Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 112/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25,

Pezinok, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a 2, v spojení s a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. mája 2014 a základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a 2, a a 2 v spojení s a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 10. januára 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a ako oneskorene

podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. novembra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1, a 2, v spojení s a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. mája 2014 (ďalej aj „rozsudok najvyššieho súdu

z 28. mája 2014“) a základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3

a a 2 v spojení s a , práva podľa dohovoru a podľa

čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 10. januára 2013 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu

z 10. januára 2013“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na krajskom súde prebiehalo konanie pod

sp. zn. , v ktorom sa žalobkyňa – Krajská prokuratúra v Bratislave domáhala

žalobou proti žalovanému – Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky preskúmania

zákonnosti rozhodnutia a postupu, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Bratislava III o vyrobení rozdielu dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok

2006 sťažovateľke. V zmysle účinného

do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) bola sťažovateľka pribraná do uvedeného konania.

Vo veci rozhodol krajský súd rozsudkom z 10. januára 2013, ktorým žalobu v zmysle § 250j

ods. 1 zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odolanie namietajúc

nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. O odvolaní rozhodol najvyšší súd

rozsudkom z 28. mája 2014 tak, že rozsudok krajského súdu z 10. januára 2013 potvrdil ako

vecne správny.

3. Sťažovateľka v sťažnosti vyjadruje nesúhlas s rozsudkom krajského súdu a aj

rozsudkom najvyššieho súdu, pričom poukazuje na niekoľko nedostatkov. Sťažovateľka

poukazuje na pochybenia pri doručovaní písomností súdmi, pretože jej nebolo doručené

vyjadrenie žalovaného k samotnej žalobe a ani vyjadrenie žalobkyne a žalovaného

k odvolaniu, ktoré podala sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu z 10. januára 2013.

Sťažovateľka vníma ako porušenie základného práva garantovaného v

skutočnosť, že členku senátu krajského súdu JUDr. Renátu Janákovú zastupoval

Mgr. Viliam Pohančeník zo zastupujúceho senátu 2 S. Podľa sťažovateľky krajský súd

pochybil aj tým, že nekonal o jej návrhu z 21. novembra 2011, ktorým sa dožadovala

o pripustenie do konania z titulu postavenia vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne

podľa . Sťažovateľka považuje rozsudok najvyššieho súdu z 28. mája 2014

za arbitrárny.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol

nálezom, ktorým vysloví porušenie označených práv rozsudkom najvyššieho súdu

z 28. mája 2014 (čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2

ods. 2 , práv podľa a dohovoru a práva podľa dodatkového

protokolu) a rozsudkom krajského súdu z 10. januára 2013 (čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a 2, a a 2 v spojení s a , práva podľa

dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu), zruší napadnuté rozhodnutia a vec vráti

na ďalšie konania a ktorým prizná sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

9. V rámci predbežného prerokovania veci ústavný súd dopytom na krajský súd zistil,

že sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu z 10. januára 2013, ako aj

napadnutý rozsudok najvyššieho súdu z 28. mája 2014 nadobudli zhodne právoplatnosť

4. septembra 2014, pričom od tohto dátumu nepochybne dávno uplynula dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti podľa .

10. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľky proti

rozsudku krajského súdu, ako aj rozsudku najvyššieho súdu už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú ( ), tak

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018