Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 317/2018
PDF · 124.74 KB
No categories available
IV. ÚS 317/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu Miroslava
Duriša a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , zastúpenej advokátskou
kanceláriou Jurek, advokátska kancelária, s. r. o., Páričkova 15, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát JUDr. Pavel Jurek, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky, jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
25 Cb 273/2017 a takto
rozhodol:
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2018
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len
„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3
a 4 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom na pod sp. zn. 25 Cb 273/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Výzvou z 9. februára 2018 ju okresný súd vyzval, aby
do 10 dní od doručenia tejto výzvy zaplatila súdny poplatok za podanie žaloby vo výške
33 193,50 €. Sťažovateľka následne súdny poplatok zaplatila, avšak iba z dôvodu,
že „po zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku by sa zhoršila súdna
vymožiteľnosť... pohľadávky pri opätovnom podávaní žaloby“.
Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)
je od súdneho poplatku oslobodené aj predmetné súdne konanie. Okresný súd ju preto
nemal vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na rovnosť vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1
druhej vety Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky a na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a princíp právnej istoty podľa článku 1 ods. 1, 2
a princípom právnej rovnosti a zákazom diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR
postupom OS BA II a to vydaním výzvy na úhradu súdneho poplatku zo dňa v konaní
25 Cb/273/2017 vedenom medzi sťažovateľom a spoločnosťou ,
, porušené bolo a toto zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
OS BA II je povinný zaplatiť (vrátiť) sťažovateľovi zaplatený súdny poplatok v konaní
so spis. zn.: 25 Cb/273/2017 vo výške 33 193,50 EUR v lehote dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ústavný súd SR sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu
štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, konkrétne výzvou na zaplatenie súdneho poplatku, došlo k porušeniu
jej v petite sťažnosti označených práv, a to z dôvodu, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona
o súdnych poplatkoch je od súdneho poplatku oslobodené aj predmetné súdne konanie.
Bez toho, aby sa ústavný súd zaoberal obsahom výzvy na zaplatenie súdneho
poplatku alebo podrobnou sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky, konštatuje, že výzvou
na zaplatenie súdneho poplatku nie je poplatníkovi (v tomto prípade sťažovateľke) ukladaná
povinnosť zaplatiť súdny poplatok. V prípade výzvy na zaplatenie súdneho poplatku
ide totiž iba o administratívny úkon súdu, ktorým sa poplatník vyzýva na splnenie
povinnosti, ktorá vyplýva priamo zo zákona a vzniká okamihom podania žaloby na súde [§
5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch]. Účelom výzvy na zaplatenie súdneho
poplatku teda nie je uloženie samotnej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie
poplatníka na následky jej nesplnenia.
Na základe uvedeného je teda už na prvý pohľad zrejmé, že výzva na zaplatenie
súdneho poplatku nepredstavuje rozhodnutie alebo iné opatrenie, ktorým by okresný súd
sťažovateľke ukladal poplatkovú povinnosť, a preto ňou nemožno zasiahnuť do ňou
označených práv podľa ústavy a dohovoru.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade neexistuje žiadna vzájomná
príčinná súvislosť medzi postupom okresného súdu v napadnutom konaní a namietaným
porušením práv sťažovateľky.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť sťažovateľky bola pri jej predbežnom prerokovaní odmietnutá,
ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich
je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v danom
prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2018