Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

oblasti tepelnej energetiky, a preto nie je podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 264/2018) na sťažovateľov prípad aplikovateľný. 23. Ústavný súd tak z hľadiska ústavného

oblasti tepelnej energetiky, a preto nie je podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 264/2018) na sťažovateľov prípad aplikovateľný. 25. Ústavný súd tak z hľadiska ústavného

poukazom na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 42/2015 a sp. zn. IV. ÚS 264/2018 a viaceré rozhodnutia všeobecných súdov sa podľa ich názoru náhrada za obmedzenie

základného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (porov. uznesenie IV. ÚS 264/2018). 15. Nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku sa teda ako

práva podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (porov. uznesenie IV. ÚS 264/2018). Za v tomto smere prekonané preto súd považoval súd závery zo súdnych rozhodnutí

práva podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (porov. uznesenie IV. ÚS 264/2018). Za nedôvodný preto súd považoval odkaz žalobkyne na rozhodnutie NS SR so

Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 42/2015. V uznesení z 19. apríla 2018 sp. zn. IV. ÚS 264/2018 Ústavný súd SR uviedol, že je ústavne akceptovateľný názor, že podľa zákonavlastníckeho práva za protiústavné (čo vyjadril ústavný súd v uzneseniach sp. zn. IV. ÚS 264/2018 aj IV. ÚS 390/2018, ktorými boli sťažnosti odmietnuté ako zjavne neopodstatnené)

nového vlastníka zaťaženého pozemku (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR, IV. ÚS 264/2018). Ak teda dôjde k zriadeniu predmetného ochranného pásma, takpovediac priamo

každého nového vlastníka zaťaženého pozemku (porov. rozhodnutia ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 264/2018). Ak teda dôjde zriadeniu predmetného ochranného pásma, takpovediac „priamo“

práva podľa čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky (porov. uznesenie IV. ÚS 264/2018). Za nedôvodný preto súd prvej inštancie považoval odkaz žalobkyne na rozhodnutie