Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 173/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ., ,

zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátska kancelária, Klincová 35,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 16. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), podľa

(ďalej len „“), v ktorej namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 16. decembra 2015, ktorým najvyšší súd odmietol odvolanie proti rozhodnutiu Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), pretože bolo podané o deň neskôr, než je

presvedčený sťažovateľ.

2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh v rozsahu, v akom je to

potrebné na rozhodnutie o jej prijatí, zhrnúť takto:

2.1 Sťažovateľ podal 31. januára 2014, viac než rok po jeho vydaní, opravný

prostriedok proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne z 22. januára 2013 o zvýšení starobného

dôchodku, pretože išlo o rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje do vlastných rúk, a on sa o ňom

dozvedel až s odstupom času. Krajský súd uznesením sp. zn. opravný

prostriedok odmietol ako oneskorený s tým, že dátum doručenia posudzoval podľa

poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu

odvolanie na najvyššom súde, v ktorom argumentoval tým, že podľa judikatúry najvyššieho

súdu je aj pri doručovaní obyčajnou poštou podmienkou doručenia skutočnosť, že sa

účastník konania o zásielke dozvedel. Najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odvolanie

odmietol, pretože považoval odvolanie za podané oneskorene (4. septembra 2014), avšak

sťažovateľ tvrdí, že odvolanie podal na poštovú prepravu včas (3. septembra 2014), čo

preukazuje priloženým podacím lístkom.

2.2 Sťažovateľ je presvedčený, že neprerokovaním jeho odvolania porušil najvyšší

súd jeho základné právo na súdnu ochranu garantované .

2.3 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa ... na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 postupom Najvyššieho súdu SR

v konaní číslo 9So 160/2014 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. z 16.12.2015 sa zrušuje a vec sa

vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie

Najvyšší súd SR je povinný ... uhradiť

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR.

Najvyšší súd SR je povinný uhradiť ... náhradu

trov konania na Ústavnom súde na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

4.1 Podľa , sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

5. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že najvyšší súd porušil jeho právo na

prístup k súdu tým, že vo veci správnej žaloby proti valorizačnému rozhodnutiu Sociálnej

poisťovne nesprávne vyhodnotil podací lístok, a preto najvyšší súd odmietol odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu.

6. Ústavný súd veľmi citlivo vníma otázky sociálneho zabezpečenia, ako aj otázky

práva na prístup k súdu. Predmetná vec je osobitná tou skutočnosťou, že sa týka

dôchodkovo-právnych vzťahov, ktoré sa menia a obnovujú, a sú nielen retrospektívne, ale aj

prospektívne. Tieto vzťahy nie sú „statické“ ako napríklad veci civilného procesu,

pri ktorých súd spravidla autoritatívne deklaruje, aký bol hmotnoprávny vzťah v minulosti.

7. Predmetná vec je navyše špecifická tým, že sa týka rozhodnutia, o ktorom

sťažovateľ tvrdí, že sa o ňom dozvedel vzhľadom na menej formálne doručovanie

valorizačných rozhodnutí až rok po jeho vydaní. Už v čase napadnutia sťažnosťou

na ústavnom súde sa vec týkala tri roky starého rozhodnutia Sociálnej poisťovne

č. 816 2730 0 z 22. januára 2013 o zvýšení starobného dôchodku.

8. Ústavný súd konštatuje, že správnu žalobu proti rozhodnutiu týkajúceho sa výšky

dôchodku je možné podať vždy, ak bolo vydané druhostupňové rozhodnutie a účastník

konania s ním nesúhlasí (má možnosť podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov odo

dňa doručenia rozhodnutia). Od 1. júla 2016 bolo zavedené aj vo veciach dôchodkových

dávok dvojstupňové konanie v Sociálnej poisťovni, t. j. proti prvostupňovému rozhodnutiu

ústredia je možné podať odvolanie, o ktorom rozhoduje generálny riaditeľ. Proti

rozhodnutiu generálneho riaditeľa je možné podať správnu žalobu. Sociálna poisťovňa

vo veciach dôchodkov vydáva rozhodnutie vždy, ak koná o nároku na dôchodok, jeho výške

a nároku na výplatu dôchodku (napr. priznanie dôchodku, odňatie dôchodku, zmena

vo výške dôchodku na základe zistenia zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach – napr. doba

poistenia, vymeriavací základ, zmena vo výške dôchodku na základe valorizácie, zmena

vo výške dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia s poberaním alebo bez poberania

starobného dôchodku, zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku, ak jeho

poberateľ začne pracovať – t. j. je dôchodkovo poistený, zvýšenie starobného dôchodku

a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku,

zmena vo výške invalidného dôchodku v nadväznosti na zmenu poklesu pracovnej

schopnosti napr. v dôsledku kontrolnej lekárskej prehliadky a pod.). Sociálna poisťovňa

nevydáva každý mesiac pri výplate dôchodku rozhodnutie – rozhodnutie vydáva tak, ako je

už uvedené vtedy, ak došlo k zmene vo výške, v nároku na dôchodok alebo v nároku

na výplatu dôchodku.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ môže napadnúť pravidelne vydávané

rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zmene vo výške dôchodku na základe valorizácie, tak má

v unikátnych časových okolnostiach predmetnej veci k dispozícii účinné právne prostriedky

na nápravu, a preto je nateraz predmetnú sťažnosť nutné odmietnuť ako neprípustnú, a to

pre nevyčerpanie opravných prostriedkov.

10. Ústavný súd konštatuje, že aj pre právnu pozíciu sťažovateľa je vhodnejšie, aby

artikuloval svoje výhrady proti najbližšiemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o výške

dôchodku, ak tak prípadne medzičasom neurobil. Ústavný súd je potom pripravený

poskytnúť sťažovateľovi ústavnoprávnu ochranu.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018