Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 677/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

7. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,

, zastúpenej JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL. M., advokátska

kancelária, Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.

z 25. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2017

doručená sťažnosť spoločnosti , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., advokátska kancelária,

Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 dohovoru uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná

prokuratúra“) sp. zn. z 25. mája 2017 (ďalej len „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením povereného príslušníka

Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica – východ ČVS: ORP-266/OV-

BB-2016 z 27. apríla 2017 bolo prerušené trestné stíhanie vedené pre trestný čin

poškodzovania cudzej veci podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti

oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Sťažovateľka v postavení

poškodeného podala proti predmetnému uzneseniu sťažnosť, ktorá bola ako nedôvodná

zamietnutá namietaným uznesením okresnej prokuratúry.

3. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje takto: „Odôvodnenia uznesení OČTK sú

nelogické, nič nehovoriace, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú nepresvedčivé,

v rozpore so zákonom (najmä pokiaľ ide o výklad pojmov hlavná vec, posudzovanie

vlastníctva v prípade zveľaďovania hlavnej veci a pod.) a s ustálenou judikatúrou (vrátane

trestnoprávnej). Dokonca možno povedať, že sú v rozpore s pokynom okresnej a krajskej

prokuratúry, danými pri vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. OČTK nesprávne

po právnej stránke posudzovali pojmy cudzia vec, vôbec sa nezaoberali úmyslom osôb,

ktoré sa priznali, že nebytové priestory poškodili, ich výpovede bez odôvodnenia povýšili

nad všetky ostatné dôkazy a najmä pri chabom a príliš stručnom odôvodnení, neustále

veľmi extenzívnym spôsobom vykladali princíp ultima ratio a vyslovene sa odmietli

zaoberať vecou ako takou a odkazovali sťažovateľa ako poškodeného na občianske súdne

konanie. Neposkytli tak sťažovateľovi žiadny a už vôbec nie efektívny prostriedok nápravy,

ale zamedzili mu domáhať sa ochrany jeho práv a ich rozhodnutia sú značne arbitrárne

a vnútorne rozporné.“

4. V podanej sťažnosti sťažovateľka svoje stanovisko uvedené v predchádzajúcom

bode rozhodnutia opiera o veľmi podrobnú argumentáciu, v zmysle ktorej postup

a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní hodnotí ako vymykajúce sa limitom

označených článkov , listiny a dohovoru.

5. Na základe prezentovaného odôvodnenia sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje,

aby rozhodol o jej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného a listiny

a jej práv na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný

prostriedok nápravy zaručené čl. 13 dohovoru namietaným uznesením okresnej prokuratúry,

toto uznesenie zrušil a vrátil vec okresnej prokuratúre na ďalšie konanie a priznal jej tiež

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

8. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

9. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to,

že nie je iba jeho povinnosťou, ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti, zabezpečovať

v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd, vrátane

rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy, ale tiež ostatné kompetentné

orgány verejnej moci ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ). Danú

skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie limitujúce právomoc

ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci

princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd

iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán

verejnej moci.

10. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel

by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava

procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných

v trestnom konaní a súdov).

11. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľky sa nachádza v štádiu

prípravného konania, ktoré bolo prerušené podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Prerušenie

trestného konania je rozhodnutím predbežnej povahy, pretože trestná vec nie je vybavená

konečným spôsobom. Ústavný súd upriamuje pozornosť na § 228 ods. 5 Trestného

poriadku, podľa ktorého ak pominie dôvod na prerušenie trestného stíhania, prokurátor

alebo policajt o pokračovaní v trestnom stíhaní rozhodne uznesením. Za týchto okolností nie

je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze ešte neukončeného trestného konania

vo veci sťažovateľky do právomoci iných orgánov verejnej moci.

12. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2017