Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 167/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Marekom Hudecom, Lazaretská 23, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv garantovaných Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 24. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 15. apríla 2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala zrušenia v záhlaví

označeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

s tvrdením, že ním došlo k zásahu do jej základného práva zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) spôsobom, že aj napriek materiálnej

nevykonateľnosti (nezrozumiteľnosti) exekučného titulu okresný súd exekúciu nezastavil.

2. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že 16. februára 2018 z rovnakých dôvodov

opätovne požiadala exekučný súd o zastavenie exekúcie, ale o tomto návrhu ešte nebolo

rozhodnuté, a že 22. februára 2018 podala ústavnú sťažnosť aj proti exekučnému titulu –

neodkladnému opatreniu, o ktorej ústavný súd koná pod sp. zn. , lebo je

z pohľadu účastníkov konania sporná interpretácia pojmu „ľavá strana pozemku“.

3. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a napadnutým rozhodnutím

okresného súdu dospel k záveru, že ide o návrh sčasti neprípustný a sčasti zjavne

neopodstatnený, pretože jej zreteľne chýba ústavnoprávny rozmer.

4. Najskôr treba uviesť, že v exekučnom konaní má povinný viacero právnych

prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom

výkone súdneho rozhodnutia sa podľa jeho názoru vyskytnú absolútne alebo relatívne

prekážky ďalšieho postupu súdneho exekútora, ku ktorým môže patriť aj tvrdenie

sťažovateľky, že je sporná interpretácia pojmu „ľavá strana pozemku“, ktorú má uvoľniť

pre oprávneného, na základe neurčitého exekučného titulu, ktorý tiež urobila predmetom

ústavnoprávneho prieskumu. K takým prostriedkom patrí aj návrh na odklad exekúcie podľa

§ 61h ‒ § 61j Exekučného poriadku do rozhodnutia ústavného súdu oústavnosti

exekučného titulu, či opakovaný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý povinná sťažovateľka

aj využila. Ich podstatou však je, že o nich nerozhoduje ústavný súd, ale exekučný súd,

preto ústavný súd rešpektujúc zásadu subsidiarity sa musel zdržať zásahu do napadnutého

uznesenia okresného súdu.

5. Ústavnému súdu neprislúcha úloha interpreta podústavného práva a zásadne sa

v tomto ohľade zdržuje zásahov do činnosti všeobecných súdov. Výnimku z tejto zásady

predstavujú iba prípady, kedy by interpretácia trpela takými významnými vadami

(chybami), že by bola spôsobilá zasiahnuť aj do práv na ústavnej úrovni, napr. pokiaľ by

interpretácia vykazovala znaky svojvôle. O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo, čo

vlastne uznala aj sťažovateľka.

6. Celkom zjavne neopodstatnenou je námietka sťažovateľky týkajúca sa

„rozsúdenia“ odlišných interpretácií účastníkov konania pojmu „ľavá strana pozemku“,

s ktorým sťažovateľka neustále polemizuje. To totiž patrí do „skutkovej problematiky

situácie“, ktorú musí vyriešiť exekučný súd v rámci vecne priliehavého a rozumného

vysporiadania posudzovaného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a nie ústavný

súd.

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený a sčasti ako návrh neprípustný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018