Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 68/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Valerijom Podoľským, Námestie Slobody 1, Humenné, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a 3

Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a 3

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca uplatnil žalobou doručenou

okresnému súdu 27. decembra 2011 proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy

27 052,50 € s príslušenstvom.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej okrem iného uviedol:

„Prvostupňový Okresný súd Svidník vo veci č.k. o zaplatenie 27 052,50

EUR s prísl., ktoré trvá od roku 2011 nekonal vo veci najme v období po doručení

Uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. -138 zo dňa 22. apríla 2015, ktoré

nám bolo doručené dňa 9.6.2015. Predmetným uznesením bol zrušený rozsudok Okresného

súdu Svidník č.k. a tento mal postupovať podľa jeho pokynov a najme ustáliť,

na základe znaleckého dokazovania, môj nárok na finančnú kompenzáciu z platnej

nájomnej zmluvy.

Okresný súd Svidník nariadil pojednávanie na 24.3.2016, kde bolo súdom prijaté,

že bude nariadené znalecké dokazovanie, avšak až do posledného pojednávania konaného

dňa 29.6.2017 súd neustanovil znalca z oboru a preto mám za to, že súd robí prieťahy

v konaní, nakoľko koná od roku 2011, kedy bol podaný návrh na vydanie platobného

rozkazu.

Predmetným konaním, resp. nečinnosťou prvostupňového Okresného súdu došlo

k porušeniu môjho ústavného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

v občianskoprávnom konaní. Už samotná dĺžka konania, resp. nekonania o protinávrhu

sedem rokov postačuje na to, aby Ústavný súd SR skonštatoval, že došlo k porušeniu môjho

ústavného práva v zmysle Čl. 46 ods. 1,3 a Čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru, práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Avšak poukazujeme aj na konkrétnu nečinnosť v konaní o žalobe žalobkyne v období

od doručenia zrušujúceho Uznesenia Krajského súdu v Prešove -97 zo dňa

7.4.2004, do smrti žalobkyne a nasledovné neprimerané prieťahy súdu.“

3. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Postupom Okresného súdu vo Svidníku v konaní sp.zn. došlo

k porušeniu sťažovateľovho práva na súdnu a inú ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1,3

Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle Čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- €,

ktoré je povinný uhradiť porušovateľ ústavného práva Okresný súd vo Svidníku.

3.Ďalej sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 325,42 EUR

(prevzatie a príprava, spísanie sťažnosti, 2x režijný paušál), ktorú je povinný uhradiť

Okresný súd vo Svidníku na účet právneho zástupcu, Č.Ú.SK9809000000000086927893,

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

6. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

8. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a 3 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

10. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s „... konaním resp. nečinnosťou prvostupňového

Okresného súdu“, teda postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

11. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že v systematike sú primeraná

celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie

základného práva na súdnu ochranu podľa , a poukazuje na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá

pod ochranu (ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru), pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu,

že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania,

teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti

(napr. ).

12. Keďže sťažovateľ v petite sťažnosti porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa ani porušenie práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nenamietal

a keďže nečinnosť, resp. postup okresného súdu v napadnutom konaní nesignalizujú

intenzitu prieťahov, ktorá by znamenala „denegatio iustitiae“, ústavný súd sťažnosť v tejto

časti podľa odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 3

13. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa domáhať sa práv uvedených v

možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. júla 2004 o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

15. Obsah námietok sťažovateľa na postup okresného súdu v napadnutom konaní

nemá žiadnu vecnú súvislosť s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 3

a ani nevytvára žiadnu prekážku pre uplatnenie tohto základného práva za splnenia

predpokladov ustanovených

16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie základného práva podľa označeným postupom

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. O náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho

orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym postupom rozhodujú všeobecné súdy.

Vychádzajúc zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu podľa ústavný

súd túto časť sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prejednanie.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 13. februára 2018