Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 503/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Jančiarom, J. Kozáčeka 13,

Zvolen, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1, a 3 a , práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 27. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť

, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 25. augusta

2017 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie v záhlaví

označených práv uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. apríla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Týmto uznesením

krajský súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že

zaviazal žalobcu (sťažovateľa, pozn.) nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania

spoločne a nerozdielne vo výške 5 134,86 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

a náhradu trov odvolacieho konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal. Súd prvej inštancie

zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby zo strany sťažovateľa a vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaní v 1. a 2. rade podali proti

uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania odvolanie, ktoré odôvodnili

nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, keď tento rozhodol

podľa (ďalej ,,OSP“), pričom mal

postupovať podľa . Sťažovateľ nesúhlasil s pokračovaním súdneho

konania, pretože na dlžníka , bol vyhlásený konkurz, a bol teda toho názoru,

že v danom prípade je konanie prerušené. Krajský súd sa stotožnil s odvolacou námietkou,

že konanie bolo zastavené zavinením sťažovateľa, a preto je povinný podľa § 146 ods. 2

prvej vety nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania.

2. Sťažovateľ bol toho názoru, že napadnutým uznesením krajský súd „nesprávne

interpretuje platné ust. , , a to až do takej

miery, že pokračuje v prerušenom predkonkurznom súdnom konaní bez návrhu správcu

(správca výslovne odvolaciemu súdu do predmetného súdneho konania oznámil, že nedáva

súhlas na pokračovanie v súdnom konaní, ktoré sa má týkať rozhodovania o odvolaní proti

prvostupňovému uzneseniu o trovách konania), čím došlo k porušeniu uvádzaných

základných práv sťažovateľa...“. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd vyslovil porušenie v záhlaví označených práv, zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec

krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania na účet jeho

právneho zástupcu.

3. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa

proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ vrátane krajského súdu je

výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov,

t. j. či v konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného

poriadku chránené práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte

znamená, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama

osebe významná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii

mimo rámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho

rámci prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich

judikatúru.

4. O taký prípad išlo aj v prerokovávanej veci, keď napadnutému rozhodnutiu

krajského súdu nemožno z ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Právny názor krajského

súdu vyslovený najmä v bodoch 4 a 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia je zdôvodnený

zrozumiteľne a presvedčivo a je možné ho považovať za ústavne udržateľný. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia krajský súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

zaviazal sťažovateľa na náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2 rade, pričom sa ústavne

konformným spôsobom vysporiadal s jeho námietkou spočívajúcou v nesúhlase

s pokračovaním v konaní z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorého je

správcom.

5. Sťažnosti sťažovateľa chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna dimenzia,

keď jej základom bolo iba vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom

odvolacím súdom pri posúdení otázky prerušenia súdneho konania podľa § 47 ods. 1 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších prepisov (bod 2). Neúspech v tomto konaní však nemôže sám osebe

znamenať porušenie sťažovateľom označených práv.

6. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2017