Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 243/2018
PDF · 136.11 KB
No categories available
II. ÚS 243/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, advokátska kancelária, Na Priekope 13, Žilina,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 28/2016
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejedanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 28/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od 29. decembra 2008 prebieha na Okresnom súde
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) konanie o jeho žalobe o určenie, že odmeňovanie
žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, a náhradu nemajetkovej ujmy
(tzv. antidiskriminačná žaloba) proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky. Vec je vedená pod sp. zn. 7 C 4/2009.
Okresný súd rozsudkom č. k. 7 C 4/2009-300 z 21. septembra 2015 žalobu
sťažovateľa zamietol a žalovanej strane náhradu trov konania nepriznal.
Sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu podal 5. novembra 2015 odvolanie.
Opravu zrejmých nesprávností odvolaní doručil sťažovateľ 23. marca 2016 osobne
do podateľne Krajského súdu v Bratislave. Vec je vedená pod sp. zn. 8 Co 28/2016.
Sťažovateľ je toho názoru, že postup krajského súdu v napadnutom konaní porušuje
jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Predmetom konania pred všeobecnými súdmi je tzv. antidiskriminačná žaloba sudcu.
Z povahy veci nevyplýva skutková a právna náročnosť sporu o to viac, že v tzv.
antidiskriminačných žalobách sudcov všeobecné súdy už rozhodujú dlhodobo, prakticky
od roku 2008 – 2009 a za toto obdobie si mohli a mali vytvoriť právny názor na vec
s poukazom na to, že skutkové okolnosti všetkých (niekoľko sto) tzv. antidiskriminačných
žalôb sudcov sú zhodné. Súdna ochrana proti diskriminácii pri odmeňovaní za vykonanú
prácu patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by
odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania. Procesné podania sťažovateľa v priebehu
konania sú len využitím jeho dispozičného práva s petitom žaloby, na ktoré konajúci súd
vo všeobecnosti reaguje jednoduchými procesnými úkonmi.
Sťažovateľ sa domáha aj primeraného finančného zadosťučinenia, čo odôvodňuje
pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú
z nečinnosti odporcu.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1/ Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8Co/ 28/2016
porušené bolo.
2/ Krajskému súdu v Bratislave prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 8Co/28/2016
konať bez zbytočných prieťahov.
3/ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000.-EUR
(slovom tritisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4/ Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia na účet právnej zástupkyne vedený v
číslo účtu:... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 28/2016 .
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
V § 64 ods. 1 zákona o súdoch je ustanovené, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch
„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme
a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje (m. m. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom
podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
odstránil dovtedajší protiprávny stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil
označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak
preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
Sťažovateľ neuviedol a ani z jeho sťažnosti to nevyplýva, že by sa písomne
u predsedu krajského súdu sťažoval na prieťahy v napadnutom konaní, pričom ústavný súd
takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona
o súdoch, ktorý musí predchádzať sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu
podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany
sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2018