Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 597/2017
PDF · 130 KB
No categories available
II. ÚS 597/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej
spoločnosti LOMY SV, s. r. o., Snina 4552, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Nízkym,
Námestie slobody 2, Humenné, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 až 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu Prešov
súvisiacim s vykonaním zápisu záznamu č. Z-6432/2012 o chránenom ložiskovom území
zo 4. februára 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti LOMY SV, s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra
2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LOMY SV, s. r. o., Snina 4552 (ďalej
len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Nízkym, Námestie slobody 2,
Humenné, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 až 5
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu Prešov (ďalej
len „okresný úrad“) súvisiacim s vykonaním zápisu záznamu č. Z-6432/2012 o chránenom
ložiskovom území zo 4. februára 2013.
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom
doručeným Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 24. marca 2014 v konaní
o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy domáhala, aby bola
okresnému úradu uložená povinnosť zrušiť záznam č. Z-6432/2012 o chránenom
ložiskovom území zo 4. februára 2013 a zákaz pokračovať v porušovaní jej vlastníckych
práv ako vlastníčky dotknutých pozemkov v súlade s v tom čase platným a účinným § 250v
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 S 29/2014 z 27. marca 2015 (ďalej len „rozsudok
z 27. marca 2015“) návrh sťažovateľky zamietol pre nedodržanie ročnej objektívnej lehoty
pre podanie návrhu v súlade s § 250v ods. 3 OSP, ktorá uplynula 4. februára 2014.
Sťažovateľka zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že „odporca záznam č. Z-6432/2012
o chránenom ložiskovom území s kódom 401 k dotknutým pozemkom zaevidoval
bez spôsobilej verejnej listiny v rozpore s ust. § 1 a nasl., § 5, § 34 až 37 zákona o katastri
nehnuteľností, a najmä v rozpore s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím
Pozemkového úradu v Prešove sp. č. 118/91- Tar.207/96 zo dňa 14. 11. 1996, tým konal
tak ako platné právne predpisy nedovoľujú, čím hrubo porušil základné práva vlastníka
garantované podľa Článku 20 ods. 1 až 5 Ústavy Slovenskej republiky“.
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil záznam
č. Z-6432/2012 o chránenom ložiskovom území zo 4. februára 2013, zakázal okresnému
úradu pokračovať v porušovaní jeho vlastníckych práv a obnovil stav pred ich porušením.
Sťažovateľka sa domáha tiež úhrady trov konania v sume 359,62 € a tiež priznania
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 972 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Z návrhu sťažovateľky na rozhodnutie (petitu), ktorý je uvedený v časti I tohto
uznesenia, vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 až 5 ústavy „len“ postupom okresného úradu, nie však postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 29/2014, príp. rozsudkom krajského súdu
z 27. marca 2015. Vzhľadom na uvedené mohol ústavný súd podľa § 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde ustáliť predmet tohto konania len tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto
uznesenia. Ústavný súd zároveň v tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na svoju
ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že advokát je podľa § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv zaručených
čl. 20 ods. 1 až 5 ústavy postupom okresného úradu súvisiacim s vykonaním zápisu
záznamu č. Z-6432/2012 o chránenom ložiskovom území zo 4. februára 2013. Zo zistení
ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 292/2014 z 23. mája
2014 odmietol sťažnosť sťažovateľky zo 7. apríla 2014, ktorou sa domáhala vyslovenia
porušenia jej základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 až 5 ústavy postupom okresného
úradu súvisiacim s vykonaním zápisu záznamu č. Z-6432/2012 o chránenom ložiskovom
území zo 4. februára 2013 ako neprípustnú.
V odôvodnení označeného uznesenia ústavný súd poukázal na skutočnosť,
že sťažovateľka v čase rozhodovania o sťažnosti zo 7. apríla 2014 bola oprávnená využiť
účinný právny prostriedok nápravy a v súlade s § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov, teda podať proti postupu okresného úradu
pri vykonaní záznamu č. Z-6432/2012, ako aj samotnému záznamu podnet.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn.
IV. ÚS 292/2014 a konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1662/2017
je charakteristické totožnosťou účastníkov konania a rovnako aj totožnosťou predmetu
rozhodovania ústavného súdu, ktorým je porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 až 5
ústavy postupom okresného úradu súvisiacim s vykonaním zápisu záznamu č. Z-6432/2012
o chránenom ložiskovom území zo 4. februára 2013.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých
sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania
boli splnené.
Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre neprípustnosť
je v okolnostiach danej veci rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované
ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania,
ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté konanie, resp.
postup toho istého orgánu verejnej moci, ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu,
ktorý bol odmietnutý pre neprípustnosť, keďže sťažovateľka mala k dispozícii účinný
opravný prostriedok nápravy.
Sťažovateľka sa teda domáha novou sťažnosťou, aby ústavný súd o veci, o ktorej
už raz právoplatne rozhodol, bez toho, aby sa zmenili podmienky konania, opätovne konal
a rozhodol. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky
podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú pre
prekážku res iudicata.
Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka sťažnosťou
nenamieta porušenie svojich práv podľa ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn.
6 S 29/2014 z 27. marca 2015, ktorým tento súd zamietol návrh sťažovateľky podľa § 250v
OSP na uloženie povinnosti zrušiť záznam okresného úradu č. Z-6432/2012 zo 4. februára
2013, hoci takúto možnosť nepochybne mala, a to v lehote dvoch mesiacov
od nadobudnutia jeho právoplatnosti (citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
7. apríla 2015).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2017