Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 261/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Verebom,

Hrnčiarska 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. júna 2016 podal sťažovateľ

ako splnomocnený zástupca svojej matky ,

a zomrelej , okresnému súdu žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu

žalovaného – Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“).

Sťažovateľ sa ako zástupca svojej matky predmetnou žalobou v napadnutom konaní

domáha preskúmania zákonností vydaných rozhodnutí i preskúmania zákonností

postupov, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, a to konkrétne uznesenia

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície

v Trebišove vo veci sp. zn. ORP-509/1-VYS-TV-2015 z 10. marca 2016 a uznesenia

prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci č. k. -23

z 25. apríla 2016.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«V čom vidím nezákonnosť hore uvedených vydaných rozhodnutí a postupov týchto

OČTK som aj konkrétne uviedol v mnou podanej žalobe zo dňa 21. 06. 2016 a poukázal

som aj na to, že podľa písomného upovedomenia Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky vydaného pod IV/4 GPt 65/16/1000-3 dňa 23. 05. 2016 (ktoré mi bolo doručené

dňa 31. 05. 2016), na základe mnou podaného písomného podnetu zo dňa 11. 05. 2016 –

písomného návrhu na postup podľa , s účinnosťou

od 01. 01. 2016 podľa o prokuratúre v znení neskorších

zákonov, sa postupom podľa tohto zákona nemožno domáhať preskúmania zákonnosti

rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní

postupu policajta v predsúdnom konaní a v poslednom odseku uvedeného upovedomenia

doslovne uviedla citujem: „Prosím, aby ste uvedené vzali na vedomie.

Týmto považujem vaše podanie zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

za vybavené.“

K tomuto je nutne ešte dodať, že podľa ust.

Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa 363 ods. 1

do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a pretože tak neurobil

som toho právneho názoru, že mnou podaná žaloba je podaná dôvodne a v súlade

so zákonom...»

Sťažovateľ vzhľadom na to, že „od podania písomnej žaloby zo dňa 21. 06. 2016,

okrem vydania uznesenia o vylúčení sudcov pod sp. zn. zo dňa 03. 10. 2016,

ktoré mu bolo doručené dňa 15. 10. 2016 do 28. 12. 2017, nebolo vo veci vôbec konané

a ani rozhodnuté“, podal 28. decembra 2017 v súlade s

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Predseda okresného súdu prípisom sp. zn.

Spr 1/2018-6 z 23. januára 2018 uznal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní

za dôvodnú.

Okresný súd uznesením č. k. -91 z 18. decembra 2017 prvým výrokom

napadnuté konanie zastavil a druhým výrokom rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia

bude vec postúpená generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, do ktorého

právomoci vec patrí. Sťažovateľ podal 30. januára 2018 proti uvedenému uzneseniu

odvolanie.

Ďalej sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť takto:

„Na základe uvedeného je opodstatnená moja domnienka o tom, že v tomto súdnom

konaní postupom súdu dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní zo strany

Okresného súdu Trebišov a to jeho nečinnosťou, pretože len samotná nečinnosť

tam. súdu bez prerušenia je vyše rok a pol roka a tým je porušené moje základné právo

na spravodlivé prerokovanie mojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1

a a právo na prejednanie mojej veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásené

pod č. z.

Okresný súd Trebišov vôbec so mnou, ako s účastníkom konania, nevykonal žiadne

úkony, bol neprimerane účelovo dlhodobo nečinný a to napriek tomu, že moja mama

je ťažko chorá, čo priamo vyplýva s mnou podanej písomnej žaloby zo dňa 21. 06. 2016

a z k nej patriacich príloh, ktoré som Okresnému súdu Trebišov predložil ako listinné

dôkazy.

Neprimeraná dlhodobá nečinnosť súdu vytvára absolútnu právnu neistotu,

čo má nepriaznivý dopad na moju psychiku a vyvoláva u mňa stav rezignácie brániť

si zákonnými spôsobmi svoje základné práva.

Okresnému súdu Trebišov som poskytol všetky potrebné dôkazy a preto podľa mňa

neexistuje žiadna relevantná skutočnosť svedčiaca o právnej zložitosti tejto veci a taktiež

ojej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania.

Ja som žiadnym spôsobom neprispel k prieťahom ani spomaleniu postupu Okresného

súdu Trebišov a tento nežiaduci protiprávny stav si spôsobil sám Okresný súd Trebišov

aj tým, že nevykonal žiadny relevantný úkon a navyše, ak bol toho právneho názoru, že vec

postúpi generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, do ktorého právomoci vec patrí,

mal tak urobiť neodkladne, pretože všetky dôkazy k tomuto mal.

Som toho právneho názoru, že aj po 28. 12. 2017 je naďalej porušené moje základné

právo na spravodlivé súdne konanie, a na verejne prerokovanie tejto mojej veci

bez zbytočných prieťahov a za mojej prítomnosti...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €,

(slovom: desaťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný zaplatiť na účet

sťažovateľa do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

IV. Okresný súd Trebišov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 390,50 € (prevzatie veci, sťažnosť; á 153,50 € + 9,21 € paušál + 20 %

DPH) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Vereba do dvoch mesiacov od

doručenia nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V prvom rade ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti pristúpil

k preskúmaniu skutočnosti, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou.

Osobou oprávnenou (aktívne legitimovanou) na podanie sťažnosti je fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo

slobody zaručené v ústave vrátane ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, pričom k ich porušeniu malo dôjsť právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a o ich ochrane nerozhoduje iný súd

( v spojení s ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podáva sťažnosť v mene svojej nebohej matky

, ktorá zomrela a ktorá vystupovala v trestnej veci

vedenej Okresnou prokuratúrou Košice I pod sp. zn. ako poškodená

a v napadnutom konaní ako žalobkyňa.

Sťažovateľ k podanej sťažnosti pripojil generálnu plnú moc, ktorú mu udelila jeho

matka 18. februára 2005. K podanej sťažnosti bol ďalej pripojený aj úmrtný list, z ktorého

vyplývajú už uvedené skutočnosti o úmrtí matky sťažovateľa.

K sťažnosti sťažovateľ nepripojil svoj rodný list, z ktorého by bolo možné overiť

skutočnosť, že je synom , zomrelej , a teda že je podľa

dedičom zo zákona, ktorý by na základe uvedeného

vstúpil ako univerzálny právny nástupca do konania vedeného Okresnou prokuratúrou

Košice I sp. zn. a aj do napadnutého konania. Sťažovateľ ústavnému súdu

nepredložil ani rozhodnutie z dedičského konania po poručiteľke .

Podľa prvej vety plnomocenstvo zaniká smrťou

splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.

Podľa ak splnomocniteľ zomrie alebo

ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko,

čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu

na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie

ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni

nástupcovia.

Ústavný súd konštatuje, že podanú sťažnosť možno považovať za neodkladný úkon

v zmysle už citovaného zákonného ustanovenia, na vykonanie ktorého bol sťažovateľ

oprávnený na základe generálnej plnej moci z 18. februára 2005, a preto ústavný

súd konštatuje, že sťažnosť podala oprávnená osoba. Vzhľadom na uvedené

ústavný súd pristúpil k samotnému predbežnému prerokovaniu opodstatnenosti podanej

sťažnosti.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré subsumuje aj pod základné právo na spravodlivé súdne

konanie zaručené v (ďalej len „označené práva“), ktorého jedným

z atribútov je aj prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

K uvedenému je potrebné uviesť, že o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej

proti zbytočným prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd)

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu

týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že namietané porušenie označených práv sťažovateľ

odôvodňuje tým že, „... nielenže nebolo tam. súdom vôbec rozhodnuté o mnou podanej

žalobe zo dňa 21. 06. 2016 a teda nebolo právoplatné rozhodnuté vo veci samej,

ale tam. súd podľa mojich vedomosti nevykonal žiadne úkony (zo strany tam. súdu mi

od 15. 10. 2016 až do 28. 12. 2017 neboli doručené žiadne písomnosti, ani inak som

tam. súdom nebol vyrozumený o stave konania v tejto veci)“.

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o sťažnosti sťažovateľa

v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že okresný súd expedoval spis sp. zn.

Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia

o odvolaní sťažovateľa už 12. marca 2018.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. marca 2018, t. j. v čase, keď okresný súd

už rozhodol o zastavení konania a postúpení veci generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky, teda v čase, keď okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným

spôsobom ovplyvňovať priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Na tomto základe

ústavný súd dospel k záveru, že k namietanému porušovaniu v sťažnosti označených práv

na uvedenom skutkovom základe v čase podania sťažnosti postupom okresného súdu

už nemohlo dochádzať, a preto sťažnosť v súlade s

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2018