Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 203/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obce Švedlár, Švedlár 87, zastúpenej obchodnou

spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Puchalla, PhD., pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves

sp. zn. z 1. februára 2018 a o návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť obce Švedlár p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves

sp. zn. z 1. februára 2018 do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o tejto sťažnosti vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. apríla 2018 doručená sťažnosť obce Švedlár (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. z 1. februára 2018 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Voči obci Švedlár označenej oprávneným ako právny nástupca subjektu: Správa

obecných lesov Švedlár (ďalej len „SOL Švedlár“) sa vedie exekučné konanie pod sp. zn.

na podklade domnelých exekučných titulov – platobného rozkazu Okresného

súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2. 12. 2009, sp. zn. -25 (ďalej len „Platobný

rozkaz 1“) a platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8. 1. 2010,

sp. zn. -38 (ďalej len „Platobný rozkaz 2“).

V uvedenom exekučnom konaní sa obec Švedlár bránila a bráni, pričom nepochybne

preukázala, že Platobný rozkaz 1 a Platobný rozkaz 2 nie je právoplatným, nakoľko nikdy

nebol doručený žalovanému do vlastných rúk tak, ako to vyžadoval

(a vyžaduje aj teraz platný ).

Platobný rozkaz 1 a Platobný rozkaz 2 následne súdy prvej inštancie povinnému

doručovali v septembri 2016 (nakoľko dovtedy neboli doručené) a povinný voči nim včas

podal odpory s riadnym odôvodnením.

Následne však Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 18. 10. 2016,

sp. zn. -95 podaný odpor... a uznesením zo dňa 18. 10. 2016,

sp. zn. -129 podaný odpor voči platobnému rozkazu 2... odmietol

ako podaný oneskorene, hoci bol v oboch prípadoch podaný včas.

Vo veci platobného rozkazu 1 Krajský súd v Košiciach svojvoľne, ignorujú výslovnú

legálnu definíciu uvedenú v ust. a v zrejmom rozpore so zákonom

uznesením zo dňa 27. 12. 2016, sp. zn. 2 Cob/190/2016-127(ďalej aj len Unzesenie KS 1“)

podané odvolanie sťažovateľa proti Uzneseniu 1 OMDIETOL s tým, že odpor nie je

podaním vo veci samej a proti uzneseniu o jeho odmietnutí nie je prípustné odvolanie,

čo nie je pravda.

Uznesenie KS 1napadol dovolaním generálneho prokurátora samotný generálny

prokurátor a dovolaním aj sťažovateľ, o ktorých Najvyšší súd SR do dnešného dňa

nerozhodol.

Vo veci Platobného rozkazu 2 Krajský súd v Košiciach o dovolaní sťažovateľa proti

Uzneseniu 2 rozhodol uznesením zo dňa 30. 11. 2017, sp. zn. ... tak,

že Uznesenie 2 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesenie KS 2

bolo sťažovateľovi doručené až dňa 22. 3. 2018.

Sťažovateľ v snahe predísť nezákonnej exekúcii a jej následkom – nemožnosti

navrátenia do pôvodného stavu podal návrh na zastavenie exekúcie ...

Korunu tomuto postupu nasadil exekučný svojím následný postupom, kedy o ďalšom

návrhu povinného na odklad exekúcie doručeného súdu dňa 27. 12. 2017 rozhodol

uznesením zo dňa 1. 2. 2018, sp. zn.5Er/259/2014-393 tak, že odklad exekúcie nepovolil...

Sťažovateľ zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skúmaním

podmienok, splnenie ktorých by odôvodňovalo povolenie odkladu exekúcie,

a to predovšetkým v nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa, pre ktorú navrhoval

aj zastavenie exekúcie – že exekučné tituly nie sú právoplatné a vykonateľné (čo potvrdili

aj súdy v konaní vo veci samej, keď Platobný rozkaz 1 a Platobný rozkaz 2 v roku 2016

doručovali žalovanému) a začali sa konania, resp. právne postupy ktorých výsledkom môže

byť právna skutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie v súlade s § 57 Exekučného

poriadku.

Všeobecne pritom nepochybne platí, že pred povolením odkladu exekúcie by malo

byť dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom

môže byť právny skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 EP.»

3. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti argumentuje a uvádza skutočnosti týkajúce sa

exekučných titulov ako podkladov prebiehajúcej exekúcie v napadnutom konaní, pričom

dospieva k názoru, že v súčasnosti na základe ním podaného dovolania, ako aj dovolania

podaného generálnym prokurátorom proti rozhodnutiu o opravnom prostriedku proti

uzneseniu, ktorým bol odpor voči právoplatnému exekučnému titulu v okolnostiach prípadu,

je platobný rozkaz odmietnutý ako oneskorene podaný v jednom prípade a v druhom

prípade exekučného titulu bolo vyhovené jeho odvolaniu proti uzneseniu o odmietnutí

podaného odporu z dôvodu jeho oneskorenosti a toto uznesenie okresného súdu bolo

zrušené, bola splnená požiadavka možnosti konania alebo postupu, ktorého výsledkom

môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie.

4. Vychádzajúc z uvedeného dospieva k záveru, že okresný súd arbitrárne odôvodnil

svoje napadnuté uznesenie, ktorým jeho návrhu nevyhovel, respektíve svoje rozhodnutia

odôvodnil ústavne neudržateľnou interpretáciou jednoduchého práva, ktorá má priamy

dopad na jeho označené práva. Vzhľadom na možné negatívne dôsledky existencie

napadnutého uznesenia okresného súdu v právnom zmysle slova, hrozí, že dôjde

k vykonaniu exekúcie v prebiehajúcom exekučnom konaní, čo predstavuje nereparovateľnú

hrozbu pre majetok obce Švedlár – a to najmä pre rozsiahle obecné lesy, ktorých predaj

v exekúcii reálne hrozí. Preto sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd rozhodol

aj o dočasnom opatrení s argumentáciou, že „odložením vykonateľnosti napadnutého

uznesenia o nepovolení odkladu exekúcie nie je pritom nijako ohrozené ani postavenie

oprávneného v exekučnej veci, keďže odloženie vykonateľnosti uznesenia o nepovolení

odkladu exekúcie znamená len to, že o návrhoch na odklad exekúcie nebolo vykonateľne

rozhodnuté a exekútor môže do toho času vykonávať len úkony v zmysle § 56 ods. 6

Exekučného poriadku k zabezpečeniu majetku povinného, ktoré aj doteraz robil“.

5. Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie označených práv sťažovateľky napadnutým

uznesením okresného súdu, označené uznesenie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie

konanie a prizná jej náhradu trov konania.

6. Ako už bolo uvedené v bode 4 tohto rozhodnutia sťažovateľka tiež navrhla,

aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého

uznesenia okresného súdu do rozhodnutia ústavného súdu o tejto sťažnosti vo veci samej

podľa , z tam uvedených dôvodov.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Sťažnosť sťažovateľky možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle

v spojení s , a nasl. .

11. Sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom

v zmysle .

12. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa

predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané

( a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie

podľa .

13. Keďže ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti nezistil

nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom

otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej,

prijal sťažnosť v tejto časti na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

14. Sťažovateľka v sťažnosti tiež navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia okresného súdu, z dôvodu, že jej hrozí neporovnateľne väčšia ujma

vykonaním exekúcie v dôsledku existencie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým

nebol povolený odklad exekúcie, ako hrozí oprávnenej osobe z exekučného titulu tým,

že bude odložená vykonateľnosť napadnutého uznesenia.

15. Podľa ústavný súd môže na návrh

sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým

verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

16. Podľa dočasné opatrenie zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom

zrušení.

17. Podľa dočasné opatrenie možno zrušiť

aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

18. Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľky na odklad vykonateľnosti uznesenia

okresného súdu a dospel k záveru, že tento návrh spĺňa všetky podmienky ustanovené

v a nasl. . Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd návrhu

na rozhodnutie o dočasnom opatrení vyhovel tak, že odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej v konaní o tejto

sťažnosti (bod 3 výroku uznesenia).

19. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2018