Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 78/2018
PDF · 163.52 KB
No categories available
II. ÚS 78/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou,
Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C 26/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára
2018 doručená sťažnosť
(v sťažnosti adresa označená ako „VC V7S IM4 Kanada“, pozn.)
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 26/2012.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa na základe návrhu
na začatie konania doručeného okresnému súdu 14. februára 2012 (ďalej len „žaloba“)
domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 8. marca 2010 medzi jej nebohou
matkou ako predávajúcou (zomrela 4. júna 2014, pozn.) a jej sestrou
ako kupujúcou o predaji nehnuteľností (bližšie špecifikovaných
v žalobe, pozn.), na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností povolený rozhodnutím vtedajšej Správy katastra Košice pod sp. zn.
V 6975/10 z 30. augusta 2010. V právnej veci žaloby je konanie vedené na okresnom súde
pod sp. zn. 19 C 26/2012.
3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„... Sťažovateľka v žalobe poukázala na to, že v čase predaja mala jej matka
93 rokov a trpela na závažné, nevyliečiteľné ochorenie oboch očí, (degeneratívna
makulatúra), pre ktoré čítať nevedela, ani s optickým čítacím prístrojom. Ďalej uviedla,
že pri overovaní jej podpisu na kúpnej zmluve tento optický prístroj nebol ani k dispozícii.
Podľa znalcov však, ani jeho pomocou by kúpnu zmluvu nevedela
prečítať, pretože optický prístroj jej umožňoval čítať kúpnu zmluvu po slovíčkach, pričom
ich stred by prečítať nevedela...
Sťažovateľka poukázala ďalej na to, že všeobecná cena nehnuteľností jej matky činila
v čase predaja 900.000 až 1 mil. €... Pre závažné očné ochorenie ,
so všetkými jej peniazmi a vkladmi na jej účtoch nakladala výlučne žalovaná v 1. rade...
Sťažovateľka v súdnom konaní opakovane zvýraznila, že kupujúca nezaplatila kúpnu
cenu 35.000.- € zo svojich peňazí, ale z peňazí , zomrelej 04. 06. 2014.
Ku dňu zahájenia dedičského konania, zostali na siedmych jej účtoch nuly...
Matka sťažovateľky disponovala miliónmi korún, na to sťažovateľka v podaniach
súdu poukázala. Osvedčené to je to obratmi na jej účtoch. Dôkazom
neprijateľného, nulového zostatku na účtoch ku dňu jej smrti, je aj to, že
v rokoch 1990 -1992 bolo jej manželovi poukázané dedičstvo z USA
celkom v sume 300 tis. USD, po jeho bratovi...
O väčšine nehnuteľnej a hnuteľnej pozostalosti po sa dedičské
konanie neuskutočnilo. Preto boli závažným spôsobom poškodené dedičské práva
sťažovateľky, neopomenuteľnej zákonnej, ale aj závetnej dedičky po jej otcovi.
A práve pre tieto okolnosti prípadu prirodzene očakávala, že súd o žalobe
v napadnutom súdnom konaní bude postupovať bez zbytočných prieťahov a v súlade
so zákonom, aby ďalšie škody na jej právach a majetku nevznikali...
Sťažovateľka poukázala aj na to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy
nemohla prejaviť svoju slobodnú, ani vážnu vôľu, tak ako to ukladá Občiansky zákonník
v § 37 ods. 1, pretože zmluvu nevedela prečítať. A poukázala taktiež aj na to, že ide
o simulovaný právny úkon...
Sťažovateľka odvodzuje absolútnu neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy aj od toho,
že pre právne úkony s osobami, ktoré nevedia čítať alebo písať platí osobitný režim – zákon
(Notársky poriadok) forma notárskej zápisnice a prítomnosť svedkov...
Sťažovateľka namietala ďalej, že kúpna zmluva bola predávajúcou podpísaná v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok, pri súčasnej odkázanosti predávajúcej na osobu
kupujúcej...
V doplnení žaloby sťažovateľka zvýraznila, že jej matka sa s obsahom zmluvy
nemohla oboznámiť a... poukázala na to, že kupujúca je očná lekárka. V priebehu konania
poukázala na to, že na návrh žalovanej v 1. rade bol vypočutý svedok, ktorý tvrdil, že on
prečítal kúpnu zmluvu. Výpoveď svedka po siedmych rokoch
od uzavretia kúpnej zmluvy a osoby známej žalovanej v 1. rade je právne bezvýznamná
a nedôveryhodná...
Sťažovateľka doručila súdu 3 znalecké posudky súdnych znalcov zapísaných
v zozname znalcov krajských súdov ČR, v SR takú možnosť nemala. Tí potvrdili, že
prečítať kúpnu zmluvu v marci 2010 nedokázala a tento stav bol podľa
revízneho posudku od roku 2002...
Navrhovateľka od roku 2012 a opakovane požadovala, aby pojednávajúca sudkyňa
uskutočnila výsluch v jej byte, v dome, na
a to uložil aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Právny názor odvolacieho súdu nebol
akceptovaný...
Mimo troch znaleckých posudkov sú v spise súdu:
- preukaz o tom, že je pre závažné ochorenie zraku od roku 2005
osobou zdravotne ťažko postihnutou, bol jej pridelený optický čítací prístroj a že jej stav
vyžaduje sprievod.
- sú doložené aj lekárske správy ošetrujúcej očnej lekárky , že
nebohá čítať nevedela, tie boli doručené súdu, až na opakované výzvy súdu pod hrozbou
pokuty. Písomné správy sa nezhodujú s obsahom výpovede prednesenej touto lekárkou
súdu.
Z vypočutých psychiatrov súd zistil, že trpela aj alzheimerovou
demenciou. Lekárky sa nevedeli vyjadriť odkedy táto nemoc u menovanej prepukla.
Napriek jednoznačným odborným posudkom a dôkazom, ako aj napriek tomu, že
žalovaná v 1. rade, ani ďalšia žalovaná súdu takto preukázané skutkové okolnosti žiadnymi
dôkazmi neosvedčili, súd pokračoval v neefektívnom konaní aj koncom uplynulého roka
a na dôkaz slobodnej vôle kupujúcej vypočul overovateľku jej podpisu ...
Žalobkyňa doručila predsedovi OS KE I v roku 1993 sťažnosť proti postupu súdu,
avšak v činnosti súdu nedošlo k zmene, ani napriek právnemu názoru odvolacieho súdu. Súd
vo veci riadne, ani hospodárne a bez zbytočných prieťahov nekoná. Podľa názoru
sťažovateľky, pri riadnom, kvalifikovanom postupe súdu mal napadnutú vec rozhodnúť
v roku 2012, najneskôr v roku 2013. Od žalovanej strany nemá žiadne také dôkazy,
pre ktoré by žalobe nemal vyhovieť...“
4. Sťažovateľka v poslednej časti sťažnosti uviedla dôvody na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené čl. 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote, podľa čl. 6 ods. 1 (záver vety a bod 2 v ústavnej sťažnosti absentujú,
pozn.).
3. Okresný súd Košice I je povinný vyplatiť náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 289,- € na účet jej advokátky JUDr. Darine Solárovej,
Škultétyho 3, 040 01 Košice.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
11. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
13. Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky
je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania a táto viazanosť ústavného súdu
návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia
domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite
svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127
ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom
pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03,
14. Po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že napriek právnemu zastúpeniu
sťažovateľky, ústavná sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 zákona o ústavnom súde.
Závažným nedostatkom sťažnosti je absencia, resp. neúplnosť petitu sťažnosti, t. j. návrhu,
ako má ústavný súd vo veci rozhodnúť, a to do takej miery, ktorá bráni jej meritórnemu
preskúmaniu.
15. Zároveň podľa názoru ústavného súdu sťažnosť trpí aj nedostatkom ďalšej
zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej ustanovením § 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde, ktorou je logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie
návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia porušenia ktorých by sa sťažovateľka v petite
sťažnosti mala (ak by bola správne koncipovaná) domáhať. Odôvodneniu sťažnosti však
takáto kvalita chýba, pretože sťažnosť vo svojej podstate ani neobsahuje odôvodnenie
vo vzťahu k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, alebo ak, tak iba v minimálnom
rozsahu a jej odôvodnenie je v prevažnej časti len prenosom argumentácie vo vzťahu
k budúcemu rozhodnutiu okresného súdu o žalobe.
16. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
17. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
18. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
19. V dôsledku toho rozhodovanie o procesnom návrhu sťažovateľky spočívajúcom
v priznaní náhrady trov tohto konania v danej veci úplne stratilo opodstatnenie. Vzhľadom
na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už týmto návrhom sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. februára 2018