Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 125/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

spoločnosťou Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s. r. o., Martina Rázusa 23,

Lučenec, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Viktória Hellenbart, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa ,

Slovenskej republiky, , 2 a 3 a práv podľa

ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd tlačovou besedou prezidenta Policajného

zboru Slovenskej republiky gen. PaedDr. Tibora Gašpara a riaditeľa Národnej kriminálnej

agentúry plk. JUDr. Petra Hraška, ktorá bola naživo odvysielaná 10. augusta 2017 o 11.00 h

televíznou stanicou TA3 pod názvom „Tlačová beseda policajného prezidenta T. Gašpara

a riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Petra Hraška o objasnených kriminálnych

prípadoch“, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa (ďalej

len „ústava“), a , 2 a 3 a práv podľa , 2 a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 8

dohovoru tlačovou besedou prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky

gen. PaedDr. Tibora Gašpara a riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry plk. JUDr. Petra

Hraška, ktorá bola naživo odvysielaná 10. augusta 2017 o 11.00 h televíznou stanicou TA3

pod názvom „Tlačová beseda policajného prezidenta T. Gašpara a riaditeľa Národnej

kriminálnej agentúry Petra Hraška o objasnených kriminálnych prípadoch“ (ďalej

aj „tlačová beseda“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „[s]ťažovateľka bola dňa 20. 07. 2017

vyzvaná vyšetrovateľom PPZ NAKA NPJ expozitúra stred, Banská Bystrica, priamo

vo svojej advokátskej kancelárii na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, ktorej výzve

vyhovela a odovzdala polícii kúpne zmluvy, ktoré jej po overení ich podpisu u notára,

do úschovy priniesla jej klientka.

Následne bolo rozhodnuté o obmedzení osobnej slobody sťažovateľky a táto bola

po vykonaní výsluchu zadržanej, podozrivej osoby, z prečinu nepriamej korupcie podľa

, umiestnená do cely predbežného zaistenia.

Dňa 21. 07. 2017 bolo sťažovateľke vznesené obvinenie, Uznesením vyšetrovateľa

ČVS: PPZ-118/NKA-PK-ST-2017, ktoré prevzala a podala proti nemu sťažnosť, ktorú

neskôr odôvodnila prostredníctvom splnomocneného obhajcu. Obvinená využila svoje

právo vypovedať a dňa 21. 07. 2017 o 9.35 hodine sa zúčastnila vyšetrovacieho úkonu,

výsluchu obvineného za prítomnosti svojho obhajcu.

O podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátor zatiaľ

nerozhodol.

Prezident Prezídia policajného zboru SR, ktorý je priamo nadriadený sekcii Národná

kriminálna agentúra, ako vyplýva z aktuálneho organizačného poriadku vydaného

Ministrom vnútra SR, spoločne s riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry, ktorý

je priamym nadriadeným vyšetrovateľa, konajúceho vo veci sťažovateľky, usporiadali

dňa 10. 08. 2017 od 11. 00 v živom vysielaní tlačovú besedu, v ktorej prítomných novinárov,

ako aj divákov TA3 informovali o objasnených kriminálnych prípadoch NAKA, kedy uviedli

tri prípady, na prvom mieste prípad poisťovne RAPID Life a na druhom mieste prípad

sťažovateľky a ďalší prípad týkajúci sa drogovej trestnej činnosti.“.

Sťažovateľka sťažnosťou namieta, že informácie poskytnuté verejnosti na tlačovej

besede boli označené zavádzajúcim spôsobom (ako „objasnené prípady“), čo v očiach

verejnosti vyvoláva dojem o preukázaní spáchania trestnej činnosti (o uznaní sťažovateľky

vinnou zo spáchania trestnej činnosti) napriek tomu, že vec bola v štádiu prípravného

konania. Na tomto základe namieta aj to, že medializovaním veci sa vytvoril tlak

na jej posúdenie zaangažovanými orgánmi verejnej moci, a to tak, že orgány verejnej moci,

resp. aj verejná mienka môžu byť naklonené hodnotiť celú vec predsudkovo,

teda ako uzavretú, a to tiež z dôvodu, že na tlačovej besede boli použité útržky zo skutkovej

vety uznesenia o vznesení obvinenia („opakovane žiadala“, „vypýtala“). Sťažovateľka sa

preto odvoláva na prezumpciu neviny a namieta neprípustný zásah do priebehu

vyšetrovania.

Sťažovateľka namieta, že nedostala v médiách priestor na zverejnenie svojho

stanoviska a že prezentované informácie sprístupnili skutočnosti, ktoré boli súčasťou

vyšetrovacieho spisu, aj osobám, ktoré budú v prípravnom konaní v pozícii svedkov.

Ďalej namieta, že po medializovaní veci sa na mieste, kde sťažovateľka býva, začala verejná

diskusia o celej kauze a kauza sa stala predmetom fabulácií, čo má negatívny vplyv

na kvalitu jej života.

Záverom sťažnosti si sťažovateľka kladie otázku, «či bude pán prezident policajného

zboru informovať verejnosť, aj o tom, že „v objasnenom prípade“, sa prokurátor

nerozhodol podať obžalobu, alebo ju súd spod obžaloby oslobodil a zvolá o tom tlačovú

besedu. Otázne, pod akým názvom? Zle objasnené prípady? Z tohto celého je zrejmé,

že takýto spôsob informovania je hrubým zásahom do ústavných práv občanov SR a sleduje

v najlepšom prípade len pozitívnu prezentáciu úspešnej práce policajného zboru a národnej

kriminálnej agentúry, na úkor potláčania ľudských práv občanov tohto štátu.».

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že tlačovou besedou prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky

gen. PaedDr. Tibora Gašpara a riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry plk. JUDr. Petra

Hraška, ktorá bola naživo odvysielaná 10. augusta 2017 o 11.00 h televíznou stanicou TA3

pod názvom „Tlačová beseda policajného prezidenta T. Gašpara a riaditeľa Národnej

kriminálnej agentúry Petra Hraška o objasnených kriminálnych prípadoch“, boli porušené

jej základné práva podľa , , , 2 a 3

a jej práva podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 dohovoru a čl. 8 dohovoru a aby sťažovateľke priznal

náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľka sa pred ústavným súdom dovoláva práva na ochranu svojej osobnosti,

konkrétne poskytnutia priestoru na vyjadrenie sa k tlačovej besede, poskytnutia priestoru

na oznámenie výsledku prebiehajúceho trestného konania a posúdenia vplyvu informácií

prezentovaných na tlačovej besede na kvalitu jej života.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že ochrana osobnosti je v právnom

poriadku Slovenskej republiky nárokovateľná podaním žaloby na všeobecnom súde.

Právomoc všeobecných súdov rozhodovať o nárokoch na ochranu osobnosti

v posudzovanom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Navyše, nešlo o trestné konanie, na ktoré by platili príslušné procesné normy, išlo len

o informáciu hovorcu, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní. Z toho vyplýva,

že všetky námietky uvedené sťažovateľkou môžu byť uplatnené buď v civilnom,

alebo v trestnom konaní podľa jej subjektívneho rozhodnutia.

Navyše, podľa názoru ústavného súdu z označenia prípadu za objasnený

v posudzovanej veci nevyplýva predpojatosť, resp. viazanosť orgánov činných v trestnom

konaní týkajúca sa hodnotenia viny. Pojem objasnenie tak, ako bol prezentovaný na tlačovej

besede, sa týkal popisu konkrétneho momentu, ktorým trestné konanie toho času práve

prešlo, a to ukončenia vyšetrovacích úkonov operatívy. Pre poskytnutie zmysluplnej

informácie boli na tlačovej besede prezentované aj základné znaky skutku, o ktorom sa

trestné konanie viedlo, a základné procesné úkony vo veci. Vyjadrenie na tlačovej besede

však neobsahovalo žiadne úsudky hodnotiaceho charakteru týkajúce sa viny sťažovateľky,

ktoré by znamenali začatie trestného stíhania proti sťažovateľke podľa príslušných

procesných noriem .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky v dotknutej časti podľa pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie.

O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (náhrada trov

konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2018