Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 166/2018
PDF · 79.53 KB
No categories available
I. ÚS 166/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Tomášom Zaletom, Ťahanovské riadky 25, Košice, vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 36/2016
z 12. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
18. apríla 2018 doručený návrh na začatie konania o sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), prostredníctvom ktorého sa sťažovateľ
domáhal zrušenia v záhlaví citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) ako súdu odvolacieho, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 S 274/2014-121 z 8. septembra 2015,
o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania o vyrubení rozdielu dane z príjmov
správcom dane.
2. S postupom najvyššieho súdu sťažovateľ zásadne nesúhlasil a bol toho názoru, že
odvolací súd závažným spôsobom porušil jeho právo na prístup k súdu, na spravodlivé
súdne konanie a právo na účinný prostriedok nápravy v zmysle citovaných článkov
uvedených v záhlaví tohto uznesenia. Pochybenie najvyššieho súdu videl predovšetkým
v tom, že v rámci obnovy konania neprihliadol na čestné vyhlásenie svojho spoločníka,
ktorý sa dodatočne priznal, že príjem získaný na základe ním vystavených faktúr si so
sťažovateľom nedelil ako spoločný príjem záujmového združenia, v rámci ktorého spoločne
podnikali, preto nemal byť zaťažený ani daňou z tohto získaného príjmu podľa dohody
o podnikaní.
3. Ústavný súd posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavne
neopodstatnený návrh v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Toto ustanovenie
v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu právomoc
posúdiť prijateľnosť návrhu pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne
meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá
charakter kontradiktórneho konania, kedy ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez
ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a údajov
obsiahnutých v samotnej sťažnosti.
4. Ak sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, považuje ju ústavný súd
spravidla za zjavne neopodstatnenú, ak napadnuté rozhodnutie nie je vzhľadom na svoju
povahu, namietaným vadám svojím či vadám konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľa, t. j. keď sťažnosti chýba
ústavnoprávna dimenzia. Tak to bolo aj v tejto prejednávanej veci.
5. V konaní o povolení obnovy konania súd totiž nepreskúmava zákonnosť
a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia správcu dane (ktoré inak sťažovateľ nepodrobil
súdnej kontrole), ale posudzuje otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme
v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné – a sťažovateľovi priaznivejšie –
rozhodnutie, než aké bolo vydané skôr. Meradlom dôvodnosti sťažnosti teda nie je vecná
správnosť žaloby o obnovu konania napadnutého rozhodnutia daňových orgánov, ale iba
otázka, či tu sú relevantné dôvody na povolenie obnovy konania, resp. či najvyšší súd
ústavne konformným spôsobom odôvodnil, prečo sťažovateľom predostreté (nové)
skutočnosti takými nevidel.
6. Všeobecné súdy vrátane najvyššieho súdu vytvorili pre sťažovateľa dostatočný
procesný priestor na to, aby predostrel nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť
pôvodné rozhodnutia príslušných daňových orgánov o vyrubení dane z príjmu za obdobie
roku 2004, tieto skutočnosti náležite posúdili, a potom vydali preskúmateľné rozhodnutie.
Púhy nesúhlas s týmto rozhodnutím nemožno zásadne posunúť do ústavnej roviny. Preto
s poukazom na to bola sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, keď ústavný súd
nevidel v konaní najvyššieho súdu exces, ľubovôľu či vybočenie z pravidiel ústavnosti,
ktorý v dodatočnej zmene výpovede spoločníka nevidel relevantný dôvod na obnovu
pôvodného konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2018