Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 717/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej

A3 advokátska kancelária, s. r. o., Partizánska 25, Trenčín, v mene ktorej koná advokátka

a konateľka JUDr. Katarína Hunčíkova, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2016

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania

v postavení navrhovateľky. Predmetom napadnutého konania je „určenie, že odmeňovanie

navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a právom na rovnaký plat

za rovnakú prácu a na náhradu nemajetkovej ujmy“. Návrh bol na okresnom súde podaný

30. apríla 2007.

Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd v jej veci nekoná plynule a v napadnutom konaní

spôsobil niekoľkoročné prieťahy.

Sťažovateľka ústavný súd žiada, aby nálezom vyslovil, že okresný súd v napadnutom

konaní porušil jej základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,

priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia a taktiež finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Sťažovateľka, ktorá je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne

zastúpená, v sťažnosti uvádza, že okresný súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 30. septembra 2011 a že po ňou podanom odvolaní

z 9. novembra 2011 vo veci koná Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Ústavný súd si vyžiadal z okresného súdu spis sp. zn. , z ktorého zistil,

že okresný súd rozsudkom č. k. -92 z 30. septembra 2011 zastavil konanie

o návrhu v časti o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky uskutočňované podľa § 67,

resp. Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov

podľa citovaného je v rozpore

so zásadou rovnakého zaobchádzania a právom na rovnaký plat za rovnakú prácu, a rovnako

tak zastavil konanie o návrhu navrhovateľky v časti na zaplatenie istiny v sume 99 163 €.

Vo zvyšku okresný súd návrh zamietol. Ďalej rozhodol o tom, že navrhovateľke bude

vrátený súdny poplatok za návrh v sume 534,87 € prostredníctvom Daňového úradu

v Novom meste nad Váhom po právoplatnosti tohto rozsudku. Zástupcom odporcu

v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal.

Odvolaním, ktoré sťažovateľka podala 9. novembra 2011 (okresnému súdu bolo

doručené 14. novembra 2011), napadla:

„1. výrok týkajúci sa zastavenia konania v časti, v ktorej sa domáha zaplatenia

sumy 99.163,- Eur z dôvodu procesného pochybenia,

2. výrok, ktorým prvostupňový súd vrátil sťažovateľke časť súdneho poplatku

vo výške 534,87 Eur z dôvodu nepreskúmateľnosti a nesprávnosti a

3. výrok, ktorým prvostupňový súd zvyšok návrhu zamietol.“

Okresný súd si vyžiadal 29. novembra 2011 k podanému odvolaniu relevantné

vyjadrenia odporcu (Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Kancelárie

Národnej rady Slovenskej republiky); vyjadrenia boli okresnému súdu doručené

14. decembra 2011. Spis bol predložený krajskému súdu 3. januára 2012.

Ešte pred rozhodnutím o odvolaní žalovaný ‒Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky ‒podaním doručeným krajskému súdu 26. januára 2012 doručil námietku

zaujatosti proti sudcom krajského súdu, a to ,

a , ktorá bola 1. februára 2012 predložená Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), o ktorej tento rozhodol uznesením

sp. zn. z 22. februára 2012 tak, že ich z odvolacieho konania

sp. zn. nevylúčil. Námietku zaujatosti v konaní na krajskom súde

sp. zn. oznámili 7. marca 2015 aj predsedníčka senátu 8 Co

a členky senátu a . Najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 25. júna 2015 tieto sudkyne z konania sp. zn.

nevylúčil. Následne krajský súd vrátil okresnému súdu 8. decembra 2015 spis

sp. zn. predložený krajskému súdu 3. januára 2012 ako predčasne preložený

s tým, že „Na pojednávaní dňa 30. 09. 2011 bolo uznesením rozhodnuté o zmene návrhu

na začatie konania (č. l. 90), ktoré však doposiaľ nebolo písomne vypracované a doručené

navrhovateľke, ktorá na pojednávaní nebola prítomná. V podanom odvolaní túto skutočnosť

navrhovateľka namieta (č. l. 100), na základe čoho možno vyvodiť ( ),

že sa domáha písomného vypracovania a doručenia uznesenia, ktorým bola pripustená

zmena návrhu v sume 199.163,- eur.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude vypracovať uznesenie pripustení zmeny

návrhu zo dňa 30. 09. 2011, doručiť ho všetkým účastníkom konania a po jeho

právoplatnosti opätovne vec predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

Zároveň súd prvého stupňa doručí navrhovateľke aj vyjadrenia odporcov

k jej odvolaniu z č. l. 115 a č. l. 121.“.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 26. januára 2016 pripustil zmenu

návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy tak, že predmetom

sporu bude istina 199 193 €, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. februára 2016;

spis bol predložený na rozhodnutie krajskému súdu 14. júla 2016. Znamená to, že

od 22. februára 2016 sťažovateľka vedela, že okresný súd urobil vo veci všetky potrebné

úkony spojené s konaním na okresnom súde.

Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru výslovne postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, postupom okresného súdu k namietanému porušeniu jej práv

v zásade už nemohlo dochádzať. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že krajský súd 27. septembra 2016 uznesením

sp. zn. rozhodol, že „neboli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie

rozsudku, nakoľko žalobkyňa dňa 26. 09. 2016 oznámila e-mailom, že svoje odvolanie

rozsudku súdu prvej inštancie berie v celom rozsahu späť“. Písomným podaním

z 26. septembra 2016 doručeným krajskému súdu 29. septembra 2016 sťažovateľka

krajskému súdu oznámila, že svoje odvolanie berie v celom rozsahu späť. Následne krajský

súd uznesením č. k. -165 z 30. septembra 2016 rozhodol, že odvolacie

konanie o odvolaní žalobkyne proti rozsudku okresného súdu č. k. -92

z 30. septembra 2011 zastavuje s týmto odôvodnením: „Odvolací súd prejednal späťvzatie

odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ods. a contrario) a dospel

k záveru, že vzhľadom na to, že vzhľadom na to, že o odvolaní nebolo ešte odvolacím súdom

rozhodnuté, bolo ho možné vziať späť ( ), a preto, keď zo strany žalobkyne

došlo na základe jej dispozitívneho procesného úkonu k účinnému späťvzatiu odvolania

v celom rozsahu, v dôsledku čoho zanikol aj predmet odvolacieho konania, odvolací súd

odvolacie konanie zastavil ( ).“ Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

13. marca 2017.

Znamená to, že sťažovateľka už 29. septembra 2016 rezignovala na ochranu svojich

práv pred krajským súdom a vec skončila rozsudkom okresného súdu č. k. -92

z 30. septembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. novembra 2011.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017