Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 599/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

28. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 2 a čl. 144 ods. 1

, ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 25. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 50 ods. 2

a (ďalej len „“), ako aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. apríla 2017.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením krajského súdu sp. zn.

z 25. apríla 2017 bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. , ktorým okresný súd

vzal sťažovateľa do väzby a zamietol žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

Sťažovateľ namieta porušenie označených práv tým, že krajský súd „dôsledne

neskúmal skutočnosti svedčiace pre a proti ďalšiemu trvaniu väzby“ a bez ďalšieho sa

stotožnil s výrokom okresného súdu. Podľa neho väzba nie je dôvodná, preto žiada ústavný

súd, aby vykonal dôkazy ním navrhnuté a poskytol ústavnú ochranu jeho právam. Obhajca,

ktorý ho obhajuje v trestnom konaní, „si dlhodobo neplní povinnosti vyplývajúce z § 44

“, preto žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia najmä uviedol:

„Okresný súd Žilina uznesením sp.zn. zo 6.4.2017 obžalovaného

podľa z dôvodu podľa

s poukazom na vzal do väzby. Podľa

žiadosť obžalovaného o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka zo 6.4.2017 zamietol...

Preskúmaním spisového materiálu krajský zistil, že senát Okresného súdu Žilina

v rámci procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené

v ustanovení Nadriadený súd len konštatuje, že senát dospel k vyhlásenému

uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Rozhodnutiu súdu o opätovnom vzatí obžalovaného do väzby

nemožno vytknúť žiadnu vadu či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil

prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd

v Rozhodnutiu súdu o opätovnom vzatí obžalovaného do väzby nemožno

vytknúť žiadnu vadu či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd

zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade

na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje ...

Krajský súd zistil, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov možno považovať

trestné stíhanie obžalovaného za dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti nadriadený

súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné

stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaných trestných činov a je dôvodné podozrenie aj

v tomto štádiu trestného konania, že tieto skutky spáchal práve obžalovaný .

Dôvodnosti trestného stíhania nasvedčuje doterajšie dokazovanie, najmä svedecké

výpovede svedka , ktorý podrobne popísal osoby, ktoré sa malí žalovanej

trestnej činnosti dopustiť...

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že v tomto štádiu trestného

konania naďalej u obžalovaného trvajú dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1

písm. c) Obžalovaný sa mal trestnej činnosti, z ktorej spáchania je dôvodne

podozrivý v tomto konaní dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, keďže bol uznesením Okresného súdu Trenčín,

sp.zn. zo dňa 10.12.2013 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby

a probačným dohľadom vo výmere 3 roky...

Okresný súd preto rozhodol správne o opätovnom vzatí obžalovaného do väzby,

pretože z väzby v tejto trestnej veci bol prepustený len preto, aby nastúpil do výkonu trestu

odňatia slobody a sú tu naďalej konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by

po ponechaní na slobode pokračoval v páchaní majetkovej trestnej činnosti.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu, ktorý žiadosť

obžalovaného na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

zamietol. Ten sa javí, vzhľadom na osobu obžalovaného, aj v tomto štádiu konania ako nie

dostatočný.

Správny je aj výrok napadnutého uznesenia o začiatku plynutia lehoty väzby, ktorá

začne plynúť okamihom prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody

vo výmere 4 mesiace, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca,

sp.zn. zo dňa 30.9.2016. Celý trest má vykonať 10.5.2017.

Povinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti obžalovaného bolo pri

pozitívnom závere o existencii dôvodov väzby v zmysle skúmať

možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Tento procesný

prostriedok – dohľad probačným a mediačným úradníkom krajský súd nepovažuje

za dostatočný na nahradenie väzby v prípade obžalovaného v súčasnom Štádiu

trestného konania. Krajský súd s ohľadom na osobu obžalovaného a povahu

prejednávaného prípadu považoval nahradenie väzby za nedostatočné najmä vzhľadom na

skutočnosť, že obžalovaný je dôvodne podozrivý zo spáchania majetkovej trestnej činnosti,

ktorej sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu 7- ročného

nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za závažnú trestnú činnosť

násilnej a majetkovej povahy.“

Sťažnosť sťažovateľa treba považovať za zjavne neopodstatnenú, pretože napadnuté

rozhodnutie ničím nesignalizuje, že by svojimi vadami alebo vadami konania, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, bolo spôsobilé zasiahnuť do označených práv. Krajský súd (ale aj

okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo konaniu na krajskom súde) sa námietkami

sťažovateľa podrobne zaoberal a vysporiadal sa s nimi spôsobom, ktorý korešponduje

s princípmi spravodlivého procesu vzťahujúcimi sa na toto väzobné konanie, preto

vo vydaní sťažnosťou napadnutého rozhodnutia (ani rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo)

nemožno vidieť svojvôľu v rozhodovacej právomoci všeobecných súdov, a tak nebolo

spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľa.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo tiež bez právneho významu

rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho

zástupcu z radov advokátov.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2017