Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 314/2018
PDF · 122.44 KB
No categories available
IV. ÚS 314/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu Miroslava
Duriša a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , zastúpenej advokátskou
kanceláriou Jurek, advokátska kancelária, s. r. o., Páričkova 15, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát JUDr. Pavel Jurek, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky, jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod
sp. zn. 25 Up 84/2018 a takto
rozhodol:
, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2018
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3
a 4 ústavy postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom na pod sp. zn. 25 Up 84/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde návrh
na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd upovedomením z 19. februára 2018
sťažovateľku informoval o vyrubení súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške
33 193,50 €, pretože sťažovateľka nesprávne vo svojom návrhu označila, že konanie
je vecne oslobodené od súdneho poplatku.
Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)
je od súdneho poplatku oslobodené aj predmetné súdne konanie.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na rovnosť vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1
druhej vety Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky a na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a princíp právnej istoty podľa článku 1 ods. 1, 2
a princípom právnej rovnosti a zákazom diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR
postupom OS BB a to vydaním upovedomenia o vyrubení súdneho poplatku zo dňa
19.02.2018 porušené bolo a toto zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
OS BB je povinný zaplatiť (vrátiť) sťažovateľovi zaplatený súdny poplatok v konaní
so spis. zn.: 25Up/84/2018 vo výške 33 193,50 EUR v lehote dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ústavný súd SR sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu
štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I.
ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, konkrétne upovedomením o vyrubení súdneho poplatku, došlo
k porušeniu jej v petite sťažnosti označených práv, a to z dôvodu, že podľa § 4 ods. 1
písm. c) zákona o súdnych poplatkoch je od súdneho poplatku oslobodené aj predmetné
súdne konanie.
Bez toho, aby sa ústavný súd zaoberal obsahom predmetného upovedomenia
o vyrubení súdneho poplatku alebo podrobnou sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky,
konštatuje, že upovedomením o vyrubení súdneho poplatku nie je poplatníkovi (v tomto
prípade sťažovateľke) ukladaná povinnosť zaplatiť súdny poplatok. V prípade
upovedomenia o vyrubení súdneho poplatku ide totiž o administratívny úkon súdu, ktorým
sa poplatník vyzýva na splnenie si povinnosti, ktorá vyplýva priamo zo zákona a vzniká
okamihom podania návrhu na súde [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch].
Účelom upovedomenia o vyrubení súdneho poplatku teda nie je uloženie samotnej
povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie poplatníka na následky jej nesplnenia.
Povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla sťažovateľke už podaním návrhu, a to napriek
tomu, že ona sama vo svojom návrhu označila, že konanie je oslobodené od súdneho
poplatku.
Na základe uvedeného je teda už na prvý pohľad zrejmé, že upovedomenie
o vyrubení súdneho poplatku nepredstavuje rozhodnutie alebo iné opatrenie, ktorým by súd
ukladal poplatkovú povinnosť, a preto ňou nemožno zasiahnuť do sťažovateľkou
označených práv podľa ústavy a dohovoru.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade neexistuje žiadna vzájomná
príčinná súvislosť medzi postupom okresného súdu v napadnutom konaní a namietaným
porušením práv sťažovateľky.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť sťažovateľky bola pri jej predbežnom prerokovaní odmietnutá,
ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich
je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v danom
prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2018