Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 579/2017
PDF · 137.63 KB
No categories available
I. ÚS 579/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
15. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom
Samcom, advokátska kancelária, Národná 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Ilava pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v období od 12. júna 2017
do 24. júla 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. septembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Ilava (ďalej len „ústav na výkon trestu“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
sťažovateľovi v období od 12. júna 2017 do 24. júla 2017.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vykonáva trest odňatia slobody v ústave,
ktorý je zároveň aj pre sťažovateľa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Sťažovateľ
požiadal 12. júna 2017 lekára pracujúceho v zdravotníckom zariadení ústavu o lekárske
vyšetrenie a liečenie z dôvodu existencie objektívnych a subjektívnych príznakov
signalizujúcich sťažovateľovo ochorenie horných dýchacích ciest, ktoré bolo 19. júna 2017
potvrdené a sťažovateľovi bola nasadená medikamentózna liečba. Z vyjadrení sťažovateľa
vyplýva, že „V tento deň mu bolo oznámené, že jeho nález je pozitívny. Informácie, o aký
nález išlo neboli sťažovateľovi od ošetrujúceho lekára podané, rovnako sťažovateľ nebol
informovaný o povahe jeho ochorenia, či o spôsobe a účele jeho liečby. Tohto dňa,
19. 6. 2017, lekár nevykonal žiadny zápis do zdravotnej dokumentácie v zmysle § 21 ods. 1
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ošetrujúci lekár taktiež
nevykonal žiadne relevantné režimové či liečebné opatrenia smerujúce k úspešnej liečbe
sťažovateľa, pričom mal k dispozícii objektívne výsledky preukazujúce ochorenie
sťažovateľa. Sťažovateľ bol naďalej ponechaný ako práceneschopný.“. Ďalej sťažovateľ
zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie zistil podstatu svojho ochorenia a tiež to, že mu
nebola/nemala byť poskytnutá zodpovedajúca zdravotná starostlivosť v podobe spôsobu
jeho liečenia. Podľa jeho vyjadrení „Z výsledkov kultivácie nepochybne vyplýva, že
sťažovateľ bol už v čase odberu sterov (12. 6. 2017) vážne chorý, pričom lekár okrem steru
nevykonal žiadnu inú diagnostiku, a to ako dňa 12. 6. 2017, tak aj dňa 19. 6. 2017.
Je zjavné, že dňa 12. 6. 2017 nebola sťažovateľovi poskytnutá žiadna liečba s cieľom
zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu alebo zmiernenia prejavom
a dôsledkov choroby. Lekár takisto neurčil sťažovateľovi žiadny liečebný režim na podporu
sťažovateľovej liečby a tohto ponechal len práceneschopného. Práceneschopného nechal
lekár sťažovateľa aj po druhom ošetrení dňa 19. 6. 2017, kedy už boli známe výsledky
kultivácie. Dňa 19. 6. 2017 síce lekár poskytol sťažovateľovi lieky, tieto však zjavne
nezodpovedali výsledkom kvalitatívnej citlivosti na antibiotiká stanovenej pri kultivácii
a zároveň tieto lieky neboli vhodné na liečbu sťažovateľovho ochorenia.“. Na podporu tohto
záveru sťažovateľ predostrel vlastnú hodnotiacu úvahu vychádzajúcu zo záznamov
zo zdravotnej dokumentácie, po prijatí ktorých podal ústavnú sťažnosť namietajúc
porušenie označených práv. Porušenie svojich práv sťažovateľ odvodzuje od skutočnosti, že
„Počas celej doby liečby (od 12. 6. 2017 do 24. 7. 2017) bol... liečený nesprávne.
Sťažovateľ bol nesprávnou liečbou bezprostredne ohrozený na živote a zdraví v dôsledku
možnej komplikácie neliečenej (resp. nesprávne liečenej) bakteriálnej infekcie.“.
3. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ... podľa článku 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej
Republiky, postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby, jeho
zdravotníckym zariadením, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v období od 12. 6. 2017
do 24. 7. 2017, bolo porušené.
2. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 3.200,- € (slovom tritisícdvesto eur)....
3. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava je povinný
zaplatiť ... náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 374,80 €...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Zmyslom a účelom v čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvujúcom princíp subsidiarity je to,
že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného
súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.
To znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv
a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude
môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným orgánom verejnej moci
prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané
porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky
aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti
všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu
podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Inými slovami, ak na ochranu označených práv
je sťažovateľ podľa osobitných právnych predpisov oprávnený využiť iné opravné
prostriedky, ktoré pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal, ústavný súd jeho
sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.
8. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti ústavný súd zistil, že jej predmetom
je jeho nesúhlas s obsahom a kvalitou poskytnutej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom
zariadení ústavu. V tomto ohľade však ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním
ústavnej sťažnosti nevyčerpal všetky účinné prostriedky nápravy, ktorými sa mohol
domáhať ochrany ním označených základných práv, a to podaním podnetu v zmysle
podmienok zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
na orgán verejnej moci príslušný na preskúmanie podmienok poskytnutia zdravotnej
starostlivosti, a to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, resp. jeho príslušnú
pobočku. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je tým orgánom verejnej moci,
ktorému zákon zveril v oblasti verejnej správy vykonávanie dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti a verejným zdravotným poistením,
a to v nadväznosti na podmienky nielen už citovanej právnej úpravy, ale aj podmienok
vyplývajúcich predovšetkým zo zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci, ústavný súd
sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2017