Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 756/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátska

kancelária, Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 20

ods. 1 a , ako aj Listiny základných

práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.

z 12. septembra 2016 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 26. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia , a

(ďalej len „ústava“), ako aj čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 12. septembra 2016 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 26. apríla 2017. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

3. novembra 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Dňa 7. septembra 2016

vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby okresný súd konanie zastavil. Spomedzi

dvoch žalovaných si žalovaný 1 uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Uznesením okresného súdu č. k. -98 z 12. septembra 2016 bolo konanie

zastavené, pričom žalovanému 1 bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Podľa názoru

okresného súdu k účinnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než by sa pojednávalo vo veci

samej, resp. než by sa začalo predbežné prejednanie sporu, a preto bolo konanie zastavené,

k čomu súhlas žalovaných nebol potrebný. Sťažovateľ (a rovnako aj ďalší dvaja žalobcovia)

vzal žalobu späť, čím procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.

Podľa názoru sťažovateľa k späťvzatiu žaloby došlo až na základe nových

skutočností, o ktorých nemal pri podaní žaloby vedomosť, a preto nie je možné dávať mu

na zodpovednosť zastavenie konania.

V podanom odvolaní smerujúcom proti výroku o náhrade trov konania bolo

poukázané okrem iných skutočností aj na to, že žalovaný 1 negatívne ovplyvnil

hospodárnosť konania.

Uznesením krajského súdu č. k. -125 z 26. apríla 2017 bolo

uznesenie okresného súdu potvrdené s tým, že žalovaný 1 má nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Sťažovateľ namieta, že uznesenie okresného súdu týkajúce sa priznania nároku

na náhradu trov konania je neurčité, pretože z neho nevyplýva, v akom rozsahu sa tento

nárok žalovanému 1 priznáva.

Uznesenie krajského súdu obsahuje podľa sťažovateľa taktiež vo výroku neurčité

rozhodnutie, podľa ktorého sa uznesenie okresného súdu vo výroku o nároku žalovaného 1

na náhradu trov konania potvrdzuje, pričom ani krajský súd neuviedol zrozumiteľne

a riadne rozsah ním uznaného nároku na náhradu trov konania žalovaného 1.

Sťažovateľ namieta, že po vydaní nezákonného uznesenia krajského súdu z 26. apríla

2017 okresný súd následne priznal žalovanému 1 ním vyčíslené trovy konania v rozsahu

100 %.

Podľa názoru sťažovateľa v konaní nebola dodržaná zásada rovnosti strán konania,

čo sa prejavilo tak, že krajský súd právnemu zástupcovi žalovaného 1 akceptoval jeho

dôvod práceneschopnosti aj napriek tomu, že jeho advokátska kancelária mala k dispozícii

možných „substituentov“ (správne má byť zrejme substitútov, pozn.), čím by sa predišlo

odročeniu pojednávania.

Ďalej je sťažovateľ toho názoru, že vyčíslenie trov konania zo strany žalovaného 1,

ktoré následne bolo všeobecnými súdmi aj priznané, je prinajmenšom odporujúce dobrým

mravom a zásadám vyplývajúcim z advokátskej tarify. Ide totiž o neštandardné

a nespravodlivé priznanie trov konania vzhľadom na predmet sporu a reálne uskutočnené

právne úkony právneho zástupcu, a to aj v súvislosti s postupom sťažovateľa, ktorý

urýchlene po oboznámení sa s novými skutočnosťami po podaní žaloby pristúpil k jej

späťvzatiu.

Sťažnosť je podľa názoru sťažovateľa podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote.

Napokon sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa – (...) na súdnu ochranu zaručené čl. 1

ods. 1, , a Listiny

základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou sp. zn.: -98 zo dňa 12.9.2016 a uznesením Krajského súdu Trenčín

sp. zn.: -125 zo dňa 26.4.2017, porušené bolo.

2. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

sp. zn.: -98 zo dňa 12.9.2016 a uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn.:

-125 zo dňa 26.4.2017 a vec sa vracia Okresnému súdu Bánovce nad

Bebravou na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej

rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Trenčín povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Marián Ševčík,

CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, nasledovne:

a, 2 x režijný paušál = 8,84 eur .....8,84 x 2 = 17,68 eur

b, 2 x právny úkon = 143 eur ...143 x 2 = 286 eur

Celkovo trovy právneho zastúpenia: 17,68+286=303,68 eur.“

II.

3. Z uznesenia okresného súdu č. k. -98 z 12. septembra 2016 vyplýva,

že konanie bolo zastavené a žalovanému 1 bol voči sťažovateľovi (ako aj voči ďalším dvom

žalobcom) priznaný nárok na náhradu trov konania.

4. Z uznesenia krajského súdu č. k. -125 z 26. apríla 2017 vyplýva,

že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -98 z 12. septembra 2016

vo výroku o nároku žalovaného 1 na náhradu trov konania, pričom zároveň bol

žalovanému 1 priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Podľa konštatovania krajského súdu z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola vzatá

späť bez uvedenia dôvodu, teda k jej späťvzatiu nedošlo pre správanie žalovaných, ktorí

preto nenesú procesné zavinenie za späťvzatie žaloby. Skutočnosť, že pojednávanie

nariadené na 21. apríl 2016 bolo zrušené pre práceneschopnosť právneho zástupcu

žalovaného 1, nijako neovplyvnila hospodárnosť konania, pretože strany boli včas

informované o odročení pojednávania a žiadna sa na pojednávanie nedostavila. Ani

oznámenie zmeny sídla žalovaného 1 na pojednávaní 7. septembra 2016 nemalo žiadny

vplyv na hospodárnosť konania.

5. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu č. k. -98

z 12. septembra 2016 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -125

z 26. apríla 2017 vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanému 1 nadobudlo

právoplatnosť 5. júna 2017.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

8. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

9. Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu č. k. -125

z 26. apríla 2017 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. -98

z 12. septembra 2016 v napadnutom výroku nadobudlo právoplatnosť 5. júna 2017. Z tohto

dôvodu sťažnosť odovzdanú na poštovú prepravu 3. novembra 2017 treba považovať

za oneskorene podanú. Opačné tvrdenie sťažovateľa je v rozpore so zistenými objektívnymi

skutočnosťami.

10. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2017