Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 180/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu Ladislava

Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725,

Čadca, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na vyhľadávanie, prijímanie

a rozširovanie informácií podľa a 2 a práva

na prijímanie a rozširovanie informácií podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Obecného zastupiteľstva obce

a prijatým uznesením č. 06/01/2015 zo 14. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. februára 2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na vyhľadávanie, prijímanie

a rozširovanie informácií podľa a 2 (ďalej len

„ústava“) a práva na prijímanie a rozširovanie informácií podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obecného

zastupiteľstva obce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) a prijatým

uznesením č. 06/01/2015 zo 14. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Dňa 02. 10. 2015 sa konalo rokovanie Obecného zastupiteľstva Obce

na ktorom som sa ako poslanec tohto obecného zastupiteľstva zúčastnil

a na ktorom mi ostatní poslanci Obecného zastupiteľstva Obce

neumožnili zaznamenať si uvedené rokovanie na videozáznam, čím porušili a zároveň mi

znemožnili výkon základného práva garantovaného v SR na informácie a ich

slobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie.

Výkon tohto základného práva garantovaného v SR a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd som zdôvodnil tým, že zápisnice zo

zasadania Obecného zastupiteľstva v Obci nezachytávajú kompletné

informácie prerokované na zasadnutí, pre úplnosť a zachytenie všetkých informácií o

dokumentoch prerokovaných obecným zastupiteľstvom, mám záujem a potrebu zachytiť

obsah rokovaní prostredníctvom zvukových, obrazových, resp. kombinovaných záznamov.

Následne dňa 14. 12. 2015 sa na Obecnom úrade v konalo

zasadnutie Obecného zastupiteľstva, ktorého som sa osobne nezúčastnil z dôvodu

neodkladných pracovných a osobných záležitostí. Na uvedenom zasadnutí dňa 14. 12. 2015

Obecné zastupiteľstvo Obce okrem iných bodov vymedzených

na rozhodovanie, schválilo vo svojom uznesení č. 06/01/2015 pod bodom č. 11 zákaz

vyhotovovať zvukové alebo obrazové nahrávanie zasadnutí obecného zastupiteľstva

do konca volebného obdobia.

V predmetnom uznesení Obecného zastupiteľstva Obce

č. 06/01/2015 v bode č. 11, obecné zastupiteľstvo skonštatovalo: „Poslancom boli prečítané

dané informácie, ktoré p. poslanec predložil mailom, na ktoré reagovali

jednoznačne všetci prítomný poslanci negatívne, nakoľko jeho hlavnou požiadavkou bolo

zvukové alebo obrazové nahrávanie obecného zastupiteľstva. Ďalej sa jednohlasne uzniesli,

že nakoľko v obci nie je káblová televízia nepotrebujeme z obecného zastupiteľstva

vyhotovovať zvukové a ani obrazové záznamy. Podotkli, že zo sedenia obecného

zastupiteľstva sú podrobne vypracované zápisnice, ktoré sú zverejnené na internetovej

stránke Obce a na úradnej tabuli. Po prerokovaní tohto bodu poslanci

jednohlasne schválili, aby sa dané zvukové alebo obrazové nahrávanie obecného

zastupiteľstva nevyhotovovalo do konca tohto volebného obdobia“.

Prijatím uznesenia, ktorým Obecné zastupiteľstvo Obce rozhodlo

o zákaze vyhotovovať zvukové alebo obrazové záznamy z rokovaní a zasadnutí obecného

zastupiteľstva bolo porušené moje základné právo na vyhľadávanie, prijímanie

a rozširovanie informácií podľa a 2 SR a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.»

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo , , bytom

na vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií podľa čl. 26

ods. 1 a 2 SR a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Obecného zastupiteľstva Obce

č. 06/01/2015 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým sa schválilo, aby sa zvukové alebo

obrazové nahrávanie Obecného zastupiteľstva Obce nevyhotovovalo

do konca volebného obdobia porušené bolo.

Prijaté uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce č. 06/01/2015

zo dňa 14. 12. 2015 bod 11, ktorým sa schválilo, aby sa zvukové alebo obrazové nahrávanie

Obecného zastupiteľstva Obce nevyhotovovalo do konca volebného

obdobia, zrušuje.

Sťažovateľovi , , bytom

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €, ktoré

mu je Obec povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

, , bytom

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 € (2 úkony

právnej pomoci – 1/ príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 2/ podanie Ústavnej

sťažnosti – jeden úkon á 143 € + 8,58 € režijný paušál / 2 úkony x (143 € + 8,58 € režijný

paušál) + 20 % DPH = 363,79 €), ktorú je Obec povinná vyplatiť

na účet jeho advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho vedeného vo pobočka ...

do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

Sťažovateľ v záhlaví sťažnosti namieta a 2 v spojení s

ods. 4, a , nijako však toto spojenie ani v texte sťažnosti,

ani v jej petite neodôvodňuje.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva slobodne vyhľadávať,

prijímať a rozširovať informácie podľa a 2 a práva prijímať a rozširovať

informácie podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru postupom obecného zastupiteľstva a jeho

uznesením č. 06/01/2015 zo 14. decembra 2015.

Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,

tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať

idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu

konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.

Podmienky ustanoví zákon.

Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo

zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky

bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,

aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým

spoločnostiam.

Ústavný súd pripomína, že podľa je systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný súd zásadne

nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právnych

predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

V nadväznosti na uvedené východiská svojej konštantnej judikatúry ústavný súd

uvádza, že pre jeho rozhodnutie v rámci predbežného prerokovania sťažnosti je podstatná

skutočnosť, že sťažovateľ sa ani nepokúsil využiť opravný prostriedok v systéme

všeobecného súdnictva a obrátil sa so svojou sťažnosťou priamo na ústavný súd.

Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd nezistil žiadny ústavný dôvod na to,

aby sa v tejto veci neriadil princípom subsidiarity svojej právomoci, ktorý je ustanovený

v , a preto, aplikujúc tento článok a v spojení s

ods. 1 , sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva podľa a 2 a práva podľa dohovoru

uznesením obecného zastupiteľstva č. 06/01/2015 zo 14. decembra 2015, odmietol podľa

ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2018