Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 144/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/2 Gn 95/16/1000

z 22. februára 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2017

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) sp. zn. IV/2 Gn 95/16/1000 z 22. februára 2017 (ďalej aj

„napadnutý prípis“).

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že 11. júna 2016 podal

generálnej prokuratúre „trestné oznámenie“ v súvislosti so skutočnosťami uvedenými

v článku publikovanom v časopise Plus 7 dní, v ktorom mal „ verejne

uviesť, že má informácie o protiprávnom konaní určitých príslušníkov ZVJS ÚVTOS a ÚVV

“. Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. IV/2 Gn 95/16/1000 zo 16. júna 2016

vec postúpila Krajskej prokuratúre v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá

prípisom sp. zn. sťažovateľovi 8. júla 2016 oznámila, že jeho podanie bolo

vyhodnotené ako „sťažnosť na úseku väzenstva“. Dňa 21. septembra 2016 krajská

prokuratúra prípisom sťažovateľa upovedomila, že jeho podnet bol bez prijatia opatrení ako

nedôvodný odložený. Sťažovateľ 25. septembra 2016 podal vo veci opakovaný podnet,

ktorý generálna prokuratúra vyhodnotila ako nedôvodný, čo konštatovala v prípise sp. zn.

IV/2 Gn 95/16/1000 z 3. februára 2017. Dňa 11. februára 2017 sťažovateľ podal ďalší

opakovaný podnet, ktorý generálna prokuratúra vyhodnotila tak, že neobsahuje žiadne nové

skutočnosti, a preto ho generálny prokurátor bez prijatia opatrení (zastúpený prokurátorom

generálnej prokuratúry, pozn.) odložil, o čom bol sťažovateľ upovedomený napadnutým

prípisom z 22. februára 2017.

Sťažovateľ namietané porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňuje tým, že „ako KP TT (krajská prokuratúra,

pozn.), tak najmä GP SR (generálna prokuratúra, pozn.) odmietla ex offo konať vo veci

verejného vyjadrenia osoby , a to, že tento má vedomosť o tom, kto

a kedy a na aký pokyn mal konať v rozpore so zákonom. Je evidentné, že prokurátor KP TT

sa týmto nikde nezaoberal a GP SR odmietla konať, hoci jej to priamo prikazuje dikcia ust.

§ 36a zákona o prokuratúre.“. Konaním generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

IV/2 Gn 95/16/1000 podľa sťažovateľa „prišlo k zjavnej svojvôli“.

Na základe skutočností uvedených v jeho sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na spravodlivý proces priznané v čl. 46

ods. 1 SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach upovedomením

Generálnej prokuratúry SR zo dňa 22. 2. 2017 pod sp. zn. IV/2 Gn 95/16/1000-13 porušené

bolo.

2. Upovedomenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 22. 2. 2017 pod sp. zn.

IV/2 Gn 95/16/1000-13 sa zrušuje a ukladá sa, aby Generálna prokuratúra SR vo veci

konala a rozhodla.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva na inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým prípisom generálnej prokuratúry, ktorým bol jeho ďalší

opakovaný podnet týkajúci sa skutočností uvedených v článku publikovanom v časopise

a podľa neho nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, odložený

bez prijatia opatrení ako nedôvodný podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre prokurátor príslušný na vybavenie

podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet

pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty

bezprostredne nadriadený prokurátor. Prokurátor upovedomí podávateľa podnetu o spôsobe

vybavenia podnetu alebo o predĺžení lehoty na jeho vybavenie bezodkladne.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 36a ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup

do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je

podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní

podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 36a ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet nie je

dôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu.

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že podanie sťažovateľa z 11. júna 2016

označené ako „trestné oznámenie“ bolo krajskou prokuratúrou vyhodnotené ako podnet

(sťažnosť) na úseku väzenstva, ktorý bol následne ako nedôvodný odložený. Opakovaný

podnet sťažovateľa v istej veci bol ako nedôvodný odložený prípisom generálnej

prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 95/16/1000 z 3. februára 2017. Jeho ďalší opakovaný podnet

vo veci bol odložený (napadnutým) prípisom generálnej prokuratúry sp. zn.

IV/2 Gn 95/16/1000 z 22. februára 2017.

Prokurátor generálnej prokuratúry, konajúci v zastúpení generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, odôvodnil napadnutý prípis najmä takto:

„Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bolo 14. februára 2017 doručené

podanie z 1. februára 2017...

Predmetné podanie bolo po obsahovej stránke vyhodnotené ako ďalší opakovaný

podnet vo veci vedenej na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn.

IV/2 Gn 95/16/1000 a Krajskej prokuratúre v Trnave pod sp. zn. ,

neobsahujúci žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané pri vybavovaní Vašich

predchádzajúcich podnetov. V plnom rozsahu poukazujem na list z 03. februára 2017 pod

sp. zn. IV/2 Gn 95/16/1000-10 a poučenie podľa prvá veta

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

V tejto súvislosti Vám oznamujem, že generálny prokurátor Slovenskej republiky je

nadriadeným prokurátorom všetkých prokurátorov a má v zmysle § 7 ods. 1 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov postavenie vedúceho

ústredného štátneho orgánu. Z tohto dôvodu jeho stanovisko nie je oprávnený preskúmavať

žiadny prokurátor činný v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na to, či také stanovisko

podpísal sám alebo či na jeho podpísanie splnomocnil iného prokurátora.

Ďalší opakovaný podnet bez prijatia opatrení odkladám s tým, že stanovisko

generálneho prokurátora Slovenskej republiky je konečné.“

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej prílohy konštatuje, že postup generálnej

prokuratúry pri vybavovaní ďalšieho opakovaného podnetu sťažovateľa (výlučne ktorý

sťažovateľ napáda, pozn.) nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo

arbitrárnosti. Z chronológie postupu orgánov prokuratúry popísanej sťažovateľom v jeho

sťažnosti, ako aj z obsahu napadnutého prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že príslušné

orgány prokuratúry venovali oznámeniu (podnetu) sťažovateľa primeranú pozornosť,

pričom generálna prokuratúra svoje závery o neodôvodnenosti ostatného (ďalšieho

opakovaného) podnetu sťažovateľa z ústavného hľadiska aj akceptovateľným spôsobom

odôvodnila. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že ani z obsahu sťažnosti

sťažovateľa nemožno vyvodiť, ktorými konkrétnymi skutočnosťami sa podľa jeho názoru

generálna prokuratúra pri vybavovaní jeho ďalšieho opakovaného podnetu podľa zákona

o prokuratúre nezaoberala. Napadnutý prípis generálnej prokuratúry v okolnostiach

posudzovanej veci tak podľa názoru ústavného súdu nevykazuje znaky popretia zmyslu

a účelu vo veci aplikovaných právnych noriem.

Vo vzťahu k podstate výhrad sťažovateľa, ktoré v konečnom dôsledku vyjadrujú jeho

nespokojnosť s tým, že na základe skutočností, na ktoré poukazoval vo svojich podnetoch

adresovaných orgánom prokuratúry nebolo začaté trestné stíhanie, ústavný súd v súlade

so svojou stabilnou judikatúrou uvádza, že právo fyzickej osoby na začatie trestného

konania v ňou označenej veci na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi

základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého

zo základných práv alebo slobôd (napr. , ). Ústavný súd konštantne

judikuje, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu, ktorého porušenie

sťažovateľ primárne namieta, je aj jemu zodpovedajúca povinnosť orgánov činných

v trestnom konaní (v danom prípade orgánov prokuratúry) zákonom ustanoveným

spôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom dotknutá osoba oznamuje skutočnosti podľa nej

nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a o vybavení takého oznámenia dotknutú

osobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto práva však nie je právo, aby orgány činné

v trestnom konaní podaniu oznamovateľa vyhoveli v tom zmysle, že rozhodnú podľa jeho

predstáv (m. m. napr. , , , ).

Za porušenie základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu teda nemožno považovať

samu osebe skutočnosť, že generálna prokuratúra jeho ďalšiemu opakovanému podnetu

nevyhovela (m. m. napr. , , ). V nadväznosti

na uvedené ústavný súd konštatuje, že v kontexte námietok sťažovateľa nevzhliadol

v postupe generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho ďalšieho opakovaného podnetu také

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť napadnutého

prípisu generálnej prokuratúry.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi

napadnutým prípisom generálnej prokuratúry a namietaným porušením sťažovateľom

označených práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení základného

práva sťažovateľa podľa , resp. práva podľa dohovoru,

a preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa, vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Zjavná neopodstatnenosť podanej

sťažnosti ako nedostatok podmienky jej prijateľnosti na ďalšie konanie je totiž vzhľadom

na podstatu námietok sťažovateľa takej povahy, že by ju nebolo možné odstrániť ani potom,

ako by ústavný súd ustanovil sťažovateľovi kvalifikovaného právneho zástupcu.

Ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi v posudzovanej veci by preto nebolo účelné

a ani hospodárne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018