Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 125/2018
PDF · 143.68 KB
No categories available
IV. ÚS 125/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2018
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
a sudcu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry
Žilina č. k. 1 Pn 953/17/5511-10 z 27. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. januára 2018 doručená sťažnosť (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná
prokuratúra“) č. k. 1 Pn 953/17/5511-10 z 27. decembra 2017.
Z podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnej
prokuratúre trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a iné, o ktorom bolo
rozhodnuté uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina
ČVS: ORP-1113/1-VYS-ZA-2017 z 13. novembra 2017. Sťažovateľ uviedol: „Keďže
označené uznesenie ČVS:ORP-1113/1-VYS-ZA-2017 prijaté dňa 23. 11. 2017 bolo
nezákonné pre nesprávne zistenie skutkového stavu a pre nesprávne právne posúdenie celej
veci, dňa 27. 11. 2017 som podal na OR PZ ZA sťažnosť, ktorou som aj rozšíril pôvodné
trestné oznámenie na najmä o podozrenie z trestného činu krivej výpovede
a z pokračovania v ohováraní, ktorých sa podozrivý mal dopustiť jeho
výpoveďou do zápisnice.“ Sťažovateľ zároveň poukázal na to, že „Dňa 27. 11. 2017 som
požiadal OP ZA, aby preverila či sa vyšetrovateľ zlomyseľne
nesprávne zisteným skutkovým stavom a ďalším zlomyseľným postupom nedopustil
viacerých trestných činov. Dňa 04. 12. 2017 som na OP ZA podal ešte doplnenie trestného
oznámenia na z 27. 11. 2017, ktoré som spojil s trestným oznámením
na vyšetrovateľa - a to najmä pre dôvodné podozrenie z trestných
činov nadržovania, ohovárania, zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia
spravodlivosti.“. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. 1 Pn 953/17/5511-10
z 27. decembra 2017 sťažovateľom podanú sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina ČVS: ORP-1113/1-VYS-ZA-2017
z 13. novembra 2017 odmietol.
Sťažovateľom predostretá argumentácia je založená na jeho nesúhlase s uznesením
prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 953/17/5511-10 z 27. decembra 2017,
čo v súhrne odôvodňuje len tým, že „Prokurátor OP ZA... sa úplne vyhol konaniu podľa
trestnoprávnych noriem. Úplne obišiel aj pôvodné trestné oznámenie, aj jeho doplnenia
a predovšetkým sa úplne vyhol analýze mojich námietok zo sťažnosti voči policajnému
uzneseniu zo dňa 27. 11. 2017.“. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.
Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„20. A preto žiadam o vydanie nálezu, v ktorom sa skonštatuje, že právo
garantované článkom 5 ods. 1 Dohovoru, článkom 6 ods. 1 Dohovoru, článkom 14
Dohovoru, článkom 46 ods.1 Ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1,2 Ústavy a s čl. 2 ods. 2 Ústavy
porušené bolo, a že takisto právo garantované článkom 6 ods. 1 Dohovoru porušené bolo.
21. Ďalej žiadam o zrušenie predmetného uznesenia 1 Pn 953/17/5511 - 10 zo dňa
27. 12. 2017 a o prikázanie, aby Okresná prokuratúra v Žiline konala vo veci znovu
a to na základe skutočného skutkového stavu, na základe zákona a v jeho hraniciach.
22. Žiadam tiež úhradu mojej nemajetkovej morálnej a psychickej ujmy vo sume
30.000,- EUR, ktorej výšku odvodzujem z predpokladanej najnižšej hodnoty pozostalostnej
nehnuteľnosti po poručiteľke , v súvislosti s ktorou som mal byť mnou
označovanými trestnými činmi poškodený. Súčasná trhová hodnota predmetnej
nehnuteľnosti sa má na základe situácie na trhu pohybovať od 180.000.- EUR... vyššie.
V prípade dedenia podľa tretej dedičskej skupiny občianskeho zákonníka môj podiel má
predstavovať jednu šestinu, čiže 30.000.- EUR...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí sťažnosť
okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie, (i) ktoré základné
práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, (ii) právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, (iii) proti
komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí
kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť teda okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva
alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. Je potrebné ich konkretizovať nielen
právne označením článkov ústavy alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo.
Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky.
Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého
vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania
skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty
a právne posúdenie predloženého sporu.
Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej
osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok
zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho
základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp. inou
aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy,
územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie
sťažovateľa neobsahuje, a to napriek tej skutočnosti, že sám sťažovateľ disponuje
právnickým vzdelaním. Argumentácia sťažovateľa sa zúžila iba na samotné
konštatovanie porušenia ním označených práv a deklarovanie jeho nesúhlasu s uznesením
prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 953/17/5511-10 z 27. decembra 2017
bez relevantného zdôvodnenia, v čom má podľa neho toto porušenie spočívať s odkazom
na konkrétne skutkové okolnosti a ním predostreté/prednesené námietky, ku ktorým
nemal dostať relevantnú/žiadnu odpoveď. Ak teda sťažovateľ neuvádza žiadne konkrétne
výhrady proti uzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 953/17/5511-10
z 27. decembra 2017, nemožno mu ani oponovať konkrétnymi argumentmi.
Naopak, len čisto subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv bez minimálneho
náznaku ústavnoprávnej argumentácie nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo
dôjsť k ich porušeniu, a to aspoň pre účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, a tento záver
je umocnený aj právnym vzdelaním samotného sťažovateľa a samotnou skutočnosťou,
že sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom domáhal ochrany svojich práv už vo viac
ako tridsiatich podaniach.
Sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu, neobsahuje kvalifikované
odôvodnenie, a preto nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú
v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Tento záver ústavného súdu je dôvodom odmietnutia
podanej sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom
predpísaných náležitostí.
Ďalším nedostatkom sťažovateľom podanej sťažnosti je nedoručenie tak
namietaného uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 953/17/5511-10
z 27. decembra 2017, ako aj uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Žilina ČVS: ORP-1113/1-VYS-ZA-2017 z 13. novembra 2017 vrátane súvisiacich
podaní, čím sťažovateľ nenaplnil v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde stanovenú
povinnosť, a to napriek tomu, že k podanej sťažnosti neopomenul priložiť podklady
potrebné pre priznanie právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Tento záver
ústavného súdu je taktiež dôvodom odmietnutia podanej sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2018