Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 264/2018
PDF · 85.47 KB
No categories available
II. ÚS 264/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon
trestu odňatia slobody , zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou,
advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C 35/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C 35/2009.
2. Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v roku 2009 podal žalobu na okresnom
súde, pričom vec do dnešného dňa nebola právoplatne skončená a nejde o tak právne či
skutkovo zložitú vec, ktorá by odôvodňovala takúto dobu trvania. Podľa názoru sťažovateľa
okresný súd v období od podania žaloby do roku 2017 konal neefektívne a v určitých
obdobiach vôbec nekonal, a tak spôsobil to, že sťažovateľ bol počas dlhého obdobia v stave
právnej neistoty. Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd po dlhú dobu a v danom prípade
opakovane po dobu niekoľkých rokov vôbec nekonal a nevykonával úkony. V tomto
prípade podľa neho ide o nekomplikovanú vec, ktorú bolo nutné posúdiť a rozhodnúť
v zmysle príslušných zákonných ustanovení, ako aj v zmysle dostupnej judikatúry.
Sťažovateľ následne rekapituluje judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa prieťahov v konaní.
Dopĺňa, že podal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy, pričom predsedníčka súdu
v upovedomení o vybavení sťažnosti z 26. júna 2017 uviedla, že sťažnosť považuje za
opodstatnenú a za prieťahy v konaní sa ospravedlňuje. Sťažovateľ tiež uvádza, že z dôvodu
hospodárnosti nepredkladá chronologický rozpis úkonov vykonaných vo veci a žiada, aby
tento rozpis zaslal ústavnému súdu okresný súd.
3. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení ním
označených práv napadnutým postupom okresného súdu a priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10 000 €.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť nespĺňa požiadavku odôvodnenia
návrhu plynúcu z § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ argumentuje výlučne
vo všeobecnej rovine a nijako nešpecifikuje konkrétne prieťahy, ku ktorým malo dôjsť
v napadnutom konaní. Sťažovateľ nepopísal konanie pred okresným súdom ani
v základných obrysoch. Takto všeobecne formulovaný návrh na začatie konania nedovoľuje
ústavnému súdu posúdiť efektívnosť postupu všeobecných súdov v sťažovateľovej veci
alebo opodstatnenosť prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.
7. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľ sa v minulosti opakovane a viacnásobne
obracal so sťažnosťami (resp. podaniami) na ústavný súd (celkom 110-krát), pričom ústavný
súd ho v týchto veciach v minulosti opakovane poučil o formálnych aj materiálnych
náležitostiach podania adresovaného ústavnému súdu pre porušenie základných práv alebo
slobôd. Z toho dôvodu, ale aj z dôvodu, že sťažovateľ je kvalifikovane právne zastúpený,
nebolo potrebné, aby ústavný súd v prerokúvanej veci vyzýval sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov jeho sťažnosti.
8. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
9. Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného
súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne
podal kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018