Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 199/2018
PDF · 158.43 KB
No categories available
I. ÚS 199/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , a
, zastúpených advokátkou JUDr. Michaelou
Pagáčikovou, Radlinského 47, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 40/2013 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 449/2017 z 12. septembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája
2018 doručená sťažnosť , a
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 40/2013 (ďalej aj „namietané konanie“)
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 449/2017 z 12. septembra 2017.
2. Sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov v konaní o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 C 40/2013 opätovne namietajú
porušenie nimi označených práv, ktorých porušenie už ústavný súd konštatoval svojím
predchádzajúcim nálezom sp. zn. III. ÚS 449/2017 z 12. septembra 2017, ktorým prikázal
okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal
sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania. Podľa názoru
sťažovateľov od vydania nálezu nedošlo k očakávanému zlepšeniu, naopak, okresný súd
zjavne nekonzistentnou a nesystematickou činnosťou spôsobuje ďalšie prieťahy
v namietanom konaní. O žalobe sťažovateľov nebolo dosiaľ rozhodnuté ani súdom prvej
inštancie, a teda právoplatné skončenie konania sa javí v nedohľadne.
3. Sťažovatelia zastávajú názor, že v namietanom konaní ide o skutkovo a právne
jednoduchú vec, ktorá si nevyžaduje zložité dokazovanie, je potrebné vykonať len výsluchy
účastníkov konania a nevyžaduje si ani zložité právne posúdenie. Úlohou okresného súdu je
podľa ich názoru preskúmať a posúdiť jedinú otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej
zmluvy pre formálne nedostatky tejto zmluvy a pre zjavné porušenie predkupného práva
sťažovateľov ako podielových spoluvlastníkov.
4. Sťažovatelia uviedli, že po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu
okresný súd uskutočnil len jedno pojednávanie 22. januára 2018, ktoré bolo hneď po začatí
odročené na neurčito, teda bolo nariadené celkom zjavne zbytočne. Na uvedenom
pojednávaní bolo sťažovateľom okresným súdom oznámené, že po približne piatich rokoch
od podania žaloby začal vykonávať základné úkony, ktoré však mali byť vykonané
bezprostredne po podaní žaloby na súde, t. j. lustráciu účastníkov v registri obyvateľstva,
a tiež im oznámil, že dvoch účastníkov na strane žalovaných nebolo možné v registri
obyvateľstva vylustrovať a jeden z účastníkov zomrel. Táto okolnosť pôsobí absurdne
s ohľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je návrh sťažovateľov na vyslovenie
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú podpísali aj žalované, ktorých existencia je
podľa okresného súdu sporná, pričom ich podpisy boli úradne osvedčené a tieto osoby boli
od začiatku súdneho konania zastúpené advokátom.
5. Za nezmyselnú a zbytočnú považujú sťažovatelia aj výzvu okresného súdu
z 24. októbra 2017, ktorou ich žiadal, aby sa vyjadrili, či došlo k mimosúdnemu riešeniu
sporu napriek tomu, že sťažovatelia opakovanými písomnými žiadosťami žiadali okresný
súd, aby vo veci začal konať a nariadil pojednávanie.
6. Postup okresného súdu v namietanom konaní považujú sťažovatelia za hrubé
porušenie ich práva na spravodlivý proces a za spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní,
a to najmä vykonávaním úkonov s obrovskými časovými odstupmi, ale aj v nesystematickej
a chaotickej činnosti súdu, vykonávaním nezmyselných a zbytočných úkonov a tiež
v neaplikovaní poriadkových opatrení tak, aby sa zamedzilo ďalšiemu mareniu pojednávaní.
7. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov 1)
a 2)
, na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v občianskom
súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: 3 C/40/2013 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Námestovo Ústavný súd SR prikazuje, aby v občianskom súdnom
konaní vedenom pod sp. zn.: 3 C/40/2013 konal bez zbytočných prieťahov a prijal
primerané poriadkové opatrenia aby sa zabránilo ďalším prieťahom v konaní a ďalšiemu
zmareniu pojednávania v predmetnom konaní.
3. Sťažovateľke 1)
, Ústavný súd SR priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške
10.000 € (slovom desaťtisíc eur), a sťažovateľovi 2)
, Ústavný súd SR priznáva
finančné zadosťučinenie v celkovej výške 10.000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný
súd Námestovo povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky JUDr. Michaely
Pagáčikovej, č. účtu : vedený vo Fio Banka a.s, pobočka Žilina
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť sťažovateľom 1-2) náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 1.079,04 €, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľky JUDr. Michaely Panáčikovej, č. účtu:
vedený vo Fio Banka a.s, pobočka Žilina
) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
13. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 40/2013, ktorým malo byť porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Vzhľadom na to, že predchádzajúcim nálezom p. zn. III. ÚS 449/2017
z 12. septembra 2017 ústavný súd už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 40/2013, predmetom skúmania ústavného súdu
v súvislosti s namietaným porušením uvedených práv bol postup okresného súdu
v namietanom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 449/2017 z 12. septembra 2017, t. j. v období po 22. septembri 2017.
15. Ústavný súd zistil, že sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu 21. mája
2018, t. j. takmer presne osem mesiacov po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu
v tejto veci. Podľa názoru ústavného súdu táto skutočnosť už sama osebe vylučuje, aby
ústavný súd po takom krátkom čase opätovne hodnotil postup okresného súdu a vyslovil
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v namietanom konaní, a to aj napriek tomu, že ústavný súd už
v tejto veci prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.
16. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v rozhodnom období okresný súd
uznesením z 10. októbra 2017 na základe návrhu sťažovateľov uznesením pripustil, aby
z konania vystúpili žalobcovia v 1. a 2. rade a na ich miesto vstúpili sťažovatelia (pôvodne
žalovaní v 3. a vo 4. rade) a nariadil pojednávanie na 22. január 2018, ktoré z dôvodu
nezrovnalostí pri vymedzení žalovaných odročil na neurčito.
17. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd v súvislosti s postupom
okresného súdu v namietanom konaní konštatuje, že okresný súd v období po právoplatnosti
ostatného nálezu ústavného súdu v tejto veci nebol v konaní nečinný a hoci jeho postup
možno kvalifikovať ako čiastočne neefektívny, jeho konanie sa vzhľadom na krátky čas od
právoplatnosti predchádzajúceho nálezu do podania sťažnosti nevyznačuje prieťahmi takej
intenzity, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietol.
19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
20. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovatelia v tejto veci v prípade zotrvania na
stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložili
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2018