Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 26/2018
PDF · 136.8 KB
No categories available
II. ÚS 26/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 52/2017
zo 7. septembra 2017 a jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 2 To 52/2017 zo 7. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“)
a zároveň žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky.
Sťažovateľ v sťažnosti vyslovuje nespokojnosť s rozhodnutím krajského súdu,
ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
3 T 99/2016 z 24. januára 2017. Okresný súd v tomto uznesení odmietol obžalobu
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresný prokurátor“) sp. zn.
1 Pv 558/2016 z 12. decembra 2016 na obvineného sťažovateľa pre zločin krádeže. Podľa
neho okresný súd postupoval správne, keď obžalobu odmietol. Naopak, krajský súd porušil
jeho základné právo na spravodlivý proces, ak vecne správne uznesenie okresného súdu
zrušil.
Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie obhajcu v konaní pred ústavným
súdom v tejto veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Ústavný súd môže rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady
na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie
právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku
vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto
je splnená vtedy, ak okrem iného je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie
sťažnosti a ak sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.
Ak teda ústavný súd z obsahu sťažnosti a z výsledku jej posúdenia zistí, že v danom
prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, sťažnosť je oneskorená,
neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné
uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov
ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.
Sťažovateľ namieta porušenie v sťažnosti označených práv podľa ústavy a dohovoru
v trestnom konaní, v ktorom krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o odmietnutí
obžaloby okresného prokurátora podanej na sťažovateľa.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:
„Na podklade sťažnosti okresného prokurátora, krajský súd ako nadriadený orgán
preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie, ktoré predchádzalo
napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu,
proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Dňa 12.12.2016 Okresná prokuratúra Bratislava V podala na Okresný súd
Bratislava V obžalobu na obv. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona na skutkovom základe vymedzenom v obžalobe.
Dňa 24.01.2017 Okresný súd Bratislava V uznesením podľa § 244 ods. 1 písm. h)
Trestného poriadku rozhodol o odmietnutí obžaloby a vec vrátil prokurátorovi.
Sťažnostný súd na základe preskúmania predloženého spisového materiálu
konštatuje nasledovné:
-vydaniu uznesenia podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku o pribratí znalkyne
zo dňa 05.10.2016 v súlade so zákonom predchádzal príkaz
sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V podľa § 148 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku zo dňa 27.09.2016,
-uznesenie o pribratí znalkyne bolo dňa 13.10.2016 doručené obhajcovi,
-uznesenie o pribratí znalkyne bolo doručené obvinenému dňa 24.10.2016,
-obvinený reagoval na rozhodnutie vyšetrovateľa PZ písomným podaním, toto nebolo
po jeho vyhodnotení prokurátorom po obsahovej stránke posudzované ako sťažnosť
pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca, keďže obvinený ním napádal výlučne postup
vyšetrovateľa PZ pri zasielaní uznesenia,
-na toto podanie prokurátor reagoval a upovedomil obvineného, že jeho podanie po
obsahovej stránke posúdil ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta v zmysle § 210
Trestného poriadku a oznámil mu, že nezistil pochybenie vyšetrovateľa,
-obvinený na upovedomenie prokurátora o vybavení jeho podnetu žiadnym spôsobom
ďalej nereagoval a nedomáhal sa konania podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku
smerujúceho k prípadnému zrušeniu uznesenia o pribratí znalkyne, v celom ďalšom
priebehu prípravného konania ani nenamietal osobu znalca, položené otázky či iné vecné
dôvody,
-krajský súd prisviedča jednej zo sťažnostných námietok prokurátora, že vyšetrenie je
vykonávané znalcom pribratého do trestného konania, nejedná sa teda o úkon orgánov
činných v trestnom konaní, obvinený znalkyni pri vyšetrení dňa 21.10.2016 ani neuviedol,
že z dôvodu nedoručenia uznesenia, resp. nevedomosti o predmete vyšetrenia žiada
o preloženie vyšetrenia,
-v rámci znaleckého skúmania duševného stavu obvineného v trestnom konaní sa
neriešia právne otázky, majúce vplyv na skutkovú objasnenosť veci.
Krajský súd uzatvára, že okresný súd nepostupoval zákonne, keď na základe vyššie
uvedených skutočností rozhodol podľa § § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por, a odmietol obžalobu
Okresného prokurátora Bratislava V sp. zn. 1Pv 558/2016 zo dňa 12.12.2016 podanú
na Okresný súd Bratislava V dňa 13.12.2016 na obvineného , a preto
uznesenie súdu prvého stupňa na základe sťažnosti okresného prokurátora zrušil a uložil
okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“
Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu v namietanom konaní nemôže
byť predmetom kritiky ústavného súdu, pretože pri rozhodovaní o odvolaní prokurátora
správne aplikoval ustanovenie § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s poukazom
na ustanovenie § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, podľa ktorého súd pri predbežnom
prejednaní obžaloby obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné
chyby. Krajský súd procesné chyby okresnému súdu v napadnutom uznesení správne
vytkol.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného
prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú (bod 1 výroku rozhodnutia).
Za tejto situácie u sťažovateľa nebola splnená podmienka pre ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom, preto nemožno vyhovieť jeho žiadosti
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom (bod 2 výroku
rozhodnutia).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2018