Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 756/2017
PDF · 136.37 KB
No categories available
II. ÚS 756/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátska
kancelária, Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4 C 53/2015
z 12. septembra 2016 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co 480/2016
z 26. apríla 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra
2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C 53/2015
z 12. septembra 2016 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 17 Co 480/2016 z 26. apríla 2017. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu
3. novembra 2017.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 4 C 53/2015 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Dňa 7. septembra 2016
vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby okresný súd konanie zastavil. Spomedzi
dvoch žalovaných si žalovaný 1 uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Uznesením okresného súdu č. k. 4 C 53/2015-98 z 12. septembra 2016 bolo konanie
zastavené, pričom žalovanému 1 bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Podľa názoru
okresného súdu k účinnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než by sa pojednávalo vo veci
samej, resp. než by sa začalo predbežné prejednanie sporu, a preto bolo konanie zastavené,
k čomu súhlas žalovaných nebol potrebný. Sťažovateľ (a rovnako aj ďalší dvaja žalobcovia)
vzal žalobu späť, čím procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.
Podľa názoru sťažovateľa k späťvzatiu žaloby došlo až na základe nových
skutočností, o ktorých nemal pri podaní žaloby vedomosť, a preto nie je možné dávať mu
na zodpovednosť zastavenie konania.
V podanom odvolaní smerujúcom proti výroku o náhrade trov konania bolo
poukázané okrem iných skutočností aj na to, že žalovaný 1 negatívne ovplyvnil
hospodárnosť konania.
Uznesením krajského súdu č. k. 17 Co 480/2016-125 z 26. apríla 2017 bolo
uznesenie okresného súdu potvrdené s tým, že žalovaný 1 má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Sťažovateľ namieta, že uznesenie okresného súdu týkajúce sa priznania nároku
na náhradu trov konania je neurčité, pretože z neho nevyplýva, v akom rozsahu sa tento
nárok žalovanému 1 priznáva.
Uznesenie krajského súdu obsahuje podľa sťažovateľa taktiež vo výroku neurčité
rozhodnutie, podľa ktorého sa uznesenie okresného súdu vo výroku o nároku žalovaného 1
na náhradu trov konania potvrdzuje, pričom ani krajský súd neuviedol zrozumiteľne
a riadne rozsah ním uznaného nároku na náhradu trov konania žalovaného 1.
Sťažovateľ namieta, že po vydaní nezákonného uznesenia krajského súdu z 26. apríla
2017 okresný súd následne priznal žalovanému 1 ním vyčíslené trovy konania v rozsahu
100 %.
Podľa názoru sťažovateľa v konaní nebola dodržaná zásada rovnosti strán konania,
čo sa prejavilo tak, že krajský súd právnemu zástupcovi žalovaného 1 akceptoval jeho
dôvod práceneschopnosti aj napriek tomu, že jeho advokátska kancelária mala k dispozícii
možných „substituentov“ (správne má byť zrejme substitútov, pozn.), čím by sa predišlo
odročeniu pojednávania.
Ďalej je sťažovateľ toho názoru, že vyčíslenie trov konania zo strany žalovaného 1,
ktoré následne bolo všeobecnými súdmi aj priznané, je prinajmenšom odporujúce dobrým
mravom a zásadám vyplývajúcim z advokátskej tarify. Ide totiž o neštandardné
a nespravodlivé priznanie trov konania vzhľadom na predmet sporu a reálne uskutočnené
právne úkony právneho zástupcu, a to aj v súvislosti s postupom sťažovateľa, ktorý
urýchlene po oboznámení sa s novými skutočnosťami po podaní žaloby pristúpil k jej
späťvzatiu.
Sťažnosť je podľa názoru sťažovateľa podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote.
Napokon sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa – (...) na súdnu ochranu zaručené čl. 1
ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sp. zn.: 4C/53/2015-98 zo dňa 12.9.2016 a uznesením Krajského súdu Trenčín
sp. zn.: 17Co/480/2016-125 zo dňa 26.4.2017, porušené bolo.
2. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp. zn.: 4C/53/2015-98 zo dňa 12.9.2016 a uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn.:
17Co/480/2016-125 zo dňa 26.4.2017 a vec sa vracia Okresnému súdu Bánovce nad
Bebravou na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej
rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd
Trenčín povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Marián Ševčík,
CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, nasledovne:
a, 2 x režijný paušál = 8,84 eur .....8,84 x 2 = 17,68 eur
b, 2 x právny úkon = 143 eur ...143 x 2 = 286 eur
Celkovo trovy právneho zastúpenia: 17,68+286=303,68 eur.“
II.
3. Z uznesenia okresného súdu č. k. 4 C 53/2015-98 z 12. septembra 2016 vyplýva,
že konanie bolo zastavené a žalovanému 1 bol voči sťažovateľovi (ako aj voči ďalším dvom
žalobcom) priznaný nárok na náhradu trov konania.
4. Z uznesenia krajského súdu č. k. 17 Co 480/2016-125 z 26. apríla 2017 vyplýva,
že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 4 C 53/2015-98 z 12. septembra 2016
vo výroku o nároku žalovaného 1 na náhradu trov konania, pričom zároveň bol
žalovanému 1 priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Podľa konštatovania krajského súdu z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola vzatá
späť bez uvedenia dôvodu, teda k jej späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovaných, ktorí
preto nenesú procesné zavinenie za späťvzatie žaloby. Skutočnosť, že pojednávanie
nariadené na 21. apríl 2016 bolo zrušené pre práceneschopnosť právneho zástupcu
žalovaného 1, nijako neovplyvnila hospodárnosť konania, pretože strany boli včas
informované o odročení pojednávania a žiadna sa na pojednávanie nedostavila. Ani
oznámenie zmeny sídla žalovaného 1 na pojednávaní 7. septembra 2016 nemalo žiadny
vplyv na hospodárnosť konania.
5. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu č. k. 4 C 53/2015-98
z 12. septembra 2016 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 17 Co 480/2016-125
z 26. apríla 2017 vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanému 1 nadobudlo
právoplatnosť 5. júna 2017.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
9. Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu č. k. 17 Co 480/2016-125
z 26. apríla 2017 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 4 C 53/2015-98
z 12. septembra 2016 v napadnutom výroku nadobudlo právoplatnosť 5. júna 2017. Z tohto
dôvodu sťažnosť odovzdanú na poštovú prepravu 3. novembra 2017 treba považovať
za oneskorene podanú. Opačné tvrdenie sťažovateľa je v rozpore so zistenými objektívnymi
skutočnosťami.
10. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2017