Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu mBank SPÓLKA AKCYJNA, IČ: 001254524, Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému J. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, E. F., o zaplatenie 8 458,70 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7 050,74 eura s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 23. 10. 2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (žaloba), podaného v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 29. 10. 2020, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 8 458,70 eura a úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 7 640,72 eura od 10. 03. 2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 14. 02. 2017 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN026111754 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 8 220,- eur na jeho bežný účet F., vedený v F. a žalovaný sa zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi formou 84 mesačných splátok vo výške 136,04 eura vždy k 17. dňu každého mesiaca s tým, že prvá splátka úveru môže byť vyššia. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti v súlade so zmluvou o úvere riadne a včas, žalobca ho vyzval na úhradu sumy v omeškaní listom zo dňa 17. 01. 2018 s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy do 15 od doručenia, žalobca využije svoje zmluvné a zákonné právo a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Ani napriek tejto výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný čerpal celovú sumu 1 500,- eur, doposiaľ nezaplatil dlžnú sumu napriek poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 13. 10. 2020. Uplatnenú istinu žalobca špecifikoval tak, že pozostáva z nesplateného zostatku istiny vo výške 7 640,71 eura, nesplateného zostatku príslušenstva vo výške 805,98 eura a nesplateného zostatku poplatkov vo výške 12,- eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 16. 11. 2020 platobným rozkazom sp. zn. , ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému, v dôsledku čoho žalobca oznámil, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa (ďalej len „“). V súlade s ustanovením o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a dňa 06. 07. 2021 bola vec postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) na ďalšie konanie.

3. Žalovaný si neprevzal poštovú zásielku, ktorou mu súd doručoval žalobu s prílohami, poučenie spotrebiteľa podľa a uznesenie zo dňa 27. 09. 2021, č. k. -90, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril do 10 dní. O súdnom konaní žalovaný mal vedomosť, nakoľko bol súdom kontaktovaný na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, ktoré súdu oznámila polícia. Napriek prísľubu si však zásielku ani dodatočne neprevzal. Nakoľko žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu, evidovanú v Registri obyvateľov SR a napriek všetkým vykonaným úkonom sa nepodarilo zistiť iné miesto jeho pobytu, súd v súlade s ustanovením zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10. 12. 2021; podľa ustanovenia sa žaloba považuje za doručenú žalovanému dňom 28. 12. 2021.

4. Na pojednávanie, určené vo veci na deň 01. 02. 2022, sa žalovaný neustanovil - doručenie predvolania na pojednávanie žalovanému mal súd vykázané fikciou podľa . V súlade s ust. súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať aj v neprítomnosti žalovaného.

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní doplnila chýbajúce skutkové tvrdenia a uviedla, že žalovaný vyčerpal celý poskytnutý úver 8 220,- eur dňa 14. 02. 2017. V žalobe uvedené čerpanie vo výške 1 500,- eur označila za „preklep“ - tento text bol omylom prenesený z iného súdneho konania, kde voči žalovanému si žalobca uplatňoval nárok, vyplývajúci zo zmluvy o úvere, poskytnutého vo výške 1 500,- eur. Zo splátok, poukázaných žalovaným, žalobca zaúčtoval na istinu sumu 580,- eur a na úroky 590,26 eura. V žalobe označené príslušenstvo 805,98 eura predstavuje zmluvné úroky z úveru vo výške 9,9 % ročne. Poplatok 12,- eur si žalobca uplatňuje za upomienky zaslané žalovanému v predmetnej veci, keď za každú upomienku žalobcovi patrí suma 4,- eurá, ktorá je uvedená v samotnej zmluve a takisto aj vo výzve zo dňa 17. 01. 2018. 6. Uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, takže súd postupoval aj v súlade s procesnými predpismi podľa a nasl. . Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, preto v zmysle ustanovenia súd považoval za nesporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere a ako nesporné posúdil aj listinné dôkazy, predložené žalobcom. Pretože však žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v konaní zastúpený advokátom, súd aj bez jeho výslovných tvrdení skúmal, či úverová zmluva neobsahovala ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či táto zmluva má zákonom stanovené náležitosti a či je uplatnený nárok v súlade s hmotným právom. Úver, poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy o úvere, je spotrebiteľským úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 31. 05. 2017 (ďalej len „ZSÚ“). Zároveň na daný zmluvný vzťah súd aplikoval aj .

7. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmluva o úvere, ktorá neobsahuje dátum vyhotovenia, mala byť uzavretá medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8 220,- eur, a to poskytnutím peňažných prostriedkov na F. dlžníka Q., pričom úver bol čerpaný pripísaním peňažných prostriedkov na bežný účet dlžníka. Úver bol poskytnutý na obdobie 84 mesiacov (doba splatnosti), ktorá začínala plynúť v deň pripísania úveru na bežný účet a termín konečnej splatnosti bol určený na 17. 02. 2024. Dlžník sa zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi v 84 mesačných splátkach vo výške 136,04 eura vždy k 17. dňu každého mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 10,37 %, celková suma úveru vyčíslená na 11 428,34 eura predstavovala súčet istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov. Úver mal byť úročený variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá v deň uzavretia zmluvy o úvere bola 9,9 % ročne. Táto listina obsahuje podpis poverených pracovníkov F., a to F. X. a J. C., pričom kolónka určená pre podpis dlžníka nie je podpísaná. Žalobca pripojil listinu, ktorou zrejme mienil dokladovať elektronickú komunikáciu so žalobcom, kde však pri dátume 14. 02. 2017 je prekryté meno a priezvisko, ako aj rodné číslo klienta; možno preto len dedukovať, že údaj „ukončenie

procesu dňa 14. 02. 2017“ má potvrdzovať elektronickú komunikáciu žalovaného so žalobcom. Na pojednávaní bola predložená listina v poľskom jazyku, kde ku dňu „14. února 2017 10:58:51“ je uvedené „URUCHOMIENIE_KREDYTU“, čo podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu predstavuje čerpanie úveru. Listom zo dňa 17. 01. 2018, s názvom „Posledná výzva k úhrade dlžnej čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti“, žalobca oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu dlžnú čiastku v celkovej sume 201,63 eura, pozostávajúcu z istiny po lehote splatnosti 128,86 eura, nezaplatených úrokov 64,77 eura a poplatkov 8,- eur. Žalovaný bol vyzvaný, aby „uvedenú“ dlžnú sumu, vrátane poplatku vo výške 4,- eurá, zaplatil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň bol upozornený, že ak nedôjde vo vyššie uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, táto výzva je zároveň aj vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalobca predložil históriu úveru, podľa ktorej k otvoreniu úveru došlo dňa 14. 02. 2017 na sumu 8 220,00 eur. Úhrady splátok zo strany žalovaného sú zaevidované v období od 17. 03. 2017 do 20. 11. 2017 spolu vo výške 1 169,26 eura. Ku dňu 09. 03. 2018 je na listine vyznačená „zmena údajov o otvorení“ s tým, že v kolónke „zostatok na splatenie“ je uvedené 0,00. Listinou zo dňa 13. 10. 2020, označenou ako „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie MCGA legal, s.r.o. oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku, vzniknutú na základe zmluvy o úvere a zároveň ho vyzval, aby v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil na účet žalobcu, označený vo výzve, dlžnú sumu 7 640,72 eura ako nesplatený zostatok istiny, nesplatený zostatok príslušenstva vo výške 805,98 eura, nesplatený zostatok poplatkov vo výške 12,- eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 640,72 eura od 10. 03. 2018 do zaplatenia. Súčasne vyúčtoval aj trovy právneho zastúpenia sumou 829,66 eura. Doklad o doručení (prípadne aspoň o odoslaní) výzvy zo dňa 17. 01. 2018 a zo dňa 13. 10. 2020 žalobca nepredložil.

8. Podľa § 2 písm. g). h) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

10. Podľa , ZS, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

11. Podľa § 9 ods. 6, ods. 9 ZSÚ (6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZSÚ (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

13. Podľa (ďalej len „Obč. zák.“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 40 ods. 4 Obč. zák., písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

15. Žalobca tvrdil, že v danom prípade zmluva bola uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 14. 02. 2017, čo však nepreukázal. Pokiaľ ako dôkaz elektronickej komunikácie žalovaného so žalobcom má slúžiť listina s názvom „všechny aplikace“, táto neobsahuje meno osoby, ktorá mala komunikovať so žalobcom dňa 14. 02. 2017 - tieto údaje sú na priloženej listine prekryté fotokópiou inej listiny s názvom „historie položky:“. Ani táto história položky však nedokumentuje, že komunikoval so žalobcom žalovaný a že došlo k podpísaniu listiny zaručeným elektronickým podpisom. Vykonaným dokazovaním potom súd nemal preukázané, že zmluva o úvere bola dojednaná v písomnej forme, obligatórne stanovenej v § 9 ods. 1 ZSÚ. K tomu, aby bola dodržaná písomná forma je nevyhnutné, aby bola listina podpísaná zmluvnými stranami postupom podľa § 40 ods. 4 Obč. zák. Predložená zmluva o úvere však neobsahuje vlastnoručný podpis žalovaného a ani dôkazy preukazujúce, že túto listinu žalovaný podpísal zaručeným elektronickým podpisom tak, ako to bolo v čase uzatvárania zmluvy upravené v , o bankách, v znení účinnom do 31. 03. 2018, pritom umožňoval podpísať zmluvy elektronickým podpisom pri splnení náležitostí, upravených osobitným zákonom (zákon o elektronickom podpise).

16. Žalobca tvrdil, že v zmluve o úvere bola dojednaná úroková miera 9,9 % ročne, čomu však nezodpovedá celková suma 11 428,34 eura, uvedená v bode 1.7 zmluvy o úvere. Podľa kalkulačky verejne prístupnej na internete, v prípade sumy pôžičky 8 220,- eur, celkovej sumy, ktorú dlžník mal zaplatiť 11 428,34 eura a doby splácania 84 mesiacov by predstavovala ročná úroková miera 4,82 %. Tejto ročnej úrokovej miere potom zodpovedala RPMN 10,37 % tak, ako je to uvedené v odseku 1.6 zmluva o úvere. Aj keď súdom zistený údaj nemusí celkom zodpovedať výpočtom banky, prípadný rozdiel nemôže určite predstavovať hodnotu 5,08 % ročne. Z uvedeného potom vyplýva, že úroková sadzba, uvedená v zmluve o úvere, nezodpovedá ostatným dojednaniam, preto tento údaj nie je zrozumiteľný, v dôsledku čoho sa jedná o právny úkon neplatný. Matematickým prepočtom súd zistil aj minimálnu odchýlku medzi dojednaním o výške a počte splátok a celkovej sume úveru, nakoľko v prípade 84 splátok vo výške 136,04 eura by celková suma bola 11 427,36 eura a nie 11 428,34 eura - nakoľko sa jedná o nepatrný rozdiel, súd na túto odchýlku neprihliadol.

17. Preskúmaním súd zistil, že zmluva o úvere má charakter formulárovej, vopred pripravenej listiny, pričom podľa jej obsahu minimálne podmienky, uvedené v § 3, § 4, § 5 nemohol žalovaný ovplyvniť. Nakoľko žalobca nepreukázal individuálne dojednanie poplatkov tak, ako sú tieto uvedené v § 4 zmluvy o úvere, v zmysle § 53 ods. 2 Obč. zák. sa tieto zmluvné ustanovenia nepovažujú za individuálne dojednané a podľa § 9 ods. 9 ZSÚ žalobca ich od žalovaného nemôže ani požadovať.

18. Vzhľadom na uvedené zistenie, v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a), b) ZSÚ sa spotrebiteľský úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému dňa 14. 02. 2017, považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Nakoľko žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu o výške poskytnutí úveru, ani výšku poukázaných platieb, uvedených v histórii úveru zo dňa 15. 08. 2018, súd žalobcovi priznal rozdiel, predstavujúci sumu 7 050,74 eura. V časti, pokiaľ žalobca uplatnil voči žalovanému vyšší zostatok istiny, pokiaľ žiadal priznať úroky z úveru v kapitalizovanej sume 805,98 eura a poplatky vo výške 12,- eur, súd žalobe nevyhovel. Pokiaľ sa žalobca odvolával na zmluvné dojednanie (poplatok 4,- eurá za každú odoslanú listovú upomienku), ustanovenia § 4 zmluvy o úvere neboli individuálne dojednané, a preto žalobcovi nepatria ani tam uvedené poplatky.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba M. C. B. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 10. 03. 2018, teda od nasledujúceho dňa po dni, uvedenom v histórii úveru ako „zmena údajov o otvorení“. Pri nedostatku skutkových tvrdení možno usudzovať, že veriteľ zosplatnil úver 09. 03. 2018.

24. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Právo zosplatniť úver vyplýva z bodu 3.1.5 všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Za použitia výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Obč. zák.) súd ustálil, že pri uzavretí zmluvy došlo aj k dohode o možnosti zosplatniť úver tak, ako je to upravené v Obč. zák., pričom právo zosplatniť úver v prípade porušenia zmluvných podmienok bolo medzi stranami nesporné ( ). Podľa histórie úveru žalovaný nezaplatil riadne splátku, splatnú v novembri 2017, na čo ho veriteľ upozornil listom zo dňa 17. 01. 2018. V konaní bolo nesporné, že žalovaný na túto výzvu nereagoval, v dôsledku čoho veriteľ využil právo úver zosplatniť. Pre vznik omeškania však nie je určujúci dátum zosplatnenia úveru ale dátum, kedy veriteľ túto skutočnosť oznámil dlžníkovi, t. j. kedy mu oznámil, aký dlh vznikol v súvislosti so zosplatnením úveru. Údaj o výške zosplatnenej sumy obsahuje až posledná výzva žalobcu zo dňa 13. 10. 2020, vypracovaná právnym zástupcom žalobcu. Žalobca nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému, a ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, príp. dôkazy, preukazujúce doručenie písomnosti tak, ako to upravovali všeobecné obchodné podmienky, účinné od 20. 11. 2016, v bode 3.5. Nakoľko však žalovaný nenamietal listinné dôkazy a ani ich doručenie, súd vychádzal z predpokladu, že pokiaľ listina bola vyhotovená dňa 13. 10. 2020, mohla byť odovzdaná na poštovú prepravu 14. 10. 2020 a doručená na tretí deň, t. j. 17. 10. 2020. Žalobca sám určil v tejto výzve žalovanému lehotu na plnenie 5 dní, ktorá uplynula dňom 22. 10. 2020. Nakoľko v tejto lehote žalovaný dlh nesplnil, do omeškania sa dostal dňom 23. 10. 2020, ku ktorému bola M. C. B. určená základná úroková sadzba 0,00 %. Pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny úroky z omeškania 5 % ročne od 23. 10. 2020.

27. V časti, pokiaľ žalobca uplatnil na základe zmluvy o úvere voči žalovanému vyššiu sumu, ako je uvedená vo výroku rozsudku a pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania za dlhšie obdobie, nárok nepreukázal, a preto vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

28. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej lehote 3 dni, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.

30. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku (istinu + kapitalizované úroky + poplatky) spolu vo výške 8 458,70 eura, takže priznaním istiny 7 050,74 eura bolo jeho nároku vyhovené v rozsahu 83 %. Po započítaní úspechu žalobcu 83 % s jeho neúspechom, rovnajúcim sa 17 %, priznal súd žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.