Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 181/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 8. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o., Lovinského 22, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Róbert Bardač, PhD., vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. z 8. júna 2017 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) rozsudkom č. k. -112 zo 14. januára 2016 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal proti Slovenskej

republike, konajúcej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

náhrady škody, ktorá mu vznikla uhradením exekučne vymáhanej pohľadávky oprávneného

v exekučnom konaní vedenom proti sťažovateľovi na základe exekučného titulu (rozsudku

okresného súdu č. k. -83 zo 17. marca 2008). Podľa sťažovateľa exekučný titul

v predmetnom exekučnom konaní nemohol byť právoplatný ani vykonateľný v dôsledku

nesprávneho uplatnenia fikcie doručenia podľa

(ďalej len „OSP“) okresným súdom pri jeho doručovaní sťažovateľovi ako žalovanému.

Okresný súd sa s dôvodmi žaloby nestotožnil a nezistil vady v doručovaní exekučného titulu

sťažovateľovi, ktoré by spôsobovali, že tento nenadobudol právoplatnosť a nestal sa

vykonateľným, a tým nebol spôsobilým exekučným titulom.

3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) svojím rozsudkom sp. zn.

z 24. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) na odvolanie

sťažovateľa potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

4. Sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol. Prípustnosť dovolania, ako to

vyplýva zo sťažnosti a jej príloh a ako to zhrnul aj najvyšší súd v napadnutom uznesení,

vyvodzoval sťažovateľ ako žalobca «z , ako aj z až

c/ . Namietanú procesnú vadu zmätočnosti videl v nedostatkoch odôvodnenia

napadnutého rozsudku, ktorý je podľa jeho názoru „arbitrárny pre nedostatok dôvodov“.

V konaní na súde prvej inštancie neustále poukazoval na to, že označený rozsudok -

vzhľadom na závadu v doručovaní - nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Už

v čase doručovania označeného rozsudku na adresu jeho miesta podnikania bola súdu

známa „iná adresa“, na ktorú mu mala byť zásielka doručovaná, ak mali nastať účinky

doručenia. S podstatou tejto jeho základnej námietky sa ale prvoinštančný a odvolací súd

nevyrovnali. Podľa presvedčenia žalobcu je dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/

až c/ daný nesprávnosťou právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého pre

uplatnenie fikcie v zmysle ustanovenia sa pri neúspešnom pokuse

o doručenie fyzickej osobe - podnikateľovi nevyžaduje doručovanie na adresu miesta

bydliska, ktoré je súdu známe. Z týchto dôvodov žalobca žiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zmeniť, jeho žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného,

odvolacieho a dovolacieho konania.».

5. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa

a s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu

sp. zn. o neprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania

a s poukazom na svoju viazanosť závermi tohto rozhodnutia v zmysle § 48 ods. 3 prvej vety

(ďalej len „“) sa zaoberal skúmaním prípustnosti

dovolania len podľa , t. j. skúmaním existencie procesnej vady, ktorá

podľa sťažovateľa mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu.

Ďalším sťažovateľom označeným dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1

písm. a) až c) sa najvyšší súd nezaoberal, pričom existenciu sťažovateľom namietanej

procesnej vady spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu nezistil,

a preto dovolanie ako neprípustné odmietol.

6. Sťažovateľ vo svojej sťažnostnej argumentácii namieta nesprávne závery

najvyššieho súdu v otázke danosti, resp. absencie procesnej vady podľa

spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu. Zdôraznil, že ak

krajský súd v dovolaním napadnutom rozsudku nedal odpoveď na v odvolaní namietanú

neaplikovateľnosť o fikcii doručenia súdneho rozhodnutia (jednak

z dôvodu, že súdu bola známa aj iná adresa sťažovateľa ako adresa jeho podnikania, na

ktorú bola súdna zásielka doručovaná, ako aj z dôvodu nesprávneho postupu pošty pri

doručovaní), tak nedal v odôvodnení svojho rozsudku odpoveď na podstatnú odvolaciu

námietku sťažovateľa, v dôsledku čoho je jeho rozsudok nedostatočne odôvodneným

a zakladá procesnú vadu konania v zmysle . Opačný záver najvyššieho

súdu o dostatočnosti odôvodnenia rozsudku krajského súdu preto považuje sťažovateľ za

neodôvodnený a arbitrárny. Sťažovateľ arbitrárnosť uznesenia najvyššieho súdu vidí aj

v tom, že najvyšší súd (spravujúc sa závermi veľkého senátu občianskoprávneho kolégia

sp. zn. o neprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania) sa

nezaoberal ním uplatneným dôvodom prípustnosti a súčasne dôvodnosti dovolania podľa

až c) , teda správnosťou samotných právnych záverov krajského

súdu v podstatnej otázke sporu, a to záverov o aplikovateľnosti . Zároveň

podľa sťažovateľa arbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu spočíva aj v tom,

že najvyšší súd meritórne nerozhodoval o dôvodnosti dovolania, ale len o jeho prípustnosti.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie ním označených základných a iných práv (základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru) postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní a jeho napadnutým uznesením

o odmietnutí dovolania, zruší napadnuté uznesenie a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa

k návrhu na začatie konania musí sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie

navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí

uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

dôkaz o inom zásahu.

11. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde).

12. Sťažovateľ v zastúpení advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o., Lovinského 22,

Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Róbert Bardač, doručil 31. augusta 2017

ústavnému súdu sťažnosť, ku ktorej bolo pripojené zástupcovi udelené splnomocnenie.

Právny zástupca sťažovateľa 5. januára 2018 oznámil ústavnému súdu ukončenie

zastupovania sťažovateľa. Ústavný súd preto listom z 18. apríla 2018 vyzval sťažovateľa na

splnenie všetkých zákonných náležitostí sťažnosti vyplývajúcich z ustanovení § 20 a § 50

do troch dní od doručenia výzvy. Zásielka bola ústavnému súdu

vrátená s tým, že sťažovateľ ju v odbernej lehote neprevzal. Písomnosť sa považuje dňom

vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ na výzvu ústavného súdu v stanovenej

lehote a ani do predbežného prejednania jeho sťažnosti nereagoval a od podania sťažnosti

31. augusta 2017 sa o konanie pred ústavným súdom nezaujímal, a to ani po ukončení

svojho právneho zastupovania, v dôsledku čoho zostal neodstránený jeden podstatný

nedostatok náležitostí jeho sťažnosti, a to nepredloženie splnomocnenia na zastupovanie

advokátom, teda nesplnenie podmienky povinného právneho zastúpenia.

14. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré zakladajú dôvod na jej odmietnutie už

len z tohto dôvodu.

15. Ústavný súd preto sťažnosť podľa odmietol

a vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018