Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 317/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu Miroslava

Duriša a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , zastúpenej advokátskou

kanceláriou Jurek, advokátska kancelária, s. r. o., Páričkova 15, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát JUDr. Pavel Jurek, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

, a v spojení s a 2 Slovenskej

republiky, jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj namietaného porušenia a 2 a a 4 Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a v spojení s a 2 (ďalej

len „ústava“), jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3

a 4 postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom na pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu

o vydanie bezdôvodného obohatenia. Výzvou z 9. februára 2018 ju okresný súd vyzval, aby

do 10 dní od doručenia tejto výzvy zaplatila súdny poplatok za podanie žaloby vo výške

33 193,50 €. Sťažovateľka následne súdny poplatok zaplatila, avšak iba z dôvodu,

že „po zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku by sa zhoršila súdna

vymožiteľnosť... pohľadávky pri opätovnom podávaní žaloby“.

Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

je od súdneho poplatku oslobodené aj predmetné súdne konanie. Okresný súd ju preto

nemal vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na rovnosť vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1

druhej vety v spojení s a 4 Slovenskej

republiky a na rovnosť účastníkov konania podľa

na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a princíp právnej istoty podľa článku 1 ods. 1, 2

a princípom právnej rovnosti a zákazom diskriminácie podľa a 2 SR

postupom OS BA II a to vydaním výzvy na úhradu súdneho poplatku zo dňa v konaní

vedenom medzi sťažovateľom a spoločnosťou ,

, porušené bolo a toto zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

OS BA II je povinný zaplatiť (vrátiť) sťažovateľovi zaplatený súdny poplatok v konaní

so spis. zn.: vo výške 33 193,50 EUR v lehote dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Ústavný súd SR sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, konkrétne výzvou na zaplatenie súdneho poplatku, došlo k porušeniu

jej v petite sťažnosti označených práv, a to z dôvodu, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona

o súdnych poplatkoch je od súdneho poplatku oslobodené aj predmetné súdne konanie.

Bez toho, aby sa ústavný súd zaoberal obsahom výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku alebo podrobnou sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky, konštatuje, že výzvou

na zaplatenie súdneho poplatku nie je poplatníkovi (v tomto prípade sťažovateľke) ukladaná

povinnosť zaplatiť súdny poplatok. V prípade výzvy na zaplatenie súdneho poplatku

ide totiž iba o administratívny úkon súdu, ktorým sa poplatník vyzýva na splnenie

povinnosti, ktorá vyplýva priamo zo zákona a vzniká okamihom podania žaloby na súde [§

5 ods. 1 písm. a) ]. Účelom výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku teda nie je uloženie samotnej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie

poplatníka na následky jej nesplnenia.

Na základe uvedeného je teda už na prvý pohľad zrejmé, že výzva na zaplatenie

súdneho poplatku nepredstavuje rozhodnutie alebo iné opatrenie, ktorým by okresný súd

sťažovateľke ukladal poplatkovú povinnosť, a preto ňou nemožno zasiahnuť do ňou

označených práv podľa a dohovoru.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade neexistuje žiadna vzájomná

príčinná súvislosť medzi postupom okresného súdu v napadnutom konaní a namietaným

porušením práv sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola pri jej predbežnom prerokovaní odmietnutá,

ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v danom

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018