Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-2-2022.pdf
PDF · 112.93 KB
Case nature
Subarea
4Cob/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobkyne: Bc. Kariny B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V. nad A., S. XXX/XX, zastúpenej: JUDr. Ing. Michalom Juhásom, advokátom, Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému v 1. rade: Car centrum DF, s.r.o., Hviezdoslavova 219/51, Moldava nad Bodvou 045 01, IČO: 53 895 843, zastúpený: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD.,s.r.o., Krivá 23, Košice - mestská časť Juh 040 01, IČO: 51 034 336, žalovanému v 2. rade: K&M&D, s.r.o., Hviezdoslavova 35, Moldava nad Bodvou 045 01, IČO: 44 781 393, o neúčinnosť právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20. decembra 2021, č.k.: 8Cb/14/2021-106, takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20. decembra 2021, č.k.: 8Cb/14/2021-106 tak, že zakazuje žalovanému v 1. rade scudzovať hnuteľné veci: súbor zariadení pneuservisu (hydraulický lis, vyvažovačka kolies CEMB C73, vyzúvačka pneumatík I. SICE, vyzúvačka pneumatík II. SICE, skrinka s náradím NEO TOOLS), plnička klimatizácií zn. Magneti Marelli, dvojstĺpový zdvihák I., dvojstĺpový zdvihák II., geometria JOHN BEAN, štvorstĺpový zdvihák s kompletným príslušenstvom, najmä zdržať sa prevádzania vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam prostredníctvom akýchkoľvek právnych úkonov na akékoľvek tretie osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II. V prevyšujúcej zamietajúcej časti uznesenie Okresného Košice - okolie zo dňa 20. decembra 2021, č.k.: 8Cb/14/2021-106 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou dňa 2.8.2021 žiadala, aby súd prvej inštancie určil, že právny úkon medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, na základe ktorého došlo k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy - súboru zariadení pneuservisu (hydraulický lis, vyvažovačka kolies CEMB C73, vyzúvačka pneumatík I. SICE, vyzúvačka pneumatík II. SICE, skrinka s náradím NEO TOOLS, plnička klimatizácií zn. Magneti Marelli, dvojstĺpový zdvihák I., dvojstĺpový zdvihák II., geometria JOHN BEAN, štvorstĺpový zdvihák s kompletným príslušenstvom), za kúpnu cenu vo výške 1.076,39 eur, je voči žalobkyni právne neúčinný.
3. V priebehu konania sa žalobkyňa návrhom zo dňa 29.11.2021 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd (i) zakázal žalovanému v 1. rade akokoľvek nakladať a scudzovať hnuteľné veci: súbor zariadení pneuservisu (hydraulický lis, vyvažovačka kolies CEMB C73, vyzúvačka pneumatík I. SICE, vyzúvačka pneumatík II. SICE, skrinka s náradím NEO TOOLS), plnička klimatizácií zn. Magneti Marelli, dvojstĺpový zdvihák I., dvojstĺpový zdvihák II., geometria JOHN BEAN, štvorstĺpový
zdvihák s kompletným príslušenstvom, najmä zdržať sa prevádzania vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam prostredníctvom akýchkoľvek právnych úkonov na akékoľvek tretie osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia o odporovacej žalobe a zároveň (ii) aby súd zakázal žalovanému v 2. rade vydať žalovanému v 1. rade hnuteľné veci: súbor zariadení pneuservisu (hydraulický lis, vyvažovačka kolies CEMB C73, vyzúvačka pneumatík I. SICE, vyzúvačka pneumatík II. SICE, skrinka s náradím NEO TOOLS), plnička klimatizácií zn. Magneti Marelli, dvojstĺpový zdvihák I., dvojstĺpový zdvihák II., geometria JOHN BEAN, štvorstĺpový zdvihák s kompletným príslušenstvom, a to až do právoplatného rozhodnutia o odporovacej žalobe.
4. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že spoločníkom a konateľom žalovaného v 1. rade je pán F. H., ktorý je zároveň spoločníkom žalovaného v 2. rade a do 6.7.2021 vykonával aj funkciu jeho konateľa. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 4.11.2014 žalobkyňa poskytla žalovanému v 2. rade peňažnú pôžičku 588.581,51 eur, ktoré peňažné prostriedky sa žalovaný v 2. rade zaviazal vrátiť najneskôr do 31.10.2021. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená najskôr ústnou dohodou, a to dňa 3.11.2014, kedy došlo aj k reálnemu poskytnutiu časti peňažných prostriedkov. Dňa 4.11.2014 došlo k dodatočnému potvrdeniu o uzatvorení tejto dohody v písomnej forme, a to v záujme zachovania istoty medzi zmluvnými stranami. Dňa 1.7.2021 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k zariadeniu pneuservisu vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. V mene žalovaného v 2. rade a žalovaného v 1. rade konala tá istá osoba - pán F. H.. Kúpna cena predstavovala 1.076,39 eur, ktorá je nápadne nevýhodná, nezodpovedá hodnote predmetu kúpy. Odhadovaná cena všetkých vecí je totiž približne 10.000,- eur. Kúpna zmluva predstavuje jeden z úkonov p. F. H. ako konateľa žalovaného v 2. rade, ktoré uskutočnil v čase, keď mal vedomosť o tom, že bude z funkcie konateľa odvolaný. V súčasnosti sa predmet kúpy nachádza v dispozícii žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade sa domáha jeho vydania. Spor je vedený na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 8Cb/22/2021. Keďže pohľadávka žalobkyne predstavuje nemalú hodnotu, ktorú žalovaný v 2. rade doposiaľ nevrátil, uzatvorená kúpna zmluva ukracuje uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ nebude príslušným súdom rozhodnuté o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, dôjde zo strany žalovaného v 2. rade k odovzdaniu predmetu kúpy žalovanému v 1. rade, ktorý s ním bude ďalej nakladať. Tým bude ohrozená exekúcia pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v 2. rade, nakoľko dôjde k zmenšeniu majetku na strane žalovaného v 2. rade. Z poslednej účtovej závierky žalovaného v 2. rade vyplýva, že jeho vlastné imanie je záporné, teda žalovaný v 2. rade nie je schopný splniť dlh žalobkyni v dôsledku zlej finančnej situácie. Vzhľadom na predchádzajúce správanie p. H. ako jediného konateľa a spoločníka žalovaného v 1. rade je odôvodnená obava, že do právoplatného rozhodnutia vo veci samej žalovaný v 1. rade prevedie vlastnícke právo k zariadeniu servisu na tretiu osobu, príp. inak ho zaťaží, čím sa ešte viac sťaží uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Sledovaný účel, ktorým je to, aby žalovaný v 1. rade nenakladal s predmetom kúpy a zároveň aby žalovaný v 2. rade neodovzdal predmet kúpy, nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila internetové ponuky na predaj hnuteľných vecí porovnateľných s predmetom kúpy, zmluvu o pôžičke zo dňa 4.11.2014, výpis z podnikateľského účtu žalovaného v 2. rade za účtovné obdobie 1.11.2014 - 30.11.2014, kúpnu zmluvu zo dňa 1.7.2021, výzvu na odovzdanie predmetu kúpy zo strany žalovaného v 1. rade a účtovnú závierku žalovaného v 2. rade k 31.12.2020.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia, náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany skúmal ako jednu z prvých podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosť, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa svoj nárok odvodzuje z právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorým mal žalovaný v 2. rade ukrátiť uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že účelom navrhovaného
neodkladného opatrenia je uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobkyne, pričom súbor hnuteľných vecí identifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa podmienku spôsobilého predmetu záložného práva. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že podmienka podľa § 324 ods. 3 C.s.p. nie je splnená.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ďalšou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa ako dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla obavu z ohrozenia exekúcie jej pohľadávky voči žalovanému v 2. rade, nakoľko uzatvorením kúpnej zmluvy a následným odovzdaním predmetu kúpy žalovanému v 1. rade dôjde k zmenšeniu majetku na strane žalovaného v 2 rade. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáha obmedzenia výkonu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade a vo veci samej sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. V prípade jej úspechu vo veci samej by žalovaný v 1. rade musel strpieť, v rámci potenciálneho exekučného konania vedeného proti žalovanému v 2. rade vyplývajúceho z pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v 2. rade, vedenie exekúcie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu v rozsahu toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ináč povedané, ak má byť navrhovaným neodkladným opatrením obmedzené vlastnícke právo osoby, ktorá bola účastníkom odporovateľného právneho úkonu, žalobkyňa je povinná osvedčiť, že v prípade potenciálnej exekúcie vedenej voči žalovanému v 2. rade, existuje dôvodná obava, že v rozsahu toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, žalovaný v 1. rade, teda ten, ktorý mal mať z odporovateľného právneho úkonu prospech, nebude schopný uspokojiť jej pohľadávku.
10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
12. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že samotná skutočnosť, že účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je uspokojenie peňažnej pohľadávky veriteľa automaticky nevylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pretože to ešte neznamená, že daný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Poukázala, že z ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2021 sa stal vlastníkom hnuteľných vecí žalovaný v 1. rade, tieto už nepatria žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi žalobkyne. Z toho dôvodu nie je možné v konaní nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie navyše nebral do úvahy to, že vzhľadom na opísané konanie pána F. H. je možné, že žalovaný v 1. rade už mohol prípadne zriadiť na hnuteľných veciach záložné právo, čím by vydanie zabezpečovacieho opatrenia nemalo význam pre splnenie jeho účelu. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je nielen obava z ohrozenia exekúcie, ale existuje aj potreba bezodkladne upraviť pomery, pretože v prípade nakladania s hnuteľnými vecami žalovaným v 1. rade a prípadným prevodom, resp. zaťažením hrozí zhoršenie postavenia žalobkyne ako veriteľa. Uvedené je taktiež zrejmé z konania pána F. H., ktorý uskutočnil v mene žalovaného v 2. rade viacero právnych úkonov, ktorými sa snažil úmyselne zmenšiť jeho majetok. Ide napríklad o ďalšiu kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k pracovnému stroju - bagru, zo žalovaného v 2. rade na svoju osobu za nevýhodných podmienok a neprimerane nízku kúpnu cenu, ktorá kúpna zmluva je predmetom konania o neúčinnosti právneho úkonu vedeného pod sp. zn. 13Cb/54/2021, ktoré taktiež iniciovala žalobkyňa. Žalobkyňa sa pritom dozvedela, že pán F. H. už previedol tento pracovný stroj na tretiu osobu, čo len potvrdzuje jeho úmysel zbaviť sa nadobudnutých vecí. Z vyjadrení žalovaných v konaní vyplýva, že prevod hnuteľných vecí je medzi nimi sporný, keďže žalovaný v 2. rade považuje kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podala žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu zachovania právnej istoty pre prípad, ak by boli vyššie uvedené súdne konania pre žalovaného v 2. rade neúspešné, čím by boli ohrozené jej práva. Podľa súdnej praxe je pre vyhovenie odporovacej žalobe postačujúce, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou v priebehu odporovacieho konania v čase rozhodovania súdu. Do času rozhodnutia vo veci samej teda okrem neodkladného opatrenia nemá
žalobkyňa žiadnu inú možnosť ochrany svojich práv. Ďalej žalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčila, že v prípade potencionálnej exekúcie vedenej voči žalovanému v 2. rade existuje dôvodná obava, že v rozsahu toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, žalovaný v 1. rade nebude schopný uspokojiť jej pohľadávku. Žalovaný v 1. rade bol zapísaný do obchodného registra a teda k jeho vzniku došlo dňa 2.7.2021, pričom podľa informácií zverejnených v reklame začal podnikať v oblasti autoservisu až koncom roka 2021. Z toho dôvodu nemá žalobkyňa v dispozícií účtovné dokumenty žalovaného v 1. rade, ktoré zatiaľ neboli zverejnené, čo však nepreukazuje, že žalovaný v 1. rade je schopný uspokojiť pohľadávku žalobkyne v rozsahu, čo kúpnou zmluvou ušlo z majetku žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa vie osvedčiť neschopnosť uspokojenia pohľadávky opísaným konaním žalovaného v 1. rade a samotného pána F. H., z ktorého je zrejmé, že sa bude chcieť čím skôr zbaviť nadobudnutých hnuteľných vecí a keďže už začal podnikať v tejto oblasti, musel si namiesto hnuteľných vecí - zariadenia autoservisu zaobstarať iné, nakoľko tieto hnuteľné veci nemá fyzicky v dispozícii, preto nebude mať v záujme si ich ponechať.
13. Žalovaný v 1. rade, ktorému bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Poukázal, že je právnym, ale aj logickým nezmyslom, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade akokoľvek nakladať a scudzovať sporné hnuteľné veci a tiež zdržať sa prevádzania vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam prostredníctvom akýchkoľvek právnych úkonov. Žalovaný v 1. rade predmetné veci nemá ani v držbe, sú predmetom sporov medzi ním a žalovaným v 2. rade, ktorý ich aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/19/2021, o zákaze nakladania, naďalej užíva. Je nereálne, aby žalovaný v 1. rade mal snahu a možnosť tento majetok previesť na niekoho iného bez toho, aby ním disponoval. Žalobkyni tak reálne nehrozí žiadna ujma, ani jej právo nie je ohrozené a už vôbec nie jej pohľadávka v nepomernej výške k predmetným hnuteľným veciam. Poukázal, že samotná žalobkyňa nadobudla od žalovaného v 2. rade osobné motorové vozidlo BMW X5, pravdepodobne za zostatkovú cenu, o čom sa snaží F. H. ako menšinový spoločník žalovaného v 2. rade získať od žalovaného v 2. rade dokumentáciu, no neúspešne. Machinácie s majetkom žalovaného v 2. rade pod vedením súčasných konateľov preukazujú účelové konanie žalobkyne, ktorá je dcérou spoločníčky a konateľky žalovaného v 2. rade a majú nadštandardné vzťahy. V tomto prípade vôbec nehrozí obava z ohrozenia exekúcie, a ani neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery. O účelovom konaní žalobkyne svedčí aj jej tvrdenie, že pán F. H. už previedol inú hnuteľnú vec - bager na tretiu osobu, ktoré nie je pravdou, keďže tento pracovný stroj je neustále vo vlastníctve F. H., ktorý ho však reálne nemá k dispozícii, keďže žalovaný v 2. rade mu ho odmieta vydať. Nemožnosť žalobkyne predložiť účtovné doklady je priznaním, že neuniesla dôkazné bremeno svojich domnienok o neschopnosti žalobcu v 1. rade uspokojiť jej pohľadávku.
14. Žalovaný v 2. rade, ktorému bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že považuje kúpnu zmluvu za neplatnú pre rozpor s viacerými ustanoveniami právnych predpisov, pričom podal na pána F. H. trestné oznámenie, pretože má dôvodné podozrenie, že jeho konaním, ktorým sa v mene žalovaného v 2. rade ako vtedajší konateľ snažil previesť majetok, bol spáchaný trestný čin. Potvrdil, že predmety kúpy sa nachádzajú vo faktickej dispozícii žalovaného v 2. rade z dôvodu, že na žalovaného v 1. rade neprešlo vlastnícke právo. Napriek tomu ale pretrváva snaha žalovaného v 1. rade o ich vydanie a to aj prostredníctvom súdneho konania a trestného oznámenia. Ak by žalovaný v 1. rade previedol vlastnícke právo, príp. inak zaťažil predmety kúpnej zmluvy (hoci neplatne, pretože z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy nie je ich vlastníkom), spôsobil by tým žalovanému v 2. rade ďalšie ťažkosti, pretože by sa vydania vecí domáhala tretia osoba. Ďalej uviedol, že má s konaním pána F. H. už (negatívne) skúsenosti, preto je obava žalobkyne, že žalovaný v 1. rade nebude schopný uspokojiť jej pohľadávku v rozsahu toho, čo kúpnou zmluvou ušlo z majetku žalovaného v 2. rade, odôvodnená. Zároveň je pravdepodobné, že pán F. H. sa bude snažiť zmariť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Vydanie neodkladného opatrenia tak, ako to požaduje žalobkyňa, je v súlade so záujmami žalovaného v 2. rade a v jeho prospech. Zároveň uloženie zákazu vydania predmetov kúpnej zmluvy žalovanému v 2. rade nebude mať negatívny dopad.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.
16. Predmetom konania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie je určenie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je voči žalobkyni právne neúčinná.
17. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobkyňa relevantným spôsobom neosvedčila splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobkyňou uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 324 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
20. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 325 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (ods. 2 písm. c/), niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (ods. 2 písm. d/).
22. Podľa § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
23. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
25. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
26. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že sledovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p. S týmto názorom sa odvolací súd v prejednávanej veci nestotožňuje. Správne poukázala žalobkyňa v podanom odvolaní, že podľa § 343 ods. 1 C.s.p. možno zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo iba na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa označila ako dlžníka žalovaného v 2. rade a nie žalovaného v 1. rade, na ktorého podľa tvrdení žalobkyne previedol žalovaný v 2. rade sporné hnuteľné veci a práve tomuto úkonu žalobkyňa v konaní vo veci samej odporuje. Zároveň treba uviesť, že zabezpečovacie opatrenie sa nariaďuje v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky), čo nezodpovedá predmetu tohto konania vo veci samej, ktorého v prípade úspechu žalobkyne bude vyslovenie neúčinnosti napádaného právneho úkonu.
27. Ústredným pojmom pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je ukrátenie uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uspokojenie pohľadávky veriteľa tak môže byť ukrátené, ak dôjde k zmenšeniu majetku, z ktorého by mohla byť pohľadávka uspokojená. Odvolací súd udáva, že nie každý právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Otázka, či to tak je, najmä ak ukrátenie žalovaný v 1. rade spochybňuje, bude ale predmetom dokazovania vo veci samej, rovnako aj samotná dôvodnosť existencie tvrdenej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v 2. rade.
28. Podľa odvolacieho súdu nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, na základe ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne smerujúci k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k prevedeným hnuteľným veciam ako nedôvodný zamietol a to s poukazom, že žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný v 1. rade bude schopný uspokojiť pohľadávku žalobkyne.
29. Prípadný úspech žalobkyne vo veci samej bude mať za následok, že žalobkyňa bude môcť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, teda navrhnúť exekúciu napríklad predajom vecí tak, ako keby ešte stále vlastnícky patrili dlžníkovi, čo bude mať za následok (aspoň čiastočné) uspokojenie veriteľa.
30. Predmetom odporovacej žaloby, o ktorej sa vedie konanie vo veci samej, nie je zaplatenie pohľadávky, ale určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni. Pokiaľ bude žalobkyňa v spore úspešná, bude sa môcť domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). V danom prípade je vymedzenie tohto majetku zrejmé; je ním to, čo žalovaný v 1. rade od údajného dlžníka (žalovaného v 2. rade) odporovateľnými úkonmi nadobudol. Prvoradým cieľom citovaného ustanovenia je umožniť uspokojenie pohľadávky práve z tohto majetku, teda obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade a to v rozsahu zákazu jeho prevodu neodkladným opatrením sa dosiahne práve tento cieľ. Je síce pravda, že ak daná osoba už dotknutým majetkom nedisponuje, zákon priznáva veriteľovi právo na náhradu (voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech), no toto právo má subsidiárnu povahu, pretože vzniká len vtedy, ak uspokojenie z ušlého majetku „nie je možné“. Zjavne teda nie je želateľné, aby právo veriteľa na náhradu dostalo de facto prednosť a aby sa osobe povinnej strpieť uspokojenie pohľadávky veriteľa umožnilo voľne prevádzať ušlý majetok na ďalšie osoby. Zároveň niet pochýb o tom, že sa tým postavenie veriteľa zhoršuje, pretože kým rozsah ušlého majetku možno pomerne ľahko ustáliť, o výške náhrady podľa § 42b ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka to nemožno povedať.
31. S prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie neúčinnosti právneho úkonu, je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania na istý čas obmedziť právo žalovaného v 1. rade nakladať s hnuteľnými vecami za účelom dočasného vyriešenia vzťahu medzi účastníkmi tak, aby mohla byť natrvalo vyriešená otázka neúčinnosti predmetného právneho úkonu, s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade za primeraný uvedenému účelu.
32. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa v konaní osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, na ktoré sa odvolávala v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúce sa ňou tvrdenej existencie pohľadávky voči žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi, čo vyplýva z doložených listinných dôkazov v spise a to najmä výpisom z účtu z peňažného ústavu a zároveň osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z obsahu spisu vyplýva, že vtedajší konateľ žalovaného v 2. rade, pán F. H. uskutočnil okrem právneho úkonu, ktorý je predmetom odporovateľnosti žalobkyne v tomto konaní aj ďalší právny úkon, ktorým previedol aj iný hnuteľný majetok žalovaného v 2. rade na seba ako fyzickú osobu, čo vzbudzuje obavu, že totožným spôsobom môže dôjsť k ďalším prevodom zariadenia pneuservisu na tretie osoby, keďže v prípade odporovacej žaloby existuje motivácia žalovaného v 1. rade previesť vlastnícke právo k hnuteľným veciam na tretiu osobu. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného v 1.
rade by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobkyni bola výrazne znížená.
33. Odvolací súd zároveň udáva, že žalovaný v 1. rade nebude nariadeným neodkladným opatrením obmedzený neprimeraným spôsobom, keďže sám v priebehu konania deklaroval, že nemieni sporné hnuteľné veci previesť na tretí subjekt.
34. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu je čiastočne dôvodné, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového poriadku v časti zmenil tak, že žalovanému v 1. rade zakázal scudzovať zariadenie pneuservisu tak ako je to uvedené vo výroku I. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
35. Odvolací súd zároveň podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zamietajúcej časti, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho vo všeobecnom zákaze žalovaného v 1. rade s „nakladaním“ so zariadením pneuservisu a to z dôvodu, že z § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo nakladať s predmetom vlastníctva je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Oprávnenie nakladať s vecami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou, pričom príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami by viedol k neprimeranému obmedzeniu povinnej osoby.
36. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý mal spočívať v zákaze vydania zariadenia pneuservisu pre žalovaného v 1. rade ako vecne správne a to z dôvodu, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 2. rade nemieni vydať predmetné hnuteľné veci pre žalovaného v 1. rade, ktorého na základe spornej kúpnej zmluvy nepovažuje za vlastníka. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje, že pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Predmetom konania vo veci samej a na to prípadne nadväzujúceho neodkladného opatrenia nie je riešenie otázky faktickej dispozície s prevádzanými hnuteľnými vecami o to viac, keď žalovaný v 1. rade sa domáha ich vydania v samostatnom sporovom konaní.
37. Odvolací súd zároveň udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. V rámci konania o neodkladnom opatrení sa zároveň zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej.
38. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., ktoré sa v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách tohto odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).