Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 167/2018
PDF · 77.32 KB
No categories available
I. ÚS 167/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Marekom Hudecom, Lazaretská 23, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16 Ek 72/2017 z 24. januára 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 15. apríla 2018 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala zrušenia v záhlaví
označeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)
s tvrdením, že ním došlo k zásahu do jej základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) spôsobom, že aj napriek materiálnej
nevykonateľnosti (nezrozumiteľnosti) exekučného titulu okresný súd exekúciu nezastavil.
2. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že 16. februára 2018 z rovnakých dôvodov
opätovne požiadala exekučný súd o zastavenie exekúcie, ale o tomto návrhu ešte nebolo
rozhodnuté, a že 22. februára 2018 podala ústavnú sťažnosť aj proti exekučnému titulu –
neodkladnému opatreniu, o ktorej ústavný súd koná pod sp. zn. Rvp 384/2018, lebo je
z pohľadu účastníkov konania sporná interpretácia pojmu „ľavá strana pozemku“.
3. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a napadnutým rozhodnutím
okresného súdu dospel k záveru, že ide o návrh sčasti neprípustný a sčasti zjavne
neopodstatnený, pretože jej zreteľne chýba ústavnoprávny rozmer.
4. Najskôr treba uviesť, že v exekučnom konaní má povinný viacero právnych
prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom
výkone súdneho rozhodnutia sa podľa jeho názoru vyskytnú absolútne alebo relatívne
prekážky ďalšieho postupu súdneho exekútora, ku ktorým môže patriť aj tvrdenie
sťažovateľky, že je sporná interpretácia pojmu „ľavá strana pozemku“, ktorú má uvoľniť
pre oprávneného, na základe neurčitého exekučného titulu, ktorý tiež urobila predmetom
ústavnoprávneho prieskumu. K takým prostriedkom patrí aj návrh na odklad exekúcie podľa
§ 61h ‒ § 61j Exekučného poriadku do rozhodnutia ústavného súdu oústavnosti
exekučného titulu, či opakovaný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý povinná sťažovateľka
aj využila. Ich podstatou však je, že o nich nerozhoduje ústavný súd, ale exekučný súd,
preto ústavný súd rešpektujúc zásadu subsidiarity sa musel zdržať zásahu do napadnutého
uznesenia okresného súdu.
5. Ústavnému súdu neprislúcha úloha interpreta podústavného práva a zásadne sa
v tomto ohľade zdržuje zásahov do činnosti všeobecných súdov. Výnimku z tejto zásady
predstavujú iba prípady, kedy by interpretácia trpela takými významnými vadami
(chybami), že by bola spôsobilá zasiahnuť aj do práv na ústavnej úrovni, napr. pokiaľ by
interpretácia vykazovala znaky svojvôle. O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo, čo
vlastne uznala aj sťažovateľka.
6. Celkom zjavne neopodstatnenou je námietka sťažovateľky týkajúca sa
„rozsúdenia“ odlišných interpretácií účastníkov konania pojmu „ľavá strana pozemku“,
s ktorým sťažovateľka neustále polemizuje. To totiž patrí do „skutkovej problematiky
situácie“, ktorú musí vyriešiť exekučný súd v rámci vecne priliehavého a rozumného
vysporiadania posudzovaného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a nie ústavný
súd.
7. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený a sčasti ako návrh neprípustný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2018