Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 182/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1

a 2, a 2 a , práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 7, čl. 10 ods. 1 a 3

a čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. IV/2 Gn 147/17/1000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. novembra 2017 doručená sťažnosť

,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2

a (ďalej len „“), práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv

podľa čl. 7, čl. 10 ods. 1 a 3 a čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.

IV/2 Gn 147/17/1000.

V súvislosti s doterajším priebehom konania vo veci sťažovateľa tento vo svojej

sťažnosti uvádza:

«... Správnou žalobou zo dňa 20. 4. 2016 napádal sťažovateľ porušenie svojich

základných práv postupom ÚVTOS a ÚVV (ďalej aj ako „ústav“) pri stanovení

programu zaobchádzania zo dňa 17. 7. 2015 a jeho aktualizácii dňa 18. 3. 2016 (ďalej aj

ako „rozhodnutie zo 17. 7. 2015“, „rozhodnutie z 18. 3. 2016“, alebo „napadnuté

rozhodnutia“) (vzhľadom na postúpenie správnej žaloby na Krajskú prokuratúru v

Trnave /ďalej len „Krajská prokuratúra“/ ďalej len „podnet“).

... Podnet bol vybavený upovedomení Krajskej prokuratúry sp. zn. -3

zo dňa 15. 5. 2017 ako nedôvodný – Krajská prokuratúra sa nevysporiadala so žiadnou

námietkou uvedenou v podnete (ďalej len „vybavenie podnetu“).

... V opakovanom podnete zo dňa 10. 7. 2017 namietal sťažovateľ ignoráciu podnetu

po materiálnej stránke a jeho vyložene formalistické vybavenie, poukázal na konkrétne

excesy Krajskej prokuratúry) – a zdôraznil, že bol (z konkrétnych dôvodov špecifikovaných

v podnete) vystavený zlému zaobchádzaniu (ďalej len „opakovaný podnet“).

... Opakovaný podnet vybavil odporca (ďalej aj ako „Generálna prokuratúra“)

listom sp. zn. IV/2 Gn 147/17/1000 zo dňa 17. 10. 2017 ako nedôvodný – Generálna

prokuratúra nereagovala na žiadnu z námietok uvedených v podnete a opakovanom podnete

(ďalej len „vybavenie opakovaného podnetu“).»

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej veľmi podrobným spôsobom uvádza znenie

právnej úpravy, ktorá sa podľa jeho názoru vzťahuje na ním predloženú vec, a tiež

s odkazom na túto reguláciu polemizuje s obsahom dokumentu, ktorým bol určený program

„zaobchádzania zo dňa 17. 7. 2015 a jeho aktualizácii dňa 18. 3. 2016“, pričom práve

interakcia medzi ním označenými právami podľa , dohovoru a medzinárodného paktu

na jednej strane a týmto dokumentom na strane druhej predstavuje ťažiskovú časť jeho

sťažnostnej argumentácie.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému postupu generálnej

prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. IV/2 Gn 147/17/1000 uvádza, že táto

„nevykonaním nápravy v konaní o opakovanom podnete... porušila jeho právo nebyť

podrobovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu, právo na súkromie, právo na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, a nevysporiadaním sa s

relevantnými námietkami v podnete a opakovanom podnete aj jeho právo na inú právnu

ochranu.“.

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

„1. Základné práva sťažovateľa nebyť podrobovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu,

na súkromie, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu

mena, a na inú právnu ochranu, podľa čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, čl. 7, čl. 10 ods. 1 a 3, a čl. 17 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach, a čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, a čl. 46 ods. 1

, v konaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sp. zn. IV/2 Gn 147/17/1000 porušené boli.

2. List Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/2 Gn 147/17/1000-8

zo dňa 17. 10. 2017 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 6 000 EUR, ktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ tiež žiada, aby mu ústavný súd pre účely tohto konania ustanovil

právneho zástupcu z radov advokátov, keďže je „nemajetný, zadlžený, od 27. 11. 2012

obmedzený na osobnej slobode, vo výkone trestu odňatia slobody, bez zamestnania

a bez možnosti zaobstarať si finančné prostriedky“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou sú dve samostatné myšlienkové línie,

prostredníctvom ktorých sťažovateľ odôvodňuje porušenie ním označených práv postupom

generálnej prokuratúry v rámci konania o opakovanom podnete. Sťažovateľ konkrétne

namieta absenciu vykonania bližšie nekonkretizovanej nápravy zo strany generálnej

prokuratúry v jeho veci, ako aj nedostatok primeranej argumentačnej reakcie na ním

formulované relevantné námietky uvedené v jeho podnete a v opakovanom podnete.

K námietke sťažovateľa, ktorou napáda nedostatočnosť vybavenia jeho opakovaného

podnetu tým, že generálna prokuratúra „nevykonaním nápravy v konaní o opakovanom

podnete sťažovateľa porušila jeho právo nebyť podrobovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu,

právo na súkromie, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a na ochranu mena“, je potrebné uviesť, že táto je z ústavnoprávneho hľadiska

neopodstatnená, keďže z obsahu opakovaného podnetu sťažovateľa vôbec nevyplýva,

akej konkrétnej nápravy sa sťažovateľ domáhal v rámci jeho vybavovania a aká mu v jeho

prípade nebola poskytnutá.

Z podstaty veci vyplýva, že ak sťažovateľ namieta absenciu určitého procesného

postupu generálnej prokuratúry, je z procesného hľadiska v prvom rade jeho povinnosťou

navrhnúť a konkretizovať to, čoho sa v rámci daného konania domáha, keďže tak neučinil,

potom jeho požiadavke špecifického procesného prístupu zo strany generálnej prokuratúry

chýba zmysluplný základ, čo zároveň vylučuje aj akékoľvek prípadné úvahy o namietanom

porušení ním označených práv, pretože korelátom práva účastníka konania na primeranú

reakciu zo strany orgánu verejnej moci je aj jeho procesná povinnosť uvádzať dostatočne

konkretizované návrhy, pretože primeranosť postupu orgánu verejnej moci možno

posudzovať iba vo vzťahu k určitému špecifickému návrhu účastníka konania.

Z obdobných dôvodov považuje ústavný súd za neopodstatnenú aj jeho námietku,

podľa ktorej generálna prokuratúra porušila jeho základné právo na inú právnu ochranu

podľa tým, že sa nevysporiadala s jeho „relevantnými námietkami

v podnete a opakovanom podnete“. Sťažovateľ aj v tomto prípade ani len všeobecným

spôsobom neuvádza, ktoré námietky subjektívne považuje za natoľko relevantné,

aby si vyžadovali špecifickú argumentačnú reakciu zo strany generálnej prokuratúry.

Z uvedeného potom vyplýva, že sťažovateľ ani v základných rysoch neozrejmil

vzťah medzi namietaným nedostatkom v postupe generálnej prokuratúry a ním označeným

základným právom podľa .

Keďže z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených nevyplýva, aké konkrétne

vykonanie nápravy požadoval sťažovateľ zo strany generálnej prokuratúry a s akými

relevantnými námietkami sa generálna prokuratúra nevysporiadala v rámci vybavovania

jeho opakovaného podnetu, nepreukázal tým ani dostatočne relevantnú príčinnú súvislosť

medzi namietaným postupom generálnej prokuratúry a ním označenými právami

podľa , dohovoru a medzinárodného paktu.

Na základe už uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky

na poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom

na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania

už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd

rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sú takého charakteru, ktorý neumožňuje ich odstránenie

prostredníctvom právneho zástupcu.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2018