Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

prevodmi. 4. Konajúce súdy na podklade judikatúry ústavného súdu (nález sp. zn. I. ÚS 460/2017 vydaný v skutkovo obdobnej veci týkajúcej sa vedľajšej nehnuteľnosti mpčsp. zn. 23Co/104/2017), v ktorej bol vydaný nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 460/2017. 8. Sťažovateľky poukazujú na dôvody v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú rozhodné nevysporiadanie sa s názorom ústavného súdu vysloveným v náleze sp. zn. I. ÚS 460/2017 v korelácii k nedbanlivostnému postoju žalobcov, ktorý podľa stanoviska ústavného

za kľúčové považoval rozhodnutie na nález Ústavného súdu SR z 20.12.2017 I. ÚS/460/2017, podľa ktorého v niektorých prípadoch môže prevážiť zásada bdelým patrí právoza ktoré nesprávne súd prvej inštancie považoval nález Ústavného súdu SR I. ÚS/460/2017, v tomto náleze Ústavný súd SR nepoprel doterajšiu ustálenú judikatúru Ústavnéhoprípade je aplikovateľný záver nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS/460/2017 zo dňa 20.12.2017, podľa ktorého je potrebné sa zaoberať aj tým, prečo predchádzajúci

sporových strán. Krajský súd poukázal na obsah nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 460/2017-73 z 20. decembra 2017 vydaný v inej veci totožných strán sporu (iná parcelaprivatizácie – 15. máj 1995. V ďalšom odkázal na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 460/2017, ktorý sa dobromyseľnosťou zaoberal výlučne vo vzťahu k žalobcom a ich právnymposudzovať. Skutkovo a právne identická vec bola vyriešená nálezom sp. zn. I. ÚS 460/2017, na ktorý rozsudok krajského súdu odkazoval a ktorý konštatoval, že na strane

záujmu poukázal na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/460/2017. 20. S poukazom na § 1 ods. 3 zákona o pôde uviedol, že z povahy tohto zákonatotožnú vec, ako vec, ktorá bola posudzovaná Ústavným súdom SR pod sp. zn. I. ÚS/460/2017. V prejednávanej veci totiž žalobcom bolo po uplatnení reštitučného nárokuktoré špecifikovali. Podľa žalobcov aj v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/460/2017 zo dňa 20.12.2017 sa Ústavný súd SR stotožnil v zásade so záverom predchádzajúceho

5. rade v priebehu odvolacieho konania predložili nález Ústavného súdu SR I. ÚS 460/2017-73 zo dňa 20.12.2017. 12. Odvolací súd výzvou zo dňa 3.4.2019 vyzval žalobcovposúdeniu veci s ohľadom na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR I. ÚS 460/2017-73 zo dňa 20.12.2017 o otázke použitia určovacej žaloby v konkurencii s reštitučnýmisprávne posúdiť rovnako ako Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 460/2017. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu

XXXXXX zo dňa 23.4.2002. Žalovaní poukázali tiež na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 460/2017 zo dňa 20. decembra 2017 k naliehavému právnemu záujmu (pri konkurencii reštitučnéhourčení vlastníckeho práva, keď poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2017 zo dňa 20. decembra 2017 v ktorom sa riešila otázka konkurencie reštitučnéhosúdneho konania o určenie vlastníckeho práva. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 460/2017 vyjadril názor, že v tam posudzovanej veci žalobcovia mali možnosť využiť

konzistentne potvrdzujú aj ďalšie senáty Ústavného súdu vo svojich nálezoch - I. ÚS 460/2017, I. ÚS 92/2018. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že nálezy Ústavnéhožalobca. Poukazovania žalovaného na nálezy Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015, I. ÚS 460/2017 a I. ÚS 92/2018 v súvislosti s ním tvrdenou dobromyseľnosťou žalovaného prinevlastníka a nadobudnutie vlastníctva v rámci privatizácie, resp. v náleze I. ÚS 460/2017 sa riešila konkurencia určovacej žaloby a reštitučných predpisov a nadobudnutie

novembra 2011 sp. zn. II. ÚS 249/2011 a nález z 20. decembra 2017 sp. zn. I. ÚS 460/2017-73) ani v prípade pozitívneho zistenia takýchto konkurujúcich si predpisov177/2013 a I. ÚS 460/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 a s dôrazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 460/2017 považoval zaokolnosti prípadu v súlade s právnym názorom vyjadreným v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 460/2017 (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. decembra 2020

autorít, ktorá potvrdzuje prezentovaný právny názor (nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 460/2017-73 z 20. decembra 2017, rozsudok najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 115/2016 zzákonom určenom správnom konaní“, vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 460/2017 a I. ÚS 549/2015. 14. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanieuprednostnená pred nedbalým vlastníkom s poukazom na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 460/2017-73 z 20. decembra 2017. III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 19

môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (I. ÚS 151/2016, I. ÚS 460/2017). Poskytnutie prednosti jednému z obidvoch požiadaviek tak musí vyjsť zoviere (porov. nálezy ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015, I. ÚS 151/2016, I. ÚS 460/2017). 21. Pretože tieto okolnosti neboli v konaní pred nižšími súdmi vôbec skúmané