Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 278/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. januára 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. apríla 2018

doručené podanie , (ďalej len „sťažovateľ“),

označené ako „Sťažnosť podľa “, z ktorého

obsahu možno vyvodiť, že ním namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 24. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Podanie sťažovateľa neobsahuje žiadny petit – návrh na rozhodnutie vo veci samej,

hoci sťažovateľ v ňom konštatuje, že „Sťažovateľ je povinný presne formulovať návrh na

rozhodnutie vo veci samej...“. K podaniu nie je priložené ani splnomocnenie udelené

advokátovi na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Prílohu sťažnosti tvorí napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, z obsahu ktorého

vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom katastrálneho konania o návrhu na povolenie vkladu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sp. zn. V 982/14 na základe kúpnej zmluvy uzavretej

10. októbra 2013. V tomto konaní Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor (ďalej len

„odporca“) rozhodnutím č. k. -03 zo 14. apríla 2015 zastavil konanie o návrhu

na povolenie vkladu z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú správny orgán

ustálil ako predbežnú otázku.

Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal návrh na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. z 30. mája 2016 tak, že rozhodnutie odporcu ako vecne

správne potvrdil. Proti označenému rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal odvolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... podľa názoru sťažovateľa boli porušené základné práva alebo slobody...

Z dôvodu, že odporca (Okresný úrad Trnava) katastra nehnuteľnosti, ako správny orgán

nepreskúmal skutočnosti vo všetkých bodoch rozhodnutia a to sú: ... účastník konania

kupujúci neodstúpil od zmluvy a predávajúci nemal platné odstúpenie od Kúpnej Zmluvy

pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad, dňa 18. 11. 2014, bolo doručené kupujúcemu,

že predávajúci odstupujú od Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10. 10. 2013, s kúpnou cenou

vo výške 40 000eur. Kupujúci vyjadril nesúhlas na odstúpenie od kúpnej zmluvy... na to aj

Kupujúci zareagoval poslaním dňa 1. 12. 2014 doporučene podal námietku a nesúhlas voči

danej veci... táto námietka a nesúhlas im bola zaslaná avšak predávajúci odmietol ju

prevziať, ktorá mu bola doručená dňa 3. 12. 2014... Preto chceme poukázať, že odstúpenie

od danej zmluvy je neplatné podľa . Začalo to tým, že dňa 17. 03.

2014 bolo doručené OU TT KO manželov o podaní tesného oznámenia na

osobu pre podozrenie spáchaného trestného činu podvod. Prílohou oznámenia bola

zápisnica o navrhovateľovi (kupujúci) trestnom oznámení č. ORPZ-TT-OKP2-3-043/2014.

Dňa 27. 03. 2014 vydal OU TT KO rozhodnutie o prerušení konania č. V 982/14-01 podľa

§ 31a písma a) katastrálneho zákona konanie prerušil a malo pokračovať po ukončení

trestného konania s prihliadnutím na jeho výsledok a tu chcem podotknúť, že nebolo nám

doručené žiadne právoplatné rozhodnutie a ani OU TT KO si ho nevyžiadal, nakoľko

predávajúci, už v danej vypovedal. Ďalšie je otázkou zo dňa 07. 01. 2015 oboznámil OU TT

KO manželov s podaním odvolaním a poskytol im lehotu na vyjadrenie. Dňa

19. 01. 2015 bolo OU TT KO doručené vyjadrenie predávajúcich k odvolaniu a tu chcem

podotknúť , že nám nebolo doručené žiadne vyjadrenie predávajúcich nakoľko sme

účastníci konania a nemohli sme sa vyjadriť k danému odvolaniu. Preto OU TT KO,

nezákonne zastavil správne konanie§ 31b katastrálneho zákona -Zastavenie konania o

návrhu na vklad. Ďalej chceme uviesť, že v danej veci v odôvodnení rozhodnutia sud

rozhodol, že rozhodnutie odporcu je v súlade správne so zákonom uvádza, že navrhovateľ aj

zúčastnené osoby zhodne uviedli , sumu - 40.000,- eur za ktorú mala byt nehnuteľnosť

predaná a ktorú obsahuje kúpna zmluva zo dňa 10. 10. 2013 v článku IV., nie je skutočnou

cenou na ktorej sme sa dohodli čo je úplný nezmysel navrhovateľ(kupujúci) a predávajúci

sa dohodli na kúpe danej nehnuteľností a to na sume - 40.000,- eur. Kúpna zmluva bola

podpísaná dobrovoľne bez nátlakov, zrozumiteľná a bez vád, čo vyjadrili svojím súhlasom a

podpísali na matrike v Trnave. V uznesení spis CVS: ORP-576/4-VYS-TT-2014KP zo dňa

07. 05. 2014 uviedla, že bola vypočutá predávajúca , ktorá vo svojej výpovedi

uviedla, že s kupujúcim podpísala dve verzie zmlúv. Prvá verzia

zmluvy bola na -40.000.- eur, ktorú podpisovali 10. 10. 2013, táto verzia zmluvy je riadne

podpísaná všetkými stranami, overená na matrike v Trnave a táto verzia je vyhotovená len v

jednom originály. Túto zmluvu má k dispozícii Kupujúci. Druhá verzia zmluvy bola na -

116.800,- eur ktorú podpisovali 10. 10. 2013, táto verzia zmluvy je riadne podpísaná

všetkými stranami, overená na matrike v Trnave a tato verzia je vyhotovená len v dvoch

vyhotoveniach. Stále len vykonštruované nepravdivé výpovede predávajúcich vo výpovedi

zápisnici o trestnom oznámení spis OKRPZ-TT-OKP2-3-043/20I4 v Trnave uviedla

predávajúca , že nikdy nepodpisovali žiadnu verzia zmluvy na - 40.000,- eur vo

výpovedí je hneď zrejmé, že predávajúca nepravdivo vypovedá tu chceme poukázal, že proti

navrhovateľovi (kupujúci) nebolo vznesené žiadne tresne konanie, tak prečo odporca

(Okresný úrad Trnava) nepovolil návrhu na vklad nehnuteľnosti D V982/14, ďalej dňa

27. 03. 02014 vydal OU TT KO rozhodnutie o prerušení konania, vedené pod č. V982/14

prerušil z titulu predbežnej otázky, ktorú predstavovalo tresne oznámenie, ktoré bolo začaté

na základe tesného oznámenia manželov voči p. zo dňa 12. 03.

2014. Konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti malo pokračovať po ukončení

trestného konania, s prihliadnutím na jeho výsledok prečo nebolo vydané rozhodnutie

o povolení a na vklad nehnuteľnosti D V982/14 a odporca (Okresný úrad Trnava ) nevydal

žiadne rozhodnutie na vklad nehnuteľnosti D V982/14. Voči navrhovateľovi (kupujúci)

nebolo vznesené žiadne tresne obvinenie. Ďalej do pozornosti dávame otázku prečo dňa

3. 12. 2014 odporca (Okresný úrad Trnava) vydal rozhodnutie č. V-982/14-02, ktorým

konanie vedené pod č. zastavil podľa § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona

odôvodnil to, že kupujúci odstupujú od zmluvy , dôvod vyhlasovali, že oni nikdy takú zmluvu

nepodpisovali a zrazu odstupujú od kúpnej zmluvy, zase nepravdivosť predávajúcich na

danú verziu vo výpovedi vypovedala predavájuca a uviedla... odstúpiť možno len od zmluvy,

ktorá bola uzavretá platne. ... máme za to, že predávajúci zavádzajú a trestné oznámenia

napadnutého rozsudku krajského súdu súčasne dôvodil zaujatosťou senátu krajského súdu,

pretože z napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že senát, ktorý vo veci konal

a rozhodoval sa vôbec nevysporiadal so žiadnymi námietkami nim uvedenými v odvolaní.

Zaujatosť senátu krajského súdu videl v jednotlivých úkonoch a z odôvodnenia rozsudku,

z ktorých vyplýva, že senát nekriticky prijal tvrdenia kupujúceho a aby ich vyhodnotil vo

vzťahu k čestným vyhláseniam a iným písomnostiam predloženým kupujúceho, že postup

senátu krajského súdu jednoznačne vzbudzuje jeho pochybnosti o nezaujatosti, a preto mal

za to, že je nevyhnutné tento senát vylúčiť z prejednávania veci, aby bolo dodržané jeho

právo kupujúceho na spravodlivé súdne konanie v zmysle a nasl. Slovenskej

republiky ním v spojení s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“

V časti V sťažnosti označenej nadpisom „Návrh vo veci samej“ sa uvádza:

„Sťažovateľ je povinný presne formulovať návrh na rozhodnutie vo veci samej, t. j.

aký nález požaduje vysloviť, pretože podľa § 20 ods. 3 (správne má byť „§ 20 ods. 4“,

pozn.) je ústavný súd v konaní o sťažnostiach viazaný takýmto

návrhom na rozhodnutie vo veci samej. Osobitne je potrebné odôvodniť návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia ( , ak sa

sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha). Aj v takom prípade by sa malo odôvodnenie

a požadovaný rozsah riadiť existujúcou judikatúrou ústavného súdu, prípadne Európskeho

súdu pre ľudské práva.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať náležitosti

predpísané .

Podľa každý návrh na začatie konania musí

obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí

podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí

priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom s výslovným uvedením,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom, ak tento zákon neustanovuje inak

( ).

Ak má byť predmetom konania pred ústavným súdom sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

, musí návrh na začatie konania obsahovať aj náležitosti ustanovené v zákona

o ústavnom súde. Sťažovateľ v nej musí označiť konkrétne základné práva a slobody, ktoré

mali byť podľa jeho tvrdenia porušené. Sťažnosť musí tiež obsahovať označenie

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody, a musí byť v nej označené, proti komu smeruje. Ak sa

sťažovateľ domáha aj primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh konštatuje, že nespĺňa všetky

zákonom predpísané náležitosti, keďže sťažovateľ predovšetkým

- v nej neuviedol žiadny konkrétny návrh na rozhodnutie ústavného súdu (petit), t. j.

čoho sa v konaní pred ústavným súdom domáha ( ), aj

keď z v časti I tohto uznesenia citovanej časti V sťažnosti zjavne vyplýva, že sťažovateľovi

bolo známe, že jeho sťažnosť musí petit obsahovať,

- k sťažnosti nepripojil splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred

ústavným súdom, t. j. nesplnil obligatórnu náležitosť sťažnosti vyplývajúcu z § 20 ods. 2

a navyše sa o ustanovenie advokáta prostredníctvom ústavného

súdu, resp. iným spôsobom ani nedomáhal.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018