Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 513/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom Mgr. Petrom Česlom, CHOCHOĽÁK & ČESLA s. r. o., Krmanova 6, Košice,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 4 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Česlom, CHOCHOĽÁK & ČESLA

s. r. o., Krmanova 6, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 4 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice I (ďalej len

„okresný súd“) uznesením č. k. -49 zo 17. januára 2017 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“) nariadil na návrh navrhovateľa

neodkladné opatrenie, ktorým zakázal sťažovateľovi nakladať s jeho

spoluvlastníckym podielom na v uznesení okresného súdu špecifikovaných

nehnuteľnostiach.

Krajský súd uznesením č. k. -134 zo 6. júna 2017 o odvolaní

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Porušovateľ v bodoch 23., 24. a 25.

Uznesenia uviedol, že:

- nepovažuje za opodstatnenú odvolaciu námietku Sťažovateľa spočívajúcu v tom, že

o neodkladnom opatrení malo byť rozhodnuté v súdnom konaní pod sp. zn. ,

a z tohto dôvodu zákonným sudcom je sudkyňa , nie sudkyňa

,

- nepovažuje Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. -185 zo dňa

09.10.2015 ako res iudicata vo vzťahu k tomuto konaniu, keďže podľa názoru Porušovateľa

nie sú totožné subjekty na strane žalovaných a jestvuje rozdielnosť v skutkových

okolnostiach, takže nemožno hovoriť o tej istej veci.

Takýmto rozhodnutím Porušovateľa došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne

konanie vyplývajúcemu z čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a súčasne takisto k porušeniu práva na súdnu ochranu vyplývajúcu

z SR. keďže:

- Porušovateľ potvrdil nezákonné uznesenie súdu, ktorým prvostupňový súd vydal

neodkladné opatrenie o ktorom malo byť a aj bolo rozhodnuté v súdnom konaní

.

- Porušovateľ rozhodol vo veci napriek tomu, že existuje prekážka res iudicata, ktorá

vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. -185 zo dňa 09.10.2015,

- Porušovateľ takýmto rozhodnutím minimálne porušil zásadu právnej istoty keďže

rozhodol opačne, ako už skôr rozhodol súd v rovnakej situácii (Uznesenie Okresného súdu

Košice I sp. zn. - 185 zo dňa 09.10.2015, potvrdené Uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn.: -296 zo dňa 15.01.2016) a dokonca pri

(niektorých) totožných subjektoch konania, rovnakom skutkovom stave a rovnakom

predmete konania.

Porušovateľ potvrdil nezákonné prvostupňové uznesenie súdu, ktoré vydala sudkyňa

- napriek tomu, že zákonným sudcom je

. S touto skutočnosťou sa Porušovateľ nijakým spôsobom v odôvodnení svojho

rozhodnutia nevysporiadal. V Uznesení jedine stroho skonštatoval, že túto odvolaciu

námietku Sťažovateľa nepovažuje za opodstatnenú Uvedené strohé skonštatovanie

neopodstatnenosti odvolacej námietky spôsobuje nepreskúmateľnosľ a nepresvedčivosť

rozhodnutia, keďže Porušovateľ nezdôvodnil v čom vidí neopodstatnenosť odvolacieho

dôvodu Sťažovateľa a Sťažovateľ nemôže vedieť, akým právnym názorom sa riadil

Porušovateľ pri vydávaní tohto Uznesenia resp. z akého skutkového a právneho stavu

vychádzal.“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na ochranu vlastníctva podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.:

11Co/176/2017porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.:

- 134 zo 6. júna 2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 374,80 €... “

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. ).

8. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal

procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom

rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom krajský súd ako

súd odvolací uznesením č. k. -134 zo 6. júna 2017 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“) potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým zakázal sťažovateľovi nakladať s jeho spoluvlastníckym

podielom na nehnuteľnostiach (bližšie špecifikovaných v uznesení okresného súdu).

Krajský súd podľa sťažovateľa porušil jeho označené práva tým, že rozhodol napriek

existencii prekážky res iudicata a potvrdil uznesenie okresného súdu, o ktorom nerozhodla

zákonná sudkyňa.

12. Ustanovenie pripúšťa dovolanie len proti meritórnym rozhodnutiam

(rozsudkom vo veci samej) a z nemeritórnych rozhodnutí len proti rozhodnutiam, ktorými

sa konanie končí.

Uznesením krajského súdu, ktorým krajský súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

okresného súdu, skončilo samostatné konanie o veci vymedzenej návrhom žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

rozhodoval okresný súd iba o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

Z uvedeného dôvodu uznesenie krajského súdu predstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie

končí.

Vzhľadom na postup, resp. rozhodnutie, proti ktorému sťažnosť smeruje, a dôvody

podanej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy proti

uzneseniu krajského súdu, a to dovolanie podľa (existencia prekážky res

iudicata) a písm. e) (rozhodnutie vydané nezákonným sudcom).

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal účinný

prostriedok nápravy na ochranu svojich základných a iných práv, ktorých porušenie

namieta, a preto sťažnosť odmietol podľa pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

14. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho dôvodu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017