Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 579/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

15. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom

Samcom, advokátska kancelária, Národná 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Ilava pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v období od 12. júna 2017

do 24. júla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody Ilava (ďalej len „ústav na výkon trestu“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

sťažovateľovi v období od 12. júna 2017 do 24. júla 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vykonáva trest odňatia slobody v ústave,

ktorý je zároveň aj pre sťažovateľa poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Sťažovateľ

požiadal 12. júna 2017 lekára pracujúceho v zdravotníckom zariadení ústavu o lekárske

vyšetrenie a liečenie z dôvodu existencie objektívnych a subjektívnych príznakov

signalizujúcich sťažovateľovo ochorenie horných dýchacích ciest, ktoré bolo 19. júna 2017

potvrdené a sťažovateľovi bola nasadená medikamentózna liečba. Z vyjadrení sťažovateľa

vyplýva, že „V tento deň mu bolo oznámené, že jeho nález je pozitívny. Informácie, o aký

nález išlo neboli sťažovateľovi od ošetrujúceho lekára podané, rovnako sťažovateľ nebol

informovaný o povahe jeho ochorenia, či o spôsobe a účele jeho liečby. Tohto dňa,

19. 6. 2017, lekár nevykonal žiadny zápis do zdravotnej dokumentácie v zmysle § 21 ods. 1

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ošetrujúci lekár taktiež

nevykonal žiadne relevantné režimové či liečebné opatrenia smerujúce k úspešnej liečbe

sťažovateľa, pričom mal k dispozícii objektívne výsledky preukazujúce ochorenie

sťažovateľa. Sťažovateľ bol naďalej ponechaný ako práceneschopný.“. Ďalej sťažovateľ

zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie zistil podstatu svojho ochorenia a tiež to, že mu

nebola/nemala byť poskytnutá zodpovedajúca zdravotná starostlivosť v podobe spôsobu

jeho liečenia. Podľa jeho vyjadrení „Z výsledkov kultivácie nepochybne vyplýva, že

sťažovateľ bol už v čase odberu sterov (12. 6. 2017) vážne chorý, pričom lekár okrem steru

nevykonal žiadnu inú diagnostiku, a to ako dňa 12. 6. 2017, tak aj dňa 19. 6. 2017.

Je zjavné, že dňa 12. 6. 2017 nebola sťažovateľovi poskytnutá žiadna liečba s cieľom

zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu alebo zmiernenia prejavom

a dôsledkov choroby. Lekár takisto neurčil sťažovateľovi žiadny liečebný režim na podporu

sťažovateľovej liečby a tohto ponechal len práceneschopného. Práceneschopného nechal

lekár sťažovateľa aj po druhom ošetrení dňa 19. 6. 2017, kedy už boli známe výsledky

kultivácie. Dňa 19. 6. 2017 síce lekár poskytol sťažovateľovi lieky, tieto však zjavne

nezodpovedali výsledkom kvalitatívnej citlivosti na antibiotiká stanovenej pri kultivácii

a zároveň tieto lieky neboli vhodné na liečbu sťažovateľovho ochorenia.“. Na podporu tohto

záveru sťažovateľ predostrel vlastnú hodnotiacu úvahu vychádzajúcu zo záznamov

zo zdravotnej dokumentácie, po prijatí ktorých podal ústavnú sťažnosť namietajúc

porušenie označených práv. Porušenie svojich práv sťažovateľ odvodzuje od skutočnosti, že

„Počas celej doby liečby (od 12. 6. 2017 do 24. 7. 2017) bol... liečený nesprávne.

Sťažovateľ bol nesprávnou liečbou bezprostredne ohrozený na živote a zdraví v dôsledku

možnej komplikácie neliečenej (resp. nesprávne liečenej) bakteriálnej infekcie.“.

3. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... podľa článku 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa článku 16 ods. 2 Slovenskej

Republiky, postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby, jeho

zdravotníckym zariadením, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v období od 12. 6. 2017

do 24. 7. 2017, bolo porušené.

2. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako

náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 3.200,- € (slovom tritisícdvesto eur)....

3. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava je povinný

zaplatiť ... náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 374,80 €...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Zmyslom a účelom v zakotvujúcom princíp subsidiarity je to,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

To znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv

a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude

môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným orgánom verejnej moci

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky

aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

7. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Inými slovami, ak na ochranu označených práv

je sťažovateľ podľa osobitných právnych predpisov oprávnený využiť iné opravné

prostriedky, ktoré pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal, ústavný súd jeho

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.

8. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti ústavný súd zistil, že jej predmetom

je jeho nesúhlas s obsahom a kvalitou poskytnutej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom

zariadení ústavu. V tomto ohľade však ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním

ústavnej sťažnosti nevyčerpal všetky účinné prostriedky nápravy, ktorými sa mohol

domáhať ochrany ním označených základných práv, a to podaním podnetu v zmysle

podmienok o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

na orgán verejnej moci príslušný na preskúmanie podmienok poskytnutia zdravotnej

starostlivosti, a to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, resp. jeho príslušnú

pobočku. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je tým orgánom verejnej moci,

ktorému zákon zveril v oblasti verejnej správy vykonávanie dohľadu nad poskytovaním

zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti a verejným zdravotným poistením,

a to v nadväznosti na podmienky nielen už citovanej právnej úpravy, ale aj podmienok

vyplývajúcich predovšetkým zo o zdravotnej starostlivosti,

službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci, ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017