Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 68/2018
PDF · 145.84 KB
No categories available
III. ÚS 68/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Valerijom Podoľským, Námestie Slobody 1, Humenné, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 27/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára
2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Cb 27/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca uplatnil žalobou doručenou
okresnému súdu 27. decembra 2011 proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy
27 052,50 € s príslušenstvom.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej okrem iného uviedol:
„Prvostupňový Okresný súd Svidník vo veci č.k. 3Cb/27/2012 o zaplatenie 27 052,50
EUR s prísl., ktoré trvá od roku 2011 nekonal vo veci najme v období po doručení
Uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 1 Cob/23/2014-138 zo dňa 22. apríla 2015, ktoré
nám bolo doručené dňa 9.6.2015. Predmetným uznesením bol zrušený rozsudok Okresného
súdu Svidník č.k. 3Cb/27/2012 a tento mal postupovať podľa jeho pokynov a najme ustáliť,
na základe znaleckého dokazovania, môj nárok na finančnú kompenzáciu z platnej
nájomnej zmluvy.
Okresný súd Svidník nariadil pojednávanie na 24.3.2016, kde bolo súdom prijaté,
že bude nariadené znalecké dokazovanie, avšak až do posledného pojednávania konaného
dňa 29.6.2017 súd neustanovil znalca z oboru a preto mám za to, že súd robí prieťahy
v konaní, nakoľko koná od roku 2011, kedy bol podaný návrh na vydanie platobného
rozkazu.
Predmetným konaním, resp. nečinnosťou prvostupňového Okresného súdu došlo
k porušeniu môjho ústavného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
v občianskoprávnom konaní. Už samotná dĺžka konania, resp. nekonania o protinávrhu
sedem rokov postačuje na to, aby Ústavný súd SR skonštatoval, že došlo k porušeniu môjho
ústavného práva v zmysle Čl. 46 ods. 1,3 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru, práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Avšak poukazujeme aj na konkrétnu nečinnosť v konaní o žalobe žalobkyne v období
od doručenia zrušujúceho Uznesenia Krajského súdu v Prešove 9Co 65/04-97 zo dňa
7.4.2004, do smrti žalobkyne a nasledovné neprimerané prieťahy súdu.“
3. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Postupom Okresného súdu vo Svidníku v konaní sp.zn. 3Cb/27/2012 došlo
k porušeniu sťažovateľovho práva na súdnu a inú ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1,3 Ústavy
Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle Čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- €,
ktoré je povinný uhradiť porušovateľ ústavného práva Okresný súd vo Svidníku.
3.Ďalej sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 325,42 EUR
(prevzatie a príprava, spísanie sťažnosti, 2x režijný paušál), ktorú je povinný uhradiť
Okresný súd vo Svidníku na účet právneho zástupcu, Č.Ú.SK9809000000000086927893,
do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
8. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 27/2012.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
10. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s „... konaním resp. nečinnosťou prvostupňového
Okresného súdu“, teda postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
11. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že v systematike ústavy sú primeraná
celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a poukazuje na svoju
konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá
pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy (ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu,
že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania,
teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti
(napr. IV. ÚS 242/07).
12. Keďže sťažovateľ v petite sťažnosti porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani porušenie práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nenamietal
a keďže nečinnosť, resp. postup okresného súdu v napadnutom konaní nesignalizujú
intenzitu prieťahov, ktorá by znamenala „denegatio iustitiae“, ústavný súd sťažnosť v tejto
časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 3 ústavy
13. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.
14. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 46 ods. 3 ústavy
možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. júla 2004 zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).
15. Obsah námietok sťažovateľa na postup okresného súdu v napadnutom konaní
nemá žiadnu vecnú súvislosť s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 3
ústavy a ani nevytvára žiadnu prekážku pre uplatnenie tohto základného práva za splnenia
predpokladov ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z.
16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti
namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy označeným postupom
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
17. O náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym postupom rozhodujú všeobecné súdy.
Vychádzajúc zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný
súd túto časť sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prejednanie.
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách
sťažovateľa nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 13. februára 2018