Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 697/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného ADVOKA, s. r. o., Komárnická 36, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Ľuboš Pejhovský, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie krajského

súdu“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v konaní pred všeobecnými súdmi

je účastníkom konania (odporcom) od roku 2010, pričom predmetom žaloby je zaplatenie

sumy 1 795,20 € s príslušenstvom. Sťažovateľ ďalej podrobne opísal doterajší priebeh

napadnutých konaní a poukázal na rozsiahlu judikatúru ústavného súdu a aj judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú je podľa jeho názoru potrebné aplikovať

pri rozhodovaní o sťažnosti. Okresný súd po viacerých pojednávaniach rozhodol vo veci

samej rozsudkom 10. júna 2014. Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

krajský súd od 21. augusta 2014 ešte nerozhodol. V uvedenej súvislosti sťažovateľ

konkrétne uviedol: „Aktuálne je osobitne kritické to, že spis leží neefektívne od augusta

2014 na KS Ba... a vytvorenie právnej istoty je doslova v nedohľadne.“

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného , pretože postup okresného súdu bol v jeho veci neefektívny

a krajský súd je úplne nečinný od augusta 2014 až doteraz.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené

jeho základné právo podľa . Okrem toho požaduje, aby ústavný súd

prikázal v predmetnom konaní krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, domáha sa

priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a úhrady trov právneho zastúpenia.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupmi okresného súdu

a krajského súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ). Zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených

práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd

meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa (,

).

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu

10. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už k porušovaniu

označeného základného práva nedochádzalo, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne

ako zjavne neopodstatnenú. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozhodnutie vo veci Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).

11. V súvislosti s tým ústavný súd už opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , , ).

12. Ústavný súd konštatuje, že zo samotnej sťažnosti a z predloženého súdneho spisu

okresného súdu vyplýva, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 10. júna 2014, proti

ktorému podal sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 23. júna 2014.

Okresný súd po vykonaní potrebných procesných úkonov súdny spis spolu

s odvolaním predložil na rozhodnutie krajskému súdu 21. augusta 2014 a tejto veci bola

pridelená sp. zn. .

13. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že sťažovateľ sa vyslovenia

porušenia jeho základného práva podľa postupom okresného súdu

a krajského súdu v napadnutých konaniach domáhal už sťažnosťou doručenou ústavnému

súdu 20. februára 2017, ktorú ústavný súd v časti týkajúcej sa postupu okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením sp. zn. z 22. marca

2017 odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť s odôvodnením, že okresný súd v čase podania

sťažnosti (20. február 2017) po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu

(21. august 2014) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť

rozhodovanie veci.

14. Keďže sťažovateľ sa napriek identickému skutkovému stavu, o ktorom ústavný

súd už rozhodol uznesením sp. zn. z 22. marca 2017, sťažnosťou doručenou

ústavnému súdu 27. júla 2017 na tom istom základe (súdny spis sa nachádza na krajskom

súde) opätovne domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd

túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského súdu

15. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho základného

práva v zmysle podľa jeho názoru došlo aj postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. (odvolacie konanie).

16. Ako už bolo uvedené postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bol ústavným súdom vyhodnotený už v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa

doručenou ústavnému súdu 20. februára 2017. Ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej bol

namietaný postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , uznesením

sp. zn. z 22. marca 2017 odmietol pre jej neprípustnosť.

17. Hlavným dôvodom pre takéto rozhodnutie bola skutočnosť, že sťažovateľ

nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu prostriedok nápravy – sťažnosť

adresovanú predsedovi krajského súdu, ktorá by podľa názoru ústavného súdu v danej veci

bola efektívnym právnym prostriedkom nápravy. Neuplatnenie tejto sťažnosti ústavný súd

pripísal na ťarchu sťažovateľa s konštatovaním, že sa o svoju vec riadne nezaujímal

(vigilantibus iura).

18. Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy u predsedu

krajského súdu neuplatnil ani v ďalšom priebehu napadnutého konania a iba 2 mesiace

po prevzatí uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 22. marca 2017, ktorým bola

sťažnosť odmietnutá, podal opakovane obsahovo totožnú sťažnosť ústavnému súdu (27. júl

2017).

19. Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že opakovaná sťažnosť, ktorá je skutkovo

a argumentačne takmer identická so sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. februára

2017, bola uplatnená v čase, keď od začatia napadnutého konania vedeného krajským

súdom ešte neuplynuli ani 3 roky, pričom trojročná doba trvania súdneho konania

z hľadiska ústavného rozmeru prieťahov v súdnom konaní podľa názoru ústavného súdu

v okolnostiach danej veci je ešte dobou akceptovateľnou.

20. Krajský súd v súvislosti s predložením vyžiadaného súdneho spisu okresného

súdu ústavnému súdu oznámil, že vo veci už rozhodol 25. októbra 2017 tak, že rozsudok

okresného súdu z 10. júna 2014 zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie po vyhotovení

písomnej formy predmetného rozhodnutia.

21. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti krajský

súd po uplynutí 3 rokov a 2 mesiacov v merite veci už rozhodol.

22. Vzhľadom na uvedené berúc do úvahy všetky súvislosti a okolnosti danej veci

ústavný súd aj časť sťažnosti namietajúcej postup krajského súdu v napadnutom konaní

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti ( ).

23. Ústavný súd k veci ešte poznamenáva, že ak by po vrátení súdneho spisu

krajským súdom po zrušení meritórneho rozsudku okresného súdu z 10. júna 2014

aj v ďalšom priebehu konania vedeného okresným súdom dochádzalo k prieťahom,

nič nebráni, aby sa sťažovateľ novou sťažnosťou domáhal na ústavnom súde vyslovenia

porušenia svojich práv súvisiacich s prieťahmi v tomto konaní.

24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017