Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 151/2018
PDF · 83.47 KB
No categories available
IV. ÚS 151/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť mesta Vysoké Tatry,
Starý Smokovec 1, Vysoké Tatry, zastúpeného HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Gajan, ktorou namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10 Sžr 154/2016 z 23. augusta 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti mesta Vysoké Tatry z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra
2017 osobne doručená sťažnosť mesta Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, Vysoké Tatry
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, Bratislava,
v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Gajan, ktorou namieta porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1
ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžr 154/2016 z 23. augusta 2017
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Krajský súd v Prešove (ďalej
len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 Sp 21/2014 z 30. septembra 2015 (ďalej len
„rozsudok z 30. septembra 2015“) potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, odboru
katastrálneho (ďalej len „okresný úrad“) č. C 175/2005-21 zo 4. júla 2014, ktorým bolo
rozhodnuté v súlade s § 5 a § 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve k pozemkom“)
vo veci návrhu
(ďalej len „pozemkové spoločenstvo“) tak, že okresný
úrad členom pozemkového spoločenstva podľa § 12 zákona o vlastníctve k pozemkom
potvrdil vlastníctvo k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia.
Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu z 30. septembra 2015 odvolanie,
o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne.
Sťažovateľ odôvodňuje porušenie v petite sťažnosti označených práv zaručených
ústavou a dohovorom porušením práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia a práva
na prístup k súdu. Podľa sťažovateľa sa najvyšší súd dopustil svojvôle pri výklade
a aplikácii právneho predpisu, pričom interpretácia a aplikácia príslušnej právnej normy
neboli vykonané ústavne konformným spôsobom.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a postupom, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, napadnutý rozsudok zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie
konanie a prizná sťažovateľovi úhradu trov konania.
Sťažovateľ zároveň v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) navrhol ústavnému súdu, aby rozhodol o dočasnom opatrení a odložil
vykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.
II.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,
ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa
nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu
alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo
slobody sťažovateľa.
Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 28. novembra 2017 vzal svoju
sťažnosť v celom rozsahu späť a požiadal o zastavenie konania. Ústavný súd po posúdení
tejto žiadosti konštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody na to, aby späťvzatie
sťažnosti nepripustil, a preto podľa § 54 zákona o ústavnom súde konanie o sťažnosti
sťažovateľa zastavil.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. marca 2018