Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 226/2018
PDF · 102.99 KB
No categories available
II. ÚS 226/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Mestského úradu Komárno, Okresnej prokuratúry Komárno a Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Komárno a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Mestského úradu Komárno (ďalej len „mestský úrad“), Okresnej prokuratúry Komárno
a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno.
2. Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že mestský úrad nezákonným spôsobom
svojím rozhodnutím sp. zn. 55922/41248/predn.2017 z 25. augusta 2018 reagoval
na žiadosť sťažovateľa o sprístupnenie informácie. Sťažovateľ následne bez ďalšieho
vysvetlenia či bližšieho opisu právnych a skutkových okolností uvádza:
„Orgány činné v trestnom konaní, konkrétne Okresné riaditeľstvo policajného zboru
v Komárne, Odbor poriadkovej polície. Obvodné oddelenie PZ, Pohraničná 8, Komárno,
Uznesením ČVS: ORP-638/Kn-Kn-2017, zo dňa 12.01.2018 porušila moje práva
oznamovateľa trestného činu...
Okresná prokuratúra Komárno svojimi rozhodnutiami, posledným rozhodnutím
12.10.2017 č. 1 Pn 479/17/4401-3 nezákonne rozhodla o zamietnutí môjho trestného
oznámenia.“
3. Ďalej sťažovateľ zakončuje, že „moja vec trestné oznámenie, náhrada škody,
zákonným spôsobom nie je ukončená, viac ako 11 rokov, čím jednoznačne boli splnené
zákonné práva z titulu prieťahov na prejednanie mojej ústavnej sťažnosti a žiadam Ústavný
súd o prijatie tejto mojej sťažnosti z titulu prieťahu na spravodlivý súdny proces.“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
5. Ústavný súd k sťažnosti sťažovateľa v prvom rade a predovšetkým uvádza, že
v sťažnosti absentuje právne relevantný petit, resp. návrh, akého rozhodnutia sa sťažovateľ
domáha (požiadavka plynúca z § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ sa navyše
ani v obsahu sťažnosti explicitne nedomáha vyslovenia porušenia ním formálne v záhlaví
označeného základného práva alebo slobody (čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy) konkrétnym
porušovateľom práv (požiadavka plynúca z čl. 127 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde).
5.1 V sťažnosti taktiež absentuje ústavne relevantná (resp. akákoľvek) argumentácia,
čo sa týka porušenia ním formálne označených ústavných práv (čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy),
resp. sťažovateľ bez bližšieho odôvodnenia namieta prieťahy v postupe označených orgánov
verejnej moci, avšak nedomáha sa a neodôvodňuje porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (sťažovateľ toto základné právo
neoznačil ani len formálne). Inak povedané, sťažnosti chýba v tejto časti jej relevantné
odôvodnenie (požiadavka plynúca z § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
5.2 V neposlednom rade ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ k svojmu podaniu
nepriložil splnomocnenie na zastupovanie jeho osoby pred ústavným súdom advokátom
(požiadavka plynúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a ani nepreukázal majetkové
pomery pre účely rozhodnutia ústavného súdu o ďalšom postupe v otázke ustanovenia
advokáta ústavným súdom.
6. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. apríla 2018