Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 599/2017
PDF · 128.43 KB
No categories available
III. ÚS 599/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
28. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 2 a čl. 144 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 Tos 25/2017
z 25. apríla 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 2
a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 25/2017 z 25. apríla 2017.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením krajského súdu sp. zn.
3 Tos 25/2017 z 25. apríla 2017 bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 35 T 76/2016, ktorým okresný súd
vzal sťažovateľa do väzby a zamietol žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Sťažovateľ namieta porušenie označených práv tým, že krajský súd „dôsledne
neskúmal skutočnosti svedčiace pre a proti ďalšiemu trvaniu väzby“ a bez ďalšieho sa
stotožnil s výrokom okresného súdu. Podľa neho väzba nie je dôvodná, preto žiada ústavný
súd, aby vykonal dôkazy ním navrhnuté a poskytol ústavnú ochranu jeho právam. Obhajca,
ktorý ho obhajuje v trestnom konaní, „si dlhodobo neplní povinnosti vyplývajúce z § 44
Tr. Por.“, preto žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia najmä uviedol:
„Okresný súd Žilina uznesením sp.zn. 35T/76/2016 zo 6.4.2017 obžalovaného
podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu podľa § 71 ods. 3 písm. d) Tr. por.
s poukazom na § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzal do väzby. Podľa § 80 ods. 1 písm. c)
Tr. por. žiadosť obžalovaného o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka zo 6.4.2017 zamietol...
Preskúmaním spisového materiálu krajský zistil, že senát Okresného súdu Žilina
v rámci procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené
v ustanovení § 2 Tr. por. Nadriadený súd len konštatuje, že senát dospel k vyhlásenému
uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Rozhodnutiu súdu o opätovnom vzatí obžalovaného do väzby
nemožno vytknúť žiadnu vadu či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil
prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd
v Rozhodnutiu súdu o opätovnom vzatí obžalovaného do väzby nemožno
vytknúť žiadnu vadu či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd
zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade
na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje ...
Krajský súd zistil, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov možno považovať
trestné stíhanie obžalovaného za dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti nadriadený
súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné
stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaných trestných činov a je dôvodné podozrenie aj
v tomto štádiu trestného konania, že tieto skutky spáchal práve obžalovaný .
Dôvodnosti trestného stíhania nasvedčuje doterajšie dokazovanie, najmä svedecké
výpovede svedka , ktorý podrobne popísal osoby, ktoré sa malí žalovanej
trestnej činnosti dopustiť...
Krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že v tomto štádiu trestného
konania naďalej u obžalovaného trvajú dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1
písm. c) Tr. por. Obžalovaný sa mal trestnej činnosti, z ktorej spáchania je dôvodne
podozrivý v tomto konaní dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, keďže bol uznesením Okresného súdu Trenčín,
sp.zn. 4PP/84/2013 zo dňa 10.12.2013 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby
a probačným dohľadom vo výmere 3 roky...
Okresný súd preto rozhodol správne o opätovnom vzatí obžalovaného do väzby,
pretože z väzby v tejto trestnej veci bol prepustený len preto, aby nastúpil do výkonu trestu
odňatia slobody a sú tu naďalej konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by
po ponechaní na slobode pokračoval v páchaní majetkovej trestnej činnosti.
Stavu veci a zákonu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu, ktorý žiadosť
obžalovaného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka
zamietol. Ten sa javí, vzhľadom na osobu obžalovaného, aj v tomto štádiu konania ako nie
dostatočný.
Správny je aj výrok napadnutého uznesenia o začiatku plynutia lehoty väzby, ktorá
začne plynúť okamihom prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca,
sp.zn. 3T/89/2016 zo dňa 30.9.2016. Celý trest má vykonať 10.5.2017.
Povinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti obžalovaného bolo pri
pozitívnom závere o existencii dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. skúmať
možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Tento procesný
prostriedok – dohľad probačným a mediačným úradníkom krajský súd nepovažuje
za dostatočný na nahradenie väzby v prípade obžalovaného v súčasnom Štádiu
trestného konania. Krajský súd s ohľadom na osobu obžalovaného a povahu
prejednávaného prípadu považoval nahradenie väzby za nedostatočné najmä vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaný je dôvodne podozrivý zo spáchania majetkovej trestnej činnosti,
ktorej sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu 7- ročného
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za závažnú trestnú činnosť
násilnej a majetkovej povahy.“
Sťažnosť sťažovateľa treba považovať za zjavne neopodstatnenú, pretože napadnuté
rozhodnutie ničím nesignalizuje, že by svojimi vadami alebo vadami konania, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, bolo spôsobilé zasiahnuť do označených práv. Krajský súd (ale aj
okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo konaniu na krajskom súde) sa námietkami
sťažovateľa podrobne zaoberal a vysporiadal sa s nimi spôsobom, ktorý korešponduje
s princípmi spravodlivého procesu vzťahujúcimi sa na toto väzobné konanie, preto
vo vydaní sťažnosťou napadnutého rozhodnutia (ani rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo)
nemožno vidieť svojvôľu v rozhodovacej právomoci všeobecných súdov, a tak nebolo
spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľa.
Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo tiež bez právneho významu
rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho
zástupcu z radov advokátov.
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. septembra 2017