Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 219/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Uhrinovou,

Bezručova 2529/1, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 27. júna 2016 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Uhrinovou, Bezručova 2529/1, Bratislava, ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 27. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“)

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalobcu účastníkom konania o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej

nesprávnym úradným postupom súdov a ich nezákonnými právoplatnými rozsudkami

vydanými Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a Krajským

súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

V označenom konaní okresný súd vydal napadnuté uznesenie, ktorým konanie

zastavil, po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpil vec ústavnému súdu

a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania. Napadnuté uznesenie

odôvodnil nedostatkom svojej právomoci posudzovať súlad postupu súdov vyššej inštancie

s namietanými článkami a paragrafmi zákonov, pričom poukázal na skutočnosť, že

žalobu je možné podľa jej obsahu posúdiť ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ods. 1

, a preto vec postúpil ústavnému súdu. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia

v podstatnom vyplýva:

„Na pojednávaní konanom dňa 2. 12. 2014 navrhovateľ žiadal, aby vec bola

odstúpená k posúdeniu a rozhodnutiu Ústavnému súdu Slovenskej republiky, pretože

v rámci konaní vedených pred Najvyšším súdom SR a Krajským súdom Bratislava došlo

k závažným porušeniam ústavných práv a slobôd z dôvodov, ktoré špecifikoval vo svojom

návrhu. Dôvody svojej žiadosti súčasne doplnil podaním uskutočnenom na súdnom

pojednávaní dňa 02. 12. 2014 (čl. 82-91) v ktorom sa opätovne vyjadruje k otázke právneho

posúdenia úradného postupu a rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Krajského

súdu Bratislava najmä z hľadiska zákonného obsadenia senátu a zákonného sudcu

oprávneného vec prejednať a rozhodnúť, k porušeniu ústavných práv a slobôd pri

samotnom prejednávaní a rozhodovaní právnej veci na úrovniach oboch súdov, ďalej

k otázke porušenia práva na účinný opravný prostriedok zaručených medzinárodným

dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k otázke porušenia práva na

spravodlivé súdne konanie spočívajúce prehodnotení a zmene právneho posúdenia nároku

navrhovateľa ignorovaní všetkých dôkazov ktoré svedčili v prospech tvrdenia navrhovateľa

čo v konečnom dôsledku malo za následok zmarenie ním uplatňovaného nároku.

Prvostupňový súd návrh navrhovateľa uznesením zo dňa 11. 12. 2014 zamietol

z dôvodu nesplnenia podmienky pre prerušenie konania podľa s tým, že

navrhovateľ si môže sám uplatniť svoje námietky na základe návrhu podaného na Ústavný

súd Slovenskej republiky v zmysle zákona číslo 38 /1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním, o postavení jeho sudcov.

Proti uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie zo dňa 13. 01. 2015, na základe

ktorého bolo uznesenie prvostupňového súdu rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 30. apríla 2015 č. k. -117 zrušené s poukazom na to, že podanie

navrhovateľa, z hľadiska jeho obsahu, je možné posúdiť ako ústavnú sťažnosť a nie ako

návrh na prerušenie konania podľa Súčasne poukázal na to, že navrhovateľ

v rámci svojho návrhu namietal skutočnosti, ktoré prvostupňový súd, vzhľadom k funkčnej

príslušnosti a rozsahu právomoci, nie je kompetentný v konaní posudzovať. Pokiaľ

navrhovateľ je toho názoru, že v súvislosti z vyššie uvedenými súdnymi konaniami boli

porušené jeho ústavné práva a slobody a v tej súvislosti vydané rozhodnutia ktoré odporujú

zákonu, je oprávnený sa so svojou sťažnosťou a námietkami obrátiť priamo na Ústavný súd

Slovenskej republiky.

Na pojednávaní konanom dňa 17. 3. 2016 navrhovateľ opätovne vzniesol požiadavku

na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie s poukazom na

skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového súdu v petite žaloby o náhradu škody závisí od

otázky, ktorú nie je v prebiehajúcom konaní oprávnený riešiť prvostupňový súd....

Právomoc súdu ako i funkčná príslušnosť sú základnými procesnými podmienkami

súdneho konania, ich nedostatok je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok

zastavenie konania.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú

splnené zákonné predpoklady pre prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci z dôvodu

nedostatku právomoci a funkčnej príslušnosti...

Oprávnenie okresného súdu posudzovať úradný postup súdov vyššej inštancie

a zákonnosť ich rozhodnutí je vylúčený zákonnou úpravou funkčnej príslušnosti. To

znamená, že pokiaľ by súd mal posudzovať oprávnenosť nároku na náhradu škody v zmysle

Zákona o náhrade škody v danom prípade, mohol by tak urobiť len na základe existujúceho

rozhodnutia o zrušení nezákonného rozhodnutia alebo konštatovania nesúladu rozhodnutia

s platnou právnou normou alebo rozhodnutia, ktorým by bol konštatovaný nesprávny

úradný postup a jeho dôsledky vo vzťahu k chráneným právam a oprávneným záujmom

sťažovateľa.

S poukazom na absenciu základných procesných podmienok konania, neprichádzalo

do úvahy prerokovanie uplatneného nároku navrhovateľa ako i prerušenie konania

a postúpenie veci ústavnému súdu na rozhodnutie, nakoľko až rozhodnutie ústavného súdu

o porušení ústavných práv a slobôd rieši principiálne otázku existencie nároku

navrhovateľa na odškodnenie podľa Zákona o náhrade škody.

V danom prípade, podľa obsahu podaní navrhovateľa v predmetnom konaní, tieto

možno posúdiť ako ústavnú sťažnosť, na prejednanie ktorej všeobecný súd navrhovateľa

a odporcu nemá právomoc t. z., že nemôže bez predchádzajúceho konania pred iným

orgánom, ktorý s konečnou platnosťou rozhodne ó otázkach tvoriacich základ pre

uplatnenie nároku podľa zákona o zodpovednosti štátu za škody spôsobené orgánmi

verejnej moci, nároky vyplývajúce z uplatneného návrhu navrhovateľa prejednať

a rozhodnúť. Jediným oprávneným orgánom rozhodovať o otázkach ústavných sťažností je

Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý stojí mimo sústavu všeobecného súdnictva a

priamo je mu zverená právomoc preskumávať napadnuté rozhodnutia všeobecných

súdov, pokiaľ v súvislosti s ich rozhodovacou činnosťou došlo k porušeniu ústavných práv a

slobôd dotknutých subjektov.“

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ nepodal odvolanie napriek

tomu, že mu to v tom čase platný a účinný (ďalej len „OSP“)

umožňoval a uznesenie obsahovalo správne poučenie o jeho procesnom oprávnení.

Ústavný súd v prípise sp. zn. z 2. marca 2017 zákonnej sudkyni

oznámil, že sprievodný list okresného súdu z 15. októbra 2016 a k nemu pripojený spis

okresného súdu sp. zn. nemožno považovať za návrh na začatie konania

pred ústavným súdom a z tohto dôvodu bol odložený podľa .

V uvedenom prípise ústavný súd v podstatnom uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry

ústavného súdu nie je aplikovateľný na začatie konania pred ústavným

súdom o sťažnosti, pretože takéto konanie môže iniciovať len fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie svojich základných práv a slobôd, pričom všeobecný súd je

osobou oprávnenou na iniciovanie konania pred ústavným súdom len vo veci súladu

právnych predpisov, pričom o takúto situáciu nejde.

Podľa tvrdenia sťažovateľa obsiahnutého v sťažnosti sa o odložení veci ústavným

súdom dozvedel z prípisu okresného súdu, ktorý mu bol doručený 3. apríla 2017.

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým namieta:

„Okresný súd Bratislava I sa v predmetnej veci konania sp. zn.

zaoberal návrhom sťažovateľa zo dňa 17. 10. 2011 na začatie konania na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a nezákonným právoplatným rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 40/08/700 v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom.

V zmysle predmetného návrhu a jeho následných doplnení sťažovateľ žiadal súd, aby

zaviazal žalovaného v predmetnom konaní, Slovenskú republiku - Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky... k náhrade škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala

sťažovateľovi vzniknúť nesprávnym postupom súdov Slovenskej republiky na viacerých

stupňoch v pôvodnom súdnom konaní... titulom nevyplatenej autorskej odmeny...

Sťažovateľ v predmetnom konaní nebol zastúpený advokátom, ani nemal a doteraz

nemá právne vzdelanie, čo v zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 02. 12. 2014 sám

zdôrazňoval.

Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. dňa 27. 06. 2016

uznesením... (ktoré je v súčasnosti právoplatné) rozhodol o zastavení konania...

V odôvodnení predmetného uznesenia sa súd odvolal na žiadosť sťažovateľa, ktorá

ním bola prednesená na pojednávaní vo veci konanom dňa 02. 12. 2014, aby vec bola

odstúpená k posúdeniu a rozhodnutiu Ústavnému súdu Slovenskej republiky, pretože

v rámci konaní vedených pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Krajským súdom

v Bratislave došlo k závažným porušeniam jeho ústavných práv a slobôd z dôvodov, ktoré

špecifikoval vo svojom návrhu a jeho neskorších doplneniach a na opätovný prednes tejto

požiadavky na pojednávaní zo dňa 17. 03. 2016 s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie

prvostupňového súdu v petite žaloby o náhradu škody závisí od otázky, ktorú nie je

v prebiehajúcom konaní oprávnený riešiť prvostupňový súd.

... ústavný súd o odložení vyrozumel výlučne Okresný súd Bratislava I, pričom

sťažovateľ nemal o tejto skutočnosti vedomosť a upovedomil ho o nej až Okresný súd

Bratislava I prípisom zo dňa 22. 03. 2017, ktorý sťažovateľ prevzal dňa 03. 04. 2017.

V rámci konkrétnych okolností prípadu sťažovateľa máme za to, že postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní o náhradu škody... vedenom pod sp. zn.

a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. -156 zo dňa

27. 06. 2016 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Máme totiž za to, že okresný súd

sa nesprávne postavil k vyjadreniam sťažovateľa, ktoré okresný súd nesprávne vyhodnotil

ako žiadosti o postúpenie veci na ústavný súd. Okresný súd sťažovateľa v predmetnom

konaní preukázateľne nezastúpeného advokátom, nielenže o nemožnosti tohto kroku

nepoučil, okresný súd do uznesenia sp. zn. -156 zo dňa 27. 06. 2016, ktorým

predmetné konanie zastavil, dokonca zahrnul výrok, v zmysle ktorého po právoplatnosti

tohto uznesenia mal vec postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

o ústavnej sťažnosti.

Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ nebol v konaní zastúpený advokátom a o postúpenie

veci na Ústavný súd mal záujem, a vzhľadom na to, že mal voči okresnému súdu dôveru

v tom, že postupuje v súlade so zákonom a konanie bude pred ústavným súdom riadne

prebiehať, hoci tento postup v skutočnosti nemal oporu v platnom práve, proti uzneseniu

o zastavení konania sa neodvolal, aby nadobudlo právoplatnosť a aby bola vec ústavnému

súdu postúpená.

Sťažovateľ týmto krokom prišiel o možnosť odvolať sa proti uzneseniu o zastavení

konania, napriek tomu, že mal záujem v konaní pokračovať. Máme za to, že Okresný súd

Bratislava I mal poznať platné právo, podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti

nevynímajúc.

Dodávame, že vzhľadom na to, že ústavný súd... komunikoval len priamo s okresným

súdom a o odložení podania informoval sťažovateľa až okresný súd prípisom, ktorý

sťažovateľ prevzal dňa 03. 04. 2017, žiadame, aby ústavný súd pri prieskume dodržania

lehoty na podanie ústavnej sťažnosti vychádzal z tohto dátumu.

Vyššie uvedený postup Okresného súdu Bratislava I považujeme za taký závadný

procesný postup, ktorým sa sťažovateľovi ako účastníkovi konania znemožnila realizácia

tých jeho procesných práv, ktoré mu civilné procesné predpisy priznávajú na účely ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov, čím Okresný súd Bratislava I zasiahol do

podstaty základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho práva na spravodlivé

súdne konanie s účinkami denegationis iustitiae.

... je zároveň zjavná priama príčinná súvislosť medzi napadnutým uznesením

Okresného súdu Bratislava I a základným právom sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky. Máme za to, že sťažovateľovi bolo v dôsledku denegationis iustitiae

znemožnené si vôbec uplatňovať právo na náhradu škody, ktorá mu podľa jeho názoru

vznikla v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami príslušných orgánov.

Sťažovateľ si týmto zároveň uplatňuje nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 6 000 €, ktorý odôvodňuje tým, že v súvislosti s postupom Okresného

súdu Bratislava I trpel sťažovateľ pocitom neistoty, bezmocnosti a nespravodlivosti, pričom

tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu mu spôsobujú dlhodobý stres a narúšajú

jeho psychický komfort.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil nálezom porušenie jeho základných práv

podľa a 3 a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 € a úhradu trov konania v sume 311,68 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa vo vtedy platnom a účinnom znení účastník môže napadnúť

rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V súvislosti s posúdením splnenia podmienok konania o sťažnosti podľa čl. 127

je nevyhnutné ustáliť, či v danej veci napadnuté uznesenie okresného súdu

nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, ktoré

sťažovateľovi na ochranu jeho práv právny poriadok priznáva, čo je neopomenuteľným

predpokladom pre prípustnosť sťažovateľom podanej sťažnosti. Ak by totiž ústavný súd

dospel k záveru o prípustnosti využitia iného účinného opravného prostriedku

sťažovateľom, musel by nevyhnutne sťažnosť adresovanú ústavnému súdu ako neprípustnú

odmietnuť podľa .

Vychádzajúc z uvedeného pri posudzovaní splnenia podmienok, za ktorých môže

ústavný súd vo veci konať a rozhodnúť, je potrebné zdôrazniť, že pozitívna procesnoprávna

úprava umožňovala sťažovateľovi podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

odvolanie. Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ tým, že nepodal proti napadnutému

uzneseniu o zastavení konania odvolanie, ktoré bol oprávnený podať, vytvoril prekážku

prípustnosti jeho sťažnosti, pretože napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť

bez vyčerpania všetkých opravných prostriedkov, ktoré mu právne predpisy účinne

poskytujú na ochranu jeho práv. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie

sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej neprípustnosti.

Sťažovateľ argumentuje, že nepodal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

odvolanie v dobrej viere v správne právne posúdenie veci okresným súdom, pričom on sám

nemá právne vzdelanie a nemal kvalifikovaného právneho zástupcu. Ústavný súd túto

argumentáciu nepovažuje za spôsobilú na to, aby ju v zmysle § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a na tomto základe prijal

sťažnosť na ďalšie konanie. V tejto súvislosti vzal predovšetkým na zreteľ, že napadnuté

uznesenie obsahovalo poučenie o tom, že sťažovateľ môže podať proti nemu odvolanie

a navyše okresný súd rovnako ako krajský súd v odôvodnení svojich rozhodnutí poučili

sťažovateľa o možnosti osobného podania ústavnej sťažnosti vo svojom mene, ktorou by

napádal podľa jeho názoru nezákonné rozhodnutia všeobecných súdov vydané

v predchádzajúcich konaniach, pričom sťažovateľ napriek tomu na pojednávaní zotrval

na požadovanom postúpení veci ústavnému súdu okresným súdom. V tejto súvislosti

ústavný súd musí zohľadniť procesnú zodpovednosť sťažovateľa za nevyužitie tohto

právnym poriadkom výlučne jemu priznanému procesnému oprávneniu, ako aj za negatívne

následky postúpenia veci okresným súdom, ktoré nebolo spôsobilé vyvolať zamýšľané

právne účinky začatia konania pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa v spojení s ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018