Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 677/2017
PDF · 124.86 KB
No categories available
III. ÚS 677/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
7. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,
, zastúpenej JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL. M., advokátska
kancelária, Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva
na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.
2 Pv 132/16/6601 z 25. mája 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2017
doručená sťažnosť spoločnosti , (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., advokátska kancelária,
Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na účinný prostriedok nápravy
podľa čl. 13 dohovoru uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná
prokuratúra“) sp. zn. 2 Pv 132/16/6601 z 25. mája 2017 (ďalej len „namietané uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením povereného príslušníka
Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica – východ ČVS: ORP-266/OV-
BB-2016 z 27. apríla 2017 bolo prerušené trestné stíhanie vedené pre trestný čin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Sťažovateľka v postavení
poškodeného podala proti predmetnému uzneseniu sťažnosť, ktorá bola ako nedôvodná
zamietnutá namietaným uznesením okresnej prokuratúry.
3. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje takto: „Odôvodnenia uznesení OČTK sú
nelogické, nič nehovoriace, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú nepresvedčivé,
v rozpore so zákonom (najmä pokiaľ ide o výklad pojmov hlavná vec, posudzovanie
vlastníctva v prípade zveľaďovania hlavnej veci a pod.) a s ustálenou judikatúrou (vrátane
trestnoprávnej). Dokonca možno povedať, že sú v rozpore s pokynom okresnej a krajskej
prokuratúry, danými pri vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. OČTK nesprávne
po právnej stránke posudzovali pojmy cudzia vec, vôbec sa nezaoberali úmyslom osôb,
ktoré sa priznali, že nebytové priestory poškodili, ich výpovede bez odôvodnenia povýšili
nad všetky ostatné dôkazy a najmä pri chabom a príliš stručnom odôvodnení, neustále
veľmi extenzívnym spôsobom vykladali princíp ultima ratio a vyslovene sa odmietli
zaoberať vecou ako takou a odkazovali sťažovateľa ako poškodeného na občianske súdne
konanie. Neposkytli tak sťažovateľovi žiadny a už vôbec nie efektívny prostriedok nápravy,
ale zamedzili mu domáhať sa ochrany jeho práv a ich rozhodnutia sú značne arbitrárne
a vnútorne rozporné.“
4. V podanej sťažnosti sťažovateľka svoje stanovisko uvedené v predchádzajúcom
bode rozhodnutia opiera o veľmi podrobnú argumentáciu, v zmysle ktorej postup
a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní hodnotí ako vymykajúce sa limitom
označených článkov ústavy, listiny a dohovoru.
5. Na základe prezentovaného odôvodnenia sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje,
aby rozhodol o jej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny
a jej práv na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný
prostriedok nápravy zaručené čl. 13 dohovoru namietaným uznesením okresnej prokuratúry,
toto uznesenie zrušil a vrátil vec okresnej prokuratúre na ďalšie konanie a priznal jej tiež
náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
9. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to,
že nie je iba jeho povinnosťou, ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti, zabezpečovať
v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd, vrátane
rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy, ale tiež ostatné kompetentné
orgány verejnej moci ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02). Danú
skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie čl. 127 ods. 1 ústavy limitujúce právomoc
ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci
princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd
iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán
verejnej moci.
10. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku
až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení
možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd
označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu
samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel
by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava
procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných
v trestnom konaní a súdov).
11. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľky sa nachádza v štádiu
prípravného konania, ktoré bolo prerušené podľa § 228 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Prerušenie
trestného konania je rozhodnutím predbežnej povahy, pretože trestná vec nie je vybavená
konečným spôsobom. Ústavný súd upriamuje pozornosť na § 228 ods. 5 Trestného
poriadku, podľa ktorého ak pominie dôvod na prerušenie trestného stíhania, prokurátor
alebo policajt o pokračovaní v trestnom stíhaní rozhodne uznesením. Za týchto okolností nie
je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze ešte neukončeného trestného konania
vo veci sťažovateľky do právomoci iných orgánov verejnej moci.
12. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2017