Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-47-2021.pdf
PDF · 113.86 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Peter Duchyňa
- HOPOS, miesto podnikania Kukučínova 7, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 483 644, zastúpeného JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Jána Hollého 5898/14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 847, o zaplatenie sumy 18.419,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 134.34 eura z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18.284,99 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa 31.12.2020, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.419,33 eura, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoj návrh na začatie konania odôvodnil tak, že žalobca poskytuje žalovanému upratovacie, čistiace a dezinfekčné služby, na základe Zmluvy z 2015 a následne v priebehu verejnej súťaže, na základe objednávky, pričom žalovaný neplatí faktúry v lehotách splatnosti. Žalobca opakovane na daný stav upozorňuje žalovaného (aj písomne). Žalobca tieto omeškané faktúry vyčíslil v dvoch priložených faktúrach, kde súčet úrokov z omeškania tvorí žalovanú sumu.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.1.2021 platobný rozkaz sp. zn. 1Up/23/2021, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 18.419,33 eura v prospech žalobcu. Proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na základe faktúr 202000001 vo výške 14.740,92 eura, dátum splatnosti 25.12.2020 a 202000001 vo výške 3.678,41 eura, dátum splatnosti 23.12.2020, ktorými žalobca žalovanému vyfakturoval úroky z omeškania z faktúr vystavených za dodávku služieb - upratovacie, čistiace a dezinfekčné služby. Po doručení a kontrole vyššie uvedených faktúr vrátil žalovaný faktúru
č. 2020200001 vo výške 14.740,92 eura, dátum splatnosti 25.12.2020, späť žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým, že faktúra nie je vecne správa, pretože v riadku 14 tejto faktúry je chybne uvedený dátum splatnosti faktúry č. 17/0064-509 (vo výške 22.389,20 eura). Uvedený bol dátum splatnosti 28.2.2017, namiesto správneho dátumu 29.4.2017, čím žalovaný nebol v omeškaní s jej úhradou v trvaní 160 dní, ale len 100 dní, čo pri dohodnutom úroku z omeškania 0,01 % za každý deň omeškania činí sumu 223,89 eura (za 100 dní omeškania) a nie 358,23 eura (za 160 dní omeškania). Žalobca na vrátenie predmetnej faktúry reagoval zaslaním opravenej faktúry č. 202000001 zo dňa 13.1.2021 s lehotou splatnosti do 3.2.2021, čím žalovanému poskytol lehotu na jej zaplatenie do 3.2.2021. Nakoľko však žalobu na úhradu vyššie uvedených faktúr podal už 31.12.2020, má žalovaný za to, že po vydaní novej faktúry s novou lehotou splatnosti mal na tento svoj úkon reflektovať a vykonať späťvzatie žaloby v časti 14.740,92 eura, nakoľko žalovanému poskytol novú lehotu na splnenie záväzku. Žalovaný poukázal na ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti uviedol, že splatnosť dlhu má právny význam nielen z hľadiska posúdenia včasnosti plnenia dlžníka. Až po tom, čo dlžník nesplnil záväzok včas, nadobúda veriteľ oprávnenie domáhať sa plnenia žalobou na súde. Vzniká teda actio nata a právo veriteľa na plnenie nadobúda vlastnosti nároku. Ďalej poukázal žalovaný na ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka a v súvislosti s týmito ustanovenia uviedol, že z uvedených ustanovení vyplýva, že žalovaný nebol v omeškaní s úhradou novovystavenej faktúry. Nakoľko žalobca dobrovoľne vzniknutú situáciu s vecne nesprávnou faktúrou vyriešil vystavením novej faktúry s novou lehotou splatnosti, mal si byť vedomý aj dôsledkov tohto svojho úkonu na už podanú žalobu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný namieta žalovanú sumu vo výške 14.740,92 eura, a to z dôvodu, že žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu bola v tejto časti vzhľadom na dobrovoľný úkon žalobcu - vystavenie novej faktúry č. 202000001 s lehotou splatnosti 3.2.2021, podaná neodôvodnene. Žalovaný v zmysle uvedeného považuje žalobu v časti 14.740,92 eura za nedôvodnú, žiada konajúci súd o zrušenie platobného rozkazu 1Up/23/2021 zo dňa 20.1.2021 a vytýčenie termínu pojednávania v súlade s ustanoveniami Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom následnom vyjadrení, okrem iného uviedol, že po podanom odpore žalobca navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom ide o postup v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o upomínacom konaní. K odporu žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je pravdou, že došlo k poskytnutiu dodatočnej lehoty - len chybou v písaní došlo k nesprávne uvedenému dátumu. Samotný uplatnený nárok nie je odvodzovaný od doručovaných faktúr, avšak od podkladov, ktoré žalovaný opomína a teda vystavených faktúr za poskytované služby, na základe uzatvorenej zmluvy vysúťaženej vo verejnej súťaži a tam dohodnutého úroku z omeškania a žalovaným oneskoreným zaplatením. Vystavenie napadnutej faktúry nie je podľa názoru žalobcu ani len potrebné. Doručená faktúra len subsumuje jednotlivé omeškania, vyjadruje počet dní a v sume celkovú sumu z omeškania - uplatnený nárok je uplatnený z uzatvorenej zmluvy a dní omeškania žalovaného pri plnení si jeho záväzkov, nakoľko tieto dni nie sú, okrem jednej sumy namietané, nie sú sporné. Nedopatrením došlo k nesprávne uvedenej splatnosti jednej z faktúr (v omeškaní bol žalovaný so 129 faktúrami), a preto v tejto časti berie žalobca žalobný návrh späť, a to v sume rozdielu 134,34 eura, o sumu z omeškanej faktúry č. 17/0064-509. Uplatnený nárok v čase a na právnom základe zodpovedal v čase podania návrhu na súd omeškaniu žalovaným s 129 faktúrami - ktoré sú subsumované vo vyjadrení uvedenej faktúry. Dlh nevznikol žalovanému vystavením ním namietaných faktúr, o čom dobre vie, nakoľko je v omeškaní s platením faktúr za ďalšie roky, avšak vznikol na základe nezaplatených faktúr, ktorých čísla sú vyjadrené v podklade pre vydanie platobného rozkazu.
5. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 10.3.2021 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 19.4.2021 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 8.3.2021, okrem iného uviedol, že žalovaná strana zotrváva na argumentoch, ktoré tvoria obsah jeho odporu zo dňa 5.2.2021 a k tvrdeniam žalobcu uvádza nasledovné. Ak žalobca na podnet žalovaného opravil faktúru č. 202000001, vystavenú dňa 4.12.2020, splatnú dňa 25.12.2020 spôsobom, že vystavil dňa 13.1.2021 opravenú faktúru č. 202000001, kde uviedol lehotu splatnosti 3.2.2021, teda rozdielne, ako v prvotne vystavenej faktúre zo dňa 4.12.2020, má žalovaná strana za to, že jasne deklaroval svoju
vôľu a žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na plnenie. Keďže bola žalovanému takáto faktúra č. 202000001 zo dňa 13.1.2021 s lehotou splatnosti do 3.2.2021 riadne doručená, nemá žalovaný dôvod pochybovať o vôli žalobcu lehotu splatnosti označenej faktúry zmeniť. Žalovaný má ďalej za to, že žalobca nebol povinný vystavovať žalovanému faktúry na úroky z omeškania, avšak ak už prejavil svoju vôľu v tom zmysle, že vystavil žalovanému faktúry na úroky z omeškania s uvedením lehoty splatnosti týchto faktúr, jasne poskytol žalovanému lehotu na zaplatenie nároku, a preto má za to, že omeškanie žalovaného so zaplatením označenej faktúry nastalo dňom 4.2.2021. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zotrváva na námietke časti žalovanej sumy vo výške 14.740,92 eura, a to z dôvodu, že žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu bola v tejto časti vzhľadom na dobrovoľný úkon žalobcu - vystavenej novej faktúry č. 202000001 s lehotou splatnosti 3.2.2021, podaná neodôvodnene. Z vyššie uvedeného dôvodu požiadal žalovaný konajúci súd, aby návrh žalobcu v časti o zaplatenie sumy 14.740,92 eura ako neodôvodnený zamietol a v tejto časti priznal žalovanému náhradu trov konania. 7. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2021 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená obchodná zmluva, pri realizácii ktorej boli vystavené faktúry, s úhradou ktorých sa žalovaný dostal do omeškania. Úroky z omeškania, ktoré takto vznikli za oneskorenú úhradu hlavných obchodných faktúr, tak tieto boli zosumarizované do dvoch faktúr a žalovaná strana bola vyzvaná na zaplatenie úrokov z omeškania. Pri ich vyhotovovaní a pri vyhotovovaní sumáru úrokov z omeškania došlo k pochybeniu vo vzťahu k jednej tovarovej faktúre, kde sa zle vypočítala dĺžka omeškania. V tej časti bola aj žaloba vzatá späť. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, tak tu právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom tohto konania sú úroky z omeškania základných faktúr, teda príslušenstvo pohľadávok. Žalobca v podstate ani nemal vydať a vystaviť faktúru na úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania vznikol momentom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s tou - ktorou základnou tovarovou faktúrou. Čiže ten nárok sa odvodzuje nie od momentu vystavenia faktúr, ale od momentu omeškania s úhradou základných faktúr.
8. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2022 právna zástupkyňa žalovaného, okrem iného uviedla, že žalovaný má za to, že faktúra vystavená na sumu 14.740,92 eura bola zažalovaná predčasne a nedôvodne, nakoľko lehota splatnosti z tejto faktúry, opravenej faktúry, tam bola do 3.2.2021. Ak žalobca dôvodí, že jeho nároky na úroky z omeškania nie sú odvodzované od vystavovanej faktúry, tak to žalovaná nesporí. Takisto má žalovaná strana za to, že žalobca nemusel vystavovať žiadne faktúry na úroky z omeškania, avšak sám sa takto slobodne rozhodol a týmto jasne poskytol žalovanej lehotu na plnenie, teda lehotu splatnosti. S novou faktúrou , ktorá bola vystavená potom, čo tá pôvodná bola vrátená ako vecne nesprávna, žalovanému jasne poskytol novú lehotu. A preto ak dnes tvrdí, že šlo len o chybu v písaní, tak žalovaný toto jeho tvrdenie jasne považuje za účelové. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na ust. § 361 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Žalovaná strana má za to, že aj z gramatického výkladu vyplýva, že ak má veriteľ právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, toto oprávnenie musí nejakým právnym úkonom aktivovať. Podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného, žalobca v danom prípade jasne toto svoje oprávnenie aktivoval faktúrou, ktorej obligatórnou náležitosťou je nejaká lehota splatnosti. Ďalej právna zástupkyňa poukázala na to, že obchodná prax, resp. prax medzi žalobcom a žalovaným počas poskytovanie upratovacích služieb bola taká, že tento si neuplatňoval úroky z omeškania, aj keď bol si toho vedomý, že žalovaný je nemocnica, ktorá je vo finančnej kondícii akej je ( že svoje záväzky zvláda platiť nejako postupne, často s omeškaním). K tomu zlomu, kedy si začal žalobca uplatňovať úroky z omeškania došlo vtedy, keď ako s víťazom verejného obstarávania mala byť s ním uzatvorená zmluva na poskytovanie upratovacích služieb na dlhší čas, avšak toto verejné obstarávanie bolo zrušené.
9. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2022 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Objednávky č. 18/DU - poskytovanie upratovacích, čistiacich a dezinfekčných služieb zo dňa 12.12.2018 , Úroku z omeškania - Dokladu č. 202000002, Úroku z omeškania - Dokladu číslo 202000001, opraveného Úroku z omeškania - Dokladu číslo 202000001, fotokópie podacieho lístku, výzvy na zaplatenie úrokov z omeškania za faktúry zaplatené po splatnosti zo dňa 23.12.2020, Zmluvy o poskytovaní upratovacích, čistiacich a dezinfekčných služieb, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, podania žalovaného zo dňa 5.1.2021 označeného ako Vec: úroky z omeškania - informácia k vráteniu faktúr, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, výpisu z knihy
pohľadávok žalobcu, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.4.2021, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
10. V roku 2015 uzatvorili sporové strany Zmluvu, na základe ktorej vykonával žalobca pre žalovaného upratovacie, čistiace a dezinfekčné služby. Odplaty za poskytnuté služby za určité obdobie účtoval žalobca žalovanému faktúrami (základnými faktúrami). Základne faktúry, ktorými žalobca účtoval žalovanému svoje oprávnene pohľadávky (nároky), za riadne a včas poskytnuté služby, žalovaný neuhradil žalobcovi v lehote ich splatnosti. Uhradil ich až po tejto lehote. Za každý deň omeškania s úhradou základnej faktúry, ktorou boli vyúčtované oprávnené pohľadávky žalobcu, vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na úroky z omeškania. Výšku žalovateľného úroku z omeškania zosumarizoval žalobca žalovanému dvoma dokladmi, a to dokladom označeným ako Úrok z omeškania, Doklad číslo: 202000001 a dokladom Úrok z omeškania, Doklad číslo: 202000002. V oboch dokladoch žalobca podrobne uviedol všetky základné faktúry, pri ktorých došlo k omeškaniu s ich úhradou zo strany žalovaného, a to uvedením čísla faktúry, fakturovanej sumy, dátumu splatnosti tej-ktorej faktúry, dátumu úhrady tej-ktorej faktúry, počtu dní omeškania s úhradou tej-ktorej faktúry, dohodnutej sadzba úroku z omeškania a sumy úroku z omeškania, na ktorý vznikol nárok v súvislosti s oneskorenou úhradou tej-ktorej základnej faktúry. V oboch dokladoch bol uvedený aj dátum vyhotovenia a dátum splatnosti. Doklad číslo: 202000001 bol vyhotovený dňa 4.12.2020 a bol tam uvedený dátum splatnosti 25.12.2020. Doklad číslo: 202000002 bol vyhotovený dňa 9.12.2020 a bol tam uvedený dátum splatnosti 23.12.2020. Dokladom číslo: 202000001 zosumarizoval žalobca žalovanému úrok z omeškania v úhrnnej výške 14.740,92 eura. Dokladom číslo: 202000002 zosumarizoval žalobca žalovanému úroky z omeškania v úhrnnej výške 3.678,41eura. Po doručení vyššie uvedených dokladov žalovanému a po ich kontrole zo strany žalovaného, žalovaný vrátil späť žalobcovi Doklad č. 2020200001, znejúci na úhrnnú sumu 14.740,92 eura, a to prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým, že doklad (faktúra) nie je vecne správny, pretože v riadku 14 tohto dokladu ( faktúry) je chybne uvedený dátum splatnosti faktúry č. 17/0064-509, znejúcej na sumu 22.389,20 eura. Pri tejto faktúre bol uvedený dátum splatnosti 28.2.2017, namiesto správneho dátumu 29.4.2017, čím žalovaný nebol v omeškaní s jej úhradou v trvaní 160 dní, ale len 100 dní, čo pri dohodnutom úroku z omeškania 0,01 % za každý deň omeškania činí sumu 223,89 eura (za 100 dní omeškania) a nie 358,23 eura (za 160 dní omeškania), teda rozdiel tu je 134,34 eura. Žalobca na vrátenie predmetného dokladu reagoval zaslaním opraveného Dokladu č. 202000001, pričom v opravenom doklade uviedol ako deň vyhotovenia - 13.1.2021 a lehotu splatnosti - do 3.2.2021. Túto opravu zrealizoval žalobca až po podaní návrhu na začatie konania, teda v priebehu tohto konania a ohľadne vzniknutého rozdielu vo výške 134,34 eura vzal potom žalobca žalobu čiastočne späť.
11. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
12. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
13. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
15. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
16. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
17. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
18. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
19. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
20. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
23. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
25. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že V roku 2015 uzatvorili sporové strany Zmluvu, na základe ktorej vykonával žalobca pre žalovaného upratovacie, čistiace a dezinfekčné služby. Odplaty za poskytnuté služby za určité obdobie účtoval žalobca žalovanému faktúrami (základnými faktúrami). Základne faktúry, ktorými žalobca účtoval žalovanému svoje oprávnene pohľadávky (nároky), za riadne a včas poskytnuté služby, žalovaný neuhradil žalobcovi v lehote ich splatnosti. Uhradil ich až po tejto lehote. Za každý deň omeškania s úhradou základnej faktúry, ktorou boli vyúčtované oprávnené pohľadávky žalobcu, vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na úroky z omeškania. Výšku žalovateľného úroku z omeškania zosumarizoval žalobca žalovanému dvoma dokladmi, a to dokladom označeným ako Úrok z omeškania, Doklad číslo: 202000001 a dokladom Úrok z omeškania, Doklad číslo: 202000002. V oboch dokladoch žalobca podrobne uviedol všetky základné faktúry, pri ktorých došlo k omeškaniu s ich úhradou zo strany žalovaného, a to uvedením čísla faktúry, fakturovanej sumy, dátumu splatnosti tej-ktorej faktúry, dátumu úhrady tej-ktorej faktúry, počtu dní omeškania s úhradou tej-ktorej faktúry, dohodnutej sadzba úroku z omeškania a sumy úroku z omeškania, na ktorý vznikol nárok v súvislosti s oneskorenou úhradou tej-ktorej základnej faktúry. V oboch dokladoch bol uvedený aj dátum vyhotovenia a dátum splatnosti. Doklad číslo: 202000001 bol vyhotovený dňa 4.12.2020 a bol tam uvedený dátum splatnosti 25.12.2020. Doklad číslo: 202000002 bol vyhotovený dňa 9.12.2020 a bol tam uvedený dátum splatnosti 23.12.2020. Dokladom číslo: 202000001 zosumarizoval
žalobca žalovanému úrok z omeškania v úhrnnej výške 14.740,92 eura. Dokladom číslo: 202000002 zosumarizoval žalobca žalovanému úroky z omeškania v úhrnnej výške 3.678,41eura. Po doručení vyššie uvedených dokladov žalovanému a po ich kontrole zo strany žalovaného, žalovaný vrátil späť žalobcovi Doklad č. 2020200001, znejúci na úhrnnú sumu 14.740,92 eura, a to prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým, že doklad (faktúra) nie je vecne správny, pretože v riadku 14 tohto dokladu ( faktúry) je chybne uvedený dátum splatnosti faktúry č. 17/0064-509, znejúcej na sumu 22.389,20 eura. Pri tejto faktúre bol uvedený dátum splatnosti 28.2.2017, namiesto správneho dátumu 29.4.2017, čím žalovaný nebol v omeškaní s jej úhradou v trvaní 160 dní, ale len 100 dní, čo pri dohodnutom úroku z omeškania 0,01 % za každý deň omeškania činí sumu 223,89 eura (za 100 dní omeškania) a nie 358,23 eura (za 160 dní omeškania), teda rozdiel tu je 134,34 eura. Žalobca na vrátenie predmetného dokladu reagoval zaslaním opraveného Dokladu č. 202000001, pričom v opravenom doklade uviedol ako deň vyhotovenia - 13.1.2021 a lehotu splatnosti - do 3.2.2021. Túto opravu zrealizoval žalobca až po podaní návrhu na začatie konania, teda v priebehu tohto konania a ohľadne vzniknutého rozdielu vo výške 134,34 eura vzal potom žalobca žalobu čiastočne späť. Súd preto na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 134,34 eura, konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že úroky z omeškania, na ktoré vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok v súvislosti s tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou základných faktúr a ktoré žalobca zosumarizoval dvoma dokladmi, a to dokladom č. 202000001 (po oprave znejúcim na sumu14.606,58 eura) a dokladom č. 202000002 (znejúcim na sumu3.678,41), spolu na sumu 18.284,99 eura, žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 18.284,99 eura titulom úrokov z omeškania. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku omeškania vo výške 18.284,99 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
28. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že nárok na úroky z omeškania je vo vyššie uvedenom rozsahu dôvodný, keďže z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou základných faktúr, ktorými mu žalobca vyúčtoval odplatu za poskytnuté služby a že žalovaný pri sumarizácii úroku z omeškania postupoval správne a použil správnu výšku pohľadávky žalobcu, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania, použil správnu dohodnutú sadzbu úroku z omeškania a správne určil (až na jednu výnimku) dobu omeškania s úhradou tej-ktorej faktúry s prihliadnutím na jej lehotu splatnosti a deň úhrady tej-ktorej faktúry.
29. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v tom smere, že „ak žalobca na podnet žalovaného opravil faktúru č. 202000001, vystavenú dňa 4.12.2020, splatnú dňa 25.12.2020 spôsobom, že vystavil dňa 13.1.2021 opravenú faktúru č. 202000001, kde uviedol lehotu splatnosti 3.2.2021, teda rozdielne, ako v prvotne vystavenej faktúre zo dňa 4.12.2020, má žalovaná strana za to, že jasne deklaroval svoju vôľu a žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na plnenie. Keďže bola žalovanému takáto faktúra č. 202000001 zo dňa 13.1.2021 s lehotou splatnosti do 3.2.2021 riadne doručená, nemá žalovaný dôvod pochybovať o vôli žalobcu lehotu splatnosti označenej faktúry zmeniť“, tak ju považuje súd za nedôvodnú, účelovú. V tejto súvislosti je potrebné uviesť nasledovné. Predmetom tohto konania nie je pohľadávka, resp. pohľadávky ako také. Predmetom tohto konania je príslušenstvo jednotlivých pohľadávok žalobcu - úroky z omeškania. V danom konaní nie je preto prípustné brániť sa ustanoveniami, ktoré upravujú splatnosť pohľadávok. Pri úroku z omeškania ako príslušenstvu pohľadávky sa nezaoberáme jeho splatnosťou. Rozhodujúcimi skutočnosťami sú moment vzniku nároku na úroky z omeškania a moment vzniku žalovateľnosti tohto nároku na úroky z omeškania na súde. Nárok na úrok z omeškania vzniká zo zákona za každý deň omeškania s úhradou pohľadávky, ktorej príslušenstvo potom tvorí (bez potreby osobitného uplatnenia, bez potreby osobitného právneho úkonu). Nárok na úrok z omeškania nielen vzniká za každý deň omeškania samostatne a je takto samostatne za každý konkrétny deň aj žalovateľný, a to v deň nasledujúci po dni kedy nárok na úrok z omeškania za ten-ktorý deň vznikol. Ani pre žalovateľnosť nároku na úrok z omeškania sa nevyžaduje žiadny osobitný úkon - výzva, faktúra. Žalobca dvomi dokladmi, a to Dokladom č. 202000001 a Dokladom č. 202000002 sumarizoval úhrnnú výšku úrokov z omeškania. Tieto jeho doklady mali okrem čísla dokladu v ich hornom ľavom rohu uvedené „Úrok z omeškania“. Podľa tohto označenia ale aj podľa ich samotného obsahu, muselo byť žalovanému zrejme, že nejde o faktúru, ktorou by mu bola vyúčtovaná nejaká pohľadávka, ale že sa predmetné doklady týkajú výlučne úrokov z omeškania ako príslušenstva už vyúčtovaných pohľadávok. Žalovaný nemohol tieto doklady vnímať inak ako výzvu na zaplatenie vyšpecifikovaných úrokov z omeškania a uvedenú lehotu
splatnosti len ako lehotu, do uplynutia ktorej očakáva žalobca zaplatenie dlžných úrokov z omeškania bez podniknutia nejakých právnych krokov - podanie žaloby a podobne. Chybu v Doklade č. 202000001 zistil žalobca až v priebehu tohto konania. Odstránil ju vystavením nového dokladu v správnom znení s uvedením rovnakého čísla dokladu. Uviedol tam však iný dátum vyhotovenia a splatnosti. Urobil to zjavne iba preto, aby sa vyhol antidatovaniu dokumentu. Nemal žiadnu vôľu meniť, resp. stanovovať novú lehotu splatnosti. Ani tak nemohol učiniť, keďže pri úrokoch z omeškania nie je zákonom upravená ich splatnosť. Nároky na úroky z omeškania vznikajú priamo zo zákona a zákon pri nich upravuje len moment vzniku nároku na úrok z omeškania a moment kedy sú úroky z omeškania žalovateľné, teda kedy je možné ich uplatniť žalobou na súde (tieto skutočnosti nie sú závislé na vôli zmluvných strán).
30. K ďalšej obrane žalovaného je potrebné uviesť, že uplatňovanie si úrokov z omeškania nie je povinnosťou, ale právom. Oprávnená strana sa môže rozhodnúť či toto svoje právo uplatní alebo neuplatní, kedy ho uplatní, prípadne či sa tohto práva v tom-ktorom prípade vzdá. Aj prípadné vzdanie sa a neuplatňovanie nárokov na úroky z omeškania za ten-ktorý obchodný prípad nemôže založiť obchodnú zvyklosť ohľadne neuplatňovania a vzdania sa nárokov na úroky z omeškania aj pri iných, prípadne aj neskorších obchodných prípadoch, pri ktorých sa úroky z omeškania uplatnili.
31. Podľa § 255 ods. 1, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. 47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu (žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti) vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.