Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 166/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Tomášom Zaletom, Ťahanovské riadky 25, Košice, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva garantovaného a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 12. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

18. apríla 2018 doručený návrh na začatie konania o sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), prostredníctvom ktorého sa sťažovateľ

domáhal zrušenia v záhlaví citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) ako súdu odvolacieho, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -121 z 8. septembra 2015,

o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania o vyrubení rozdielu dane z príjmov

správcom dane.

2. S postupom najvyššieho súdu sťažovateľ zásadne nesúhlasil a bol toho názoru, že

odvolací súd závažným spôsobom porušil jeho právo na prístup k súdu, na spravodlivé

súdne konanie a právo na účinný prostriedok nápravy v zmysle citovaných článkov

uvedených v záhlaví tohto uznesenia. Pochybenie najvyššieho súdu videl predovšetkým

v tom, že v rámci obnovy konania neprihliadol na čestné vyhlásenie svojho spoločníka,

ktorý sa dodatočne priznal, že príjem získaný na základe ním vystavených faktúr si so

sťažovateľom nedelil ako spoločný príjem záujmového združenia, v rámci ktorého spoločne

podnikali, preto nemal byť zaťažený ani daňou z tohto získaného príjmu podľa dohody

o podnikaní.

3. Ústavný súd posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavne

neopodstatnený návrh v zmysle . Toto ustanovenie

v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu právomoc

posúdiť prijateľnosť návrhu pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne

meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá

charakter kontradiktórneho konania, kedy ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez

ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a údajov

obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

4. Ak sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, považuje ju ústavný súd

spravidla za zjavne neopodstatnenú, ak napadnuté rozhodnutie nie je vzhľadom na svoju

povahu, namietaným vadám svojím či vadám konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľa, t. j. keď sťažnosti chýba

ústavnoprávna dimenzia. Tak to bolo aj v tejto prejednávanej veci.

5. V konaní o povolení obnovy konania súd totiž nepreskúmava zákonnosť

a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia správcu dane (ktoré inak sťažovateľ nepodrobil

súdnej kontrole), ale posudzuje otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme

v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné – a sťažovateľovi priaznivejšie –

rozhodnutie, než aké bolo vydané skôr. Meradlom dôvodnosti sťažnosti teda nie je vecná

správnosť žaloby o obnovu konania napadnutého rozhodnutia daňových orgánov, ale iba

otázka, či tu sú relevantné dôvody na povolenie obnovy konania, resp. či najvyšší súd

ústavne konformným spôsobom odôvodnil, prečo sťažovateľom predostreté (nové)

skutočnosti takými nevidel.

6. Všeobecné súdy vrátane najvyššieho súdu vytvorili pre sťažovateľa dostatočný

procesný priestor na to, aby predostrel nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť

pôvodné rozhodnutia príslušných daňových orgánov o vyrubení dane z príjmu za obdobie

roku 2004, tieto skutočnosti náležite posúdili, a potom vydali preskúmateľné rozhodnutie.

Púhy nesúhlas s týmto rozhodnutím nemožno zásadne posunúť do ústavnej roviny. Preto

s poukazom na to bola sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, keď ústavný súd

nevidel v konaní najvyššieho súdu exces, ľubovôľu či vybočenie z pravidiel ústavnosti,

ktorý v dodatočnej zmene výpovede spoločníka nevidel relevantný dôvod na obnovu

pôvodného konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018