Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 218/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr.

Ester Bujnovskou, advokátska kancelária, Záhorácka 15B, Malacky, vo veci namietaného

porušenia a postupom Okresného

súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

a (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. marca 2018.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

(o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva) bol

sťažovateľ v postavení žalovaného 1. Išlo o žalobu žalobkyne (ďalej len

„žalobkyňa“) proti sťažovateľovi a obchodnej spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica

(ďalej len „žalovaná 2“). Žalobkyňa v zmysle žaloby požadovala jednak zrušenie kúpnej

zmluvy (správne má byť zrejme určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pozn.) uzatvorenej

medzi sťažovateľom a žalovanou 2 o odpredaji spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa

žalovanej 2, ale tiež určenie, že vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu

ku konkrétne označenej nehnuteľnosti je sťažovateľ.

Žalobkyňa tvrdila, že o predaji spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa žalovanej 2

nemala žiadnu vedomosť a konaním sťažovateľa a žalovanej 2 bolo porušené jej predkupné

právo. Tvrdila, že o predaji spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa nemali vedomosť ani

ostatní spoluvlastníci. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia kúpnej zmluvy (správne má byť

zrejme určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, pozn.) z 1. júla 2008 a určenia, že vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu je sťažovateľ, a to tak, aby jej bolo dodatočne umožnené

zo strany sťažovateľa predkupné právo uplatniť a spoluvlastnícky podiel sťažovateľa

odkúpiť. Po doručení vyjadrenia sťažovateľa a žalovanej 2 žalobkyňa svoje žalobné

tvrdenia zmenila a uviedla: „Je pravda, že aj ona predávala jej vlastnícky podiel na

nehnuteľnosti zapísanej v LV k. ú. , o predaji môjho

vlastníckeho podielu však vedomosť nemala, nakoľko nerokovala so žalovaným v 2. rade

ale s iným záujemcom, ktorého konateľmi boli a .“

Sťažovateľ na pojednávaniach namietal, že žalobkyňa sama predávala svoj spoluvlastnícky

podiel žalovanej 2 a o predaji spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa mala vedomosť ona,

ale aj všetci ostatní spoluvlastníci, lebo aj oni predávali svoje spoluvlastnícke podiely

žalovanej 2.

Sťažovateľ sa nemohol zúčastniť pojednávania okresného súdu 4. júna 2009, pričom

v tom čase nebol zastúpený právnym zástupcom. Okresný súd v jeho neprítomnosti vykonal

dokazovanie a vyniesol rozsudok. V dôsledku takéhoto postupu sťažovateľ nemal možnosť

vyjadriť sa k svedeckej výpovedi, prípadne navrhnúť ďalších svedkov na spochybnenie tejto

výpovede. Sťažovateľovi bola postupom okresného súdu odňatá možnosť konať pred

súdom.

Proti rozsudku okresného súdu č. k. -151 zo 4. júna 2009 podal

sťažovateľ odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-235 z 19. novembra 2009 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu

bola vrátená na ďalšie konanie, a to práve z dôvodu predčasného skončenia dokazovania

a nedostatočného preskúmania mailovej komunikácie sťažovateľa so žalobkyňou.

Následne okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie v zmysle niektorých návrhov

sťažovateľa a 29. septembra 2010 vydal nový rozsudok č. k. -351

z 29. septembra 2010.

Na základe odvolania sťažovateľa uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. októbra 2011 bol rozsudok okresného súdu opätovne zrušený a vec mu bola vrátená na

ďalšie konanie.

Nový rozsudok okresného súdu č. k. -553 bol vydaný 27. novembra

2012.

Na základe ďalšieho (v poradí už tretieho) odvolania sťažovateľa krajský súd

rozsudkom č. k. -598 z 20. novembra 2014 rozsudok okresného súdu

potvrdil.

Na základe dovolania sťažovateľa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 24. mája 2017 bol rozsudok krajského

súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Následne krajský súd vrátil spis okresnému súdu pre účely odstránenia procesných

nedostatkov zistených najvyšším súdom. Po odstránení nedostatkov krajský súd rozsudkom

č. k. -730 z 18. januára 2018 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu

vo výroku určujúcom, že sťažovateľ je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, potvrdil

a vo výroku o určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom

a žalovanou 2 zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva konať pred súdom, ďalej

došlo k prieťahom v konaní na strane okresného súdu a napokon bolo porušené jeho právo

na spravodlivý proces.

Krajský súd musel dva razy zrušiť rozsudky okresného súdu pre zanedbanie

povinností a porušenie práva sťažovateľa konať pred súdom, ako aj jeho práva na

spravodlivý proces. Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a konštatoval porušenie

práva sťažovateľa konať pred súdom, ako aj jeho práva na spravodlivý proces.

Aj v následnom rozsudku krajského súdu sp. zn. z 18. januára 2018 sa

uvádza, že opätovným preskúmaním postupu okresného súdu bolo preukázané porušenie

práva sťažovateľa konať pred súdom, ako aj jeho práva na spravodlivý proces, pričom

zistené porušenia práva boli odstránené.

Po dobu až 10 rokov boli sústavne konštatované a odstraňované vady konania

spôsobované nesprávnym postupom okresného súdu, v dôsledku čoho vznikli prieťahy

v konaní. Pre účely odstránenia nedostatkov a dosiahnutia nápravy musel sťažovateľ podať

tri odvolania krajskému súdu, ako aj dovolanie najvyššiemu súdu. Okrem prieťahov

v konaní a zanedbania povinností na strane okresného súdu bolo zistené aj to, že okresný

súd porušil právo sťažovateľa brániť sa pred súdom.

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo podľa článku 46 ods.1 SR a podľa článku

48 ods.2 SR postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod

sp.zn.16C 334/2008 porušené bolo.

2. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8 000,- Eur

(slovom Osemtisíc Eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť na účet

jeho advokátky JUDr. Ester Bujnovskej, Záhorácka 5478/15B, Malacky... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť Petrovi Janatovi trovy právneho

zastúpenia v sume 325,42 Eur (slovom: Tristodvadsaťpäť Eur a štyridsaťdva centov) na

účet advokátky JUDr. Ester Bujnovskej, Záhorácka 5478/15B, Malacky, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa zistenia ústavného súdu po tom, čo najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 24. mája 2017 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. -598

z 20. novembra 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, krajský súd 3. októbra 2017 vrátil

spis okresnému súdu pre účely odstránenia procesných nedostatkov zistených najvyšším

súdom. Po odstránení týchto nedostatkov okresný súd znova predložil spis krajskému súdu,

a to 22. novembra 2017.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -730 z 18. januára 2018 vyplýva, že

ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -553 z 27. novembra 2012

vo výroku určujúcom, že vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu je sťažovateľ.

Naproti tomu vo výroku určujúcom neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

sťažovateľom a žalovanou 2 bol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že sa žaloba v tejto

časti zamieta. Rozsudok krajského súdu bol právnej zástupkyni sťažovateľa (totožnej s jeho

právnou zástupkyňou v konaní vedenom ústavným súdom) doručený 22. februára 2018.

Podľa názoru krajského súdu nie je daný naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy a plne postačuje určenie, podľa ktorého vlastníkom sporného

spoluvlastníckeho podielu je sťažovateľ. Práve preto bola žaloba v časti požadujúcej určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy zamietnutá.

Spornou v konaní bola otázka, či sťažovateľ rešpektoval zákonné predkupné právo

žalobkyne ako spoluvlastníčky podľa . V tejto súvislosti

okresný súd vyvodil správny záver, podľa ktorého nie všetci spoluvlastníci mali medzi

sebou dohodu o predaji nehnuteľnosti tretej osobe, ktorá sa mala uskutočniť v jeden deň.

K tomu však nedošlo vzhľadom na odlišné požiadavky každého spoluvlastníka v otázke

ceny spoluvlastníckeho podielu. Okresný súd preto správne konštatoval, že žalobkyni

predkupné právo nezaniklo, pretože neprejavila výslovne vôľu spoluvlastnícky podiel

sťažovateľa nekúpiť. Povinnosťou sťažovateľa preto bolo spoluvlastnícky podiel žalobkyni

ponúknuť za podmienok uvedených v . Sťažovateľovi sa tiež

nepodarilo preukázať, že by žalobkyňa nepochybným spôsobom dala najavo nezáujem

o kúpu jeho podielu, ako aj jej súhlas s predajom podielu. Iba za situácie, že by žalobkyňa

výslovne prejavila vôľu podiel nekúpiť, by bolo samozrejme nadbytočné ponúkať jej ho

ku kúpe. Z dôkazov vyplýva iba toľko, že medzi spoluvlastníkmi sa viedla diskusia

o ponuke žalovanej 2 odkúpiť nehnuteľnosť, avšak bez adresných kontúr a bez uzatvorenia

akejkoľvek (aj konkludentnej) dohody spoluvlastníkov o výkone predkupného práva.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že z listinných

dôkazov, ktoré mu boli predložené, je nepochybné, že sťažovateľ bol v konaní neúspešný,

pretože všeobecné súdy v súlade s právnym názorom žalobkyne dospeli jednak

k (prejudiciálnemu) záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom

a žalovanou 2, ktorou sťažovateľ žalovanej 2 predal svoj sporný spoluvlastnícky podiel, ako

aj k ďalšiemu záveru o tom, že sporný spoluvlastnícky podiel patrí naďalej sťažovateľovi

(a to práve vzhľadom na prejudiciálny záver o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu

porušenia zákonného predkupného práva žalobkyne).

Jadrom sťažnosti (napriek uvedenému) nie sú závery všeobecných súdov vo veci

samej, ale námietka zbytočných prieťahov na strane okresného súdu spôsobených jeho

viacerými procesnými pochybeniami majúcimi za následok potrebu viackrát zrušiť

rozsudky okresného súdu. Práve vzhľadom na takto formulovanú podstatu sťažnosti ústavný

súd nepovažoval za potrebné uvádzať sťažovateľom veľmi podrobne pertraktovanú

rekapituláciu argumentácie strán konania uplatňovanej pred všeobecnými súdmi. To by bolo

totiž právne významné len vtedy, keby sťažnosť smerovala proti právoplatnému rozsudku

krajského súdu vo veci samej.

Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, vyplýva, že okresný súd

vo veci samej naposledy rozhodol rozsudkom č. k. -553 z 27. novembra

2012. Hoci ústavný súd nemá zistené, kedy došlo k doručeniu písomného vyhotovenia

rozsudku okresného súdu a následne k predloženiu spisu krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa, je možné konštatovať, že krajský súd o odvolaní sťažovateľa

rozhodol rozsudkom č. k. -598 ešte 20. novembra 2014. Podľa zistenia

ústavného súdu po tom, čo najvyšší súd uznesením sp. zn. z 24. mája 2017

zrušil rozsudok krajského súdu č. k. -598 z 20. novembra 2014 a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, krajský súd 3. októbra 2017 (bez nového rozhodnutia o odvolaní)

vrátil spis okresnému súdu pre účely odstránenia procesných nedostatkov zistených

najvyšším súdom. Po odstránení týchto nedostatkov okresný súd znova predložil spis

krajskému súdu, a to 22. novembra 2017.

Na základe uvedených skutočností možno urobiť bezpečný záver, podľa ktorého

sťažnosť ústavnému súdu odovzdaná na poštovú prepravu 12. marca 2018 bola podaná po

uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Túto lehotu v prípade prieťahov v konaní treba totiž

počítať od momentu, keď okresný súd vo veci samej rozhodol, písomné vyhotovenie

rozhodnutia stranám doručil a predložil spis na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu,

resp. následne po vrátení spisu z krajského súdu v dôsledku úspešne podaného dovolania

pre účely odstránenia procesných nedostatkov zistených najvyšším súdom bol spis opätovne

po vykonaní potrebných úkonov okresným súdom predložený krajskému súdu

22. novembra 2017. Práve časový moment tohto posledného úkonu je rozhodujúci pre

začatie plynutia zákonnej dvojmesačnej lehoty, ktorá sa preto skončila 22. januára 2018,

a z tohto dôvodu sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu

12. marca 2018, treba považovať za oneskorene podanú.

Vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam okresného súdu (najmä vykonanie

pojednávania a vyhlásenie rozsudku 4. júna 2009 v neprítomnosti sťažovateľa, nedoručenie

vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu sťažovateľa ustálené najvyšším súdom v dovolacom

konaní vedenom pod sp. zn. ) treba uviesť, že (ako na to sťažovateľ aj sám

poukazuje) tieto procesné vady boli všetky v ďalšom konaní odstránené, v dôsledku čoho

k ujme na sťažovateľových právach z tohto dôvodu napokon nedošlo.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018