a zákona

o podmienkach výkonu volebného práva podľa v spojení s zákona

o ústavnom súde, a to až do zrušenia alebo zániku uznesenia o pozastavení účinnosti

podľa . Konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných

práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda

alebo iný vážny nenapraviteľný následok, návrh skupiny poslancov na pozastavenie

účinnosti napadnutej právnej úpravy neobsahuje.

22. Podľa , ak ústavný súd prijme návrh

na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa , môže

uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo

slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

23. Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých

ich ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí

obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo

skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny

nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

24. Napriek nedostatkom návrhu skupiny poslancov v tejto časti sudkyňa

spravodajkyňa predložila aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia

§ 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

25. Podľa ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených

v čl. 125 ods. 1 písm. a). Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou

všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

26. Podľa sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.

27. V zmysle v spojení s je ústavný

súd spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných

aspoň sedem sudcov.

28. Podľa plénum ústavného súdu sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

29. V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní

ôsmi sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, inak je potrebné považovať

návrh za zamietnutý. Na tomto rokovaní pléna sudkyňa spravodajkyňa oboznámila

prítomných s obsahom návrhu a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie pléna

ústavného súdu v časti týkajúcej sa pozastavenia účinnosti § 219a zákona o podmienkach

výkonu volebného práva.

30. Pri hlasovaní o návrhu sudkyne spravodajkyne v časti navrhovaného

pozastavenia účinnosti § 219a zákona o podmienkach výkonu volebného práva nebola

dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.

31. Vzhľadom na uvedené bol návrh v tejto časti podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej

vety a zamietnutý z procesných dôvodov (bod 2

výroku uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017