Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II.ÚS 149/2018, III. ÚS 572/2017, IV.ÚS 55/2011, ako aj na nález ústavného súdu sp. zn. III.ÚS 438/2018.republiky, a to najmä na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 149/2018, III. ÚS 572/2017, v podstatnom uviedol, že keďže v danom prípade žalobca uplatnil svoj nárok„ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 149/2018 z 08. marca 2018 a uznesenie sp. zn. III. ÚS 572/2017 z 20. septembra 2017. 11.1. Z predmetných rozhodnutí najvyššieho súdu bolo

skutkovou a právnou situáciou sa zaoberal Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 572/2017 zo dňa 20. 09. 2017, okresný súd odkazuje na tu vyslovený právny názor:na odlišné stanovisko sudcu Y. I. k rozhodnutiu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 572/2017 zo dňa 20. 09. 2017, toto nebolo pre súd záväzné, keďže väčšinový názor

náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na obsah uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 572/2017, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/76/2015 zo dňa 27.10.2016zreteli aj záver ÚS SR rezultujúci z jeho uznesenia zo dňa 20.09.2017 sp. zn. III. ÚS 572/2017, podľa ktorého ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého

argumentácie poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 20.09.2017, sp. zn. III. ÚS 572/2017. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľanázorom Ústavného súdu SR vysloveným v uznesení zo dňa 20.09.2017 sp. zn. III. ÚS 572/2017, na ktorý súd prvej inštancie poukázal v bode 43 odôvodnenia. Právny záver

názor bol vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 572/2017 zo dňa 20.09.2017 v obdobnej právnej veci. 1.6 Z dôvodu procesnej ekonómiezáverov uvedené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 572/2017 zo dňa 20.09.2017. Zdôraznila, že premlčanie nároku si žalobca zavinil sáminštancie poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 572/2017 zo dňa 20.09.2017, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „Ak sťažovateľka

najvyššieho súdu na dve rozhodnutia ústavného súdu (III. ÚS 572/2017 a II. ÚS 149/2018). V uznesení sp. zn. III. ÚS 572/2017 ústavný súd skúmal primárne prípustnosť ústavnejnajvyšší súd v odôvodnení poukázal aj na uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 572/2017 z 20. septembra 2017, z ktorého vyplýva: Ak veriteľ uplatnil svoje právodo úvahy aj judikatúru ústavného súdu, keď poukázal na uznesenie sp. zn. III. ÚS 572/2017 (pozri bod 28 tohto uznesenia), podľa ktorého aj rozhodcovské konanie vedené

súdov v obdobných veciach a odkazom na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 572/2017. Krajský súd teda dospel k záveru, že podľa § 112 Občianskeho zákonníkaarbitrárnosti rozhodnutia, pričom poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 572/2017 a to, že ústavný súd o neústavnosti § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa rozhodol

oprávnený poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 20.09.2017, sp. zn. III. ÚS 572/2017, ktoré sa podrobne zaoberá touto problematikou. 2) Trovy mediačného konania:niesť následky jej plynutia.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 572/2017-19) 18. Súd sa ako prvou skutočnosťou zaoberal námietkou premlčania uplatnenej

pohľadávke. Žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR z 20.9.2017 sp.zn. III ÚS 572/2017, ktorý k premlčacej dobe uviedol: „Z uvedeného možno zhrnúť, že Krajský súdplynula po celý čas rozhodcovského konania (Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 572/2017). 18. Na základe vyššie uvedeného dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie

najnovšej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí III. ÚS 572/2017 zo dňa 20.09.2017 a II. ÚS 149/2018 zo dňa 8.3.2018 k otázke plynutia premlčacejnie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.“ (Porovnaj aj uznesenie ÚS SR III. ÚS 572/2017-19 zo dňa 20. septembra 2017) 31. Odvolací súd vzhľadom na citované rozhodnutie