Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 739/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Jurajom Klimčom, Gen. M. R. Štefánika 9, Trenčianske Teplice, pre

namietané porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín ČVS: ORP-250/TN-TN-2017

z 26. júna 2017 a uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn.

z 31. júla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Obvodného

oddelenia Policajného zboru Trenčín (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) ČVS: ORP-

250/TN-TN-2017 z 26. júna 2017 a uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej aj

„okresná prokuratúra“) sp. zn. z 31. júla 2017.

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla, že obvodné oddelenie PZ

uznesením ČVS: ORP-250/TN-TN-2017 z 3. marca 2017 podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku začalo trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa

na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ 3. marca 2017 v

dosiaľ nezisteným spôsobom bez použitia násilia vošiel do rodinného domu

a odcudzil počítač značky Apple a ďalšie veci, čím jej spôsobil škodu prevyšujúcu 266 €.

Na adrese, na ktorej je situovaný rodinný dom, mala sťažovateľka vedené posledné

spoločné obydlie s jej manželom. Sťažovateľka tento dom oprávnene užívala so svojím

manželom a spoločným synom, no z dôvodu pretrvávajúcich manželských problémov sa

rozhodla so svojím manželom , , rozviesť. Dňa 20. decembra

2016 , , na sťažovateľku fyzicky zaútočil, čo vyústilo do privolania

polície a následne do vykázania , , zo spoločného obydlia.

Sťažovateľka sa chránila aj podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému

Okresný súd Trenčín aj Krajský súd v Trenčíne vyhoveli v plnom rozsahu, a teda na základe

uznesenia Okresného súdu Trenčín z 23. decembra 2016 sp. zn. bolo

, , zakázané vstupovať do rodinného domu, priblížiť sa

k sťažovateľke na vzdialenosť menšiu ako 15 m a kontaktovať ju akýmkoľvek spôsobom.

Od tejto doby sa , , snažil sťažovateľku z rodinného domu

vyhnať, a to napríklad tým, že jej oznámil, že prestáva platiť náklady na rodinný dom

a v prípade, ak dôjde k odpojeniu predmetného domu od energií, sťažovateľka bude

zodpovedná za všetky škody s tým súvisiace. Snaha , , vyeskalovala

až do takej miery, že previedol ich spoločný dom na svoju matku a zrušil sťažovateľke

trvalý pobyt na tejto adrese.

Po vykázaní , , zo spoločného obydlia podľa zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov sťažovateľka zistila, že adresa predmetného domu je vedená zároveň ako sídlo

obchodnej spoločnosti, v ktorej bola zamestnaná. Ide o spoločnosť s obchodným menom

(ďalej len „ “).

Poverený príslušník obvodného oddelenia PZ nevykonal žiadny z dôkazov, ktoré

navrhla sťažovateľka, a 26. júna 2017 uznesením ČVS: ORP-250/TN-TN-2017 podľa § 215

ods. 1 písm. a) , v zmysle ktorého je vedené trestné stíhanie začaté

pre prečin „krádež“ podľa , rozhodol tak, že konanie zastavil,

pretože podľa názoru povereného príslušníka obvodného oddelenia PZ je nepochybné, že sa

nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Proti tomuto uzneseniu bola prípustná

sťažnosť, ktorá mala odkladný účinok, a sťažovateľka túto sťažnosť v lehote podala s tým,

že uviedla, že odôvodnenie sťažnosti predloží orgánu do 30 dní z dôvodu pracovnej

zaneprázdnenosti. Poverený príslušník obvodného oddelenia PZ však na toto odôvodnenie

nepočkal a prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín rozhodol uznesením sp. zn.

z 31. júla 2017 tak, že podľa

sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľka zastáva názor, že postupom a uznesením príslušníka obvodného

oddelenia PZ ČVS: ORP-250/TN-TN-2017 z 26. júna 2017, ktorým bolo zastavené trestné

stíhanie vo veci prečinu krádeže, a uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.

z 31. júla 2017 bol v neprospech sťažovateľky porušený čl. 6 ods. 1

dohovoru, ktorý garantuje právo každého na spravodlivý súdny proces, a čl. 46 ods. 1

, ktorý garantuje právo každého na súdny proces pred nezávislým a nestranným

súdom a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky – z toho

ústavného práva sťažovateľke vyplýva právo, aby orgány činné v trestnom konaní sa

skutočnosťami nasvedčujúcimi tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným

a predovšetkým ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberali.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol takto:

„1. Základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, SR,

uznesením príslušníka Obvodného oddelenia PZ Trenčín vydaného dňa 26.06.2017 pod

sp. zn.: ČSV:ORP-250-TN-TN - 2017, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie podľa § 215

ods. 1 písm. a) a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín

vydaného dňa 31.07.2017 pod sp. zn. , ktorým sťažnosť sťažovateľky bola

zamietnutá, porušené bolo.

2. Uznesenie príslušníka Obvodného oddelenia PZ Trenčín vydané dňa 26.06.2017

pod sp. zn.: ČSV:ORP-250-TN-TN - 2017, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie podľa

ods. I písm. a) a uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry

Trenčín vydané dňa 31.07.2017 pod sp. zn. , ktorým sťažnosť sťažovateľky

bola zamietnutá sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie.

3. Obvodné oddelenie PZ Trenčín a Okresná prokuratúra Trenčín sú povinné

spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 312,34 EUR do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

A. K námietke sťažovateľky na porušenie jej práv uznesením obvodného

oddelenia PZ ČVS: ORP-250/TN-TN-2017 z 26.júna 2017

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Citovaný článok dopĺňa právnu úpravu prípustnosti konania o sťažnosti

fyzických osôb a právnických osôb , podľa ktorého

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným

súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (mutatis mutandis , , ).

Sťažovateľka namietala porušenie označených práv uznesením obvodného oddelenia

PZ ČVS: ORP-250/TN-TN-2017, proti ktorému bol prípustný opravný prostriedok,

sťažnosť okresnej prokuratúre. Sťažovateľka mala teda v rámci prípravného trestného

konania k dispozícii účinný prostriedok na ochranu jej práv, ktoré mali byť porušené

namietaným uznesením obvodného oddelenia PZ. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť

v tejto časti podľa odmietol z dôvodu nedostatku svojej

právomoci (obdobne napr. ).

B. K námietke sťažovateľky na porušenie jej práv uznesením okresnej

prokuratúry sp. zn. z 31. júla 2017

Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky na porušenie jej práv uznesením

okresnej prokuratúry sp. zn. , ktorým potvrdila zastavenie trestného

stíhania podľa , poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, v rámci ktorej opakovane vyslovil, že právo fyzickej alebo právnickej osoby na

začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia

nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno

odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (m. m. , ,

, ).

Ústavný súd nespochybňuje, že po podaní trestného oznámenia sťažovateľke vznikli

práva na ochranu vyplývajúce jej zo základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a z práva podľa dohovoru, avšak podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu z tejto ochrany jej nevyplývalo subjektívne právo na trestné stíhanie osoby

označenej v trestnom oznámení.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenia oznamovateľa

trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o nich.

Keďže z uznesenia okresnej prokuratúry sp. zn. vyplýva, že sa

prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín sťažnosťou sťažovateľky riadne zaoberal

a rozhodol o nej, nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľky.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017