Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 361/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť -

zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom

Lehoťanom, Mickiewiczova 2, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. ), a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Lehoťanom, Mickiewiczova 2,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne

vedenom Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. ,

(ďalej len „napadnuté konanie“)].

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vystupuje

v napadnutom konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa

žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 1. decembra 2003 domáhal

od žalovaného zaplatenia sumy 22 990,20 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Sťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje, že konanie je od počiatku poznačené zbytočnými

prieťahmi v dôsledku „absencie plynulosti súdneho konania, je poznačené neefektívnym

konaním a zjavnými prieťahmi najmä vinou súdu – súd dostatočne nemenežoval činnosť

a úkony súdnych znalcov, naviac opakovanie a dlhodobo trpel nesúčinný postoj

žalovaného... Súd nekonal tak, aby bol dôvodný nárok žalobcu zabezpečený (Okresný súd

Pezinok vydal 28. 11. 2016 v danej veci rozsudok, ktorým sťažovateľovi nárok priznal

a žalovaný sa odvolal), aby mu bola poskytnutá náležitá a efektívna ochrana zo strany

štátu...“.

Sťažovateľ ďalej namieta, že súdne konanie v jeho veci nie je ani takmer

po 15 rokoch právoplatne skončené, pričom vinou okresného súdu pociťuje bezmocnosť

a beznádej. Podľa jeho názoru okresný súd koná extrémne dlho, pričom na predĺžení

napadnutého konania sa sám svojím konaním nepodieľal, keďže „poskytoval... náležitú

súčinnosť a to napokon najmä so zreteľom na moje procesné postavenie žalobcu. Zdĺhavé

konanie zapríčinené porušovateľom má pre sťažovateľa mimoriadny význam, nakoľko si

v konaní uplatňuje nevyplatené peniaze za dielo, ktoré vykonal žalovanému. Ku dňu

podania tejto sťažnosti nebolo právoplatne za viac ako 14 rokov rozhodnuté ani na prvom

stupni (nie vinou sťažovateľa, ktorý k prieťahom neprispel), ale vinou súdu, porušovaním

zásady rýchlosti konania.“.

Vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ poukazuje

na skutočnosť, že z celkovo 14 nariadených pojednávaní bolo „6 pojednávaní odročených

pre neúčasť žalovaného, ktorý v napadnutom konaní č. nepostupoval

súčinnostne. Žalovaný maril aj postup znalca a miestnu ohliadku, ktorú chcela uskutočniť

ustanovená znalkyňa. Žalovaný opakovane doslova obštruoval postup súdu a znalca, keďže

tieto obhliadky zmaril až 5x... pričom obštrukčné konanie/správanie žalovaného Okresný

súd Pezinok viac-menej toleroval a nepostupoval dostatočne efektívne tak, by zabránil

obštrukčným postupom žalovaného , žalovaného.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 21 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Predmetom sťažnosti je rozhodovanie o namietanom porušení základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

(obdobne ako právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi

verejnej moci (v danom prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola

sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočností, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade že už k zásahu došlo, aby v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, a potvrdzuje to v sťažnosti aj samotný

sťažovateľ, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom č. k. 5 C 305/2008-

536 z 28. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok z 28. novembra 2016“), ktorým návrh

na prerušenie konania zamietol, žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť sťažovateľovi

sumu 22 990,20 € s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne bola

sťažovateľovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (12. apríla 2018) sa spis už na okresnom súde nenachádzal, keďže v dôsledku

žalovaným podaného odvolania (7. marca 2017) proti rozsudku okresného súdu

z 28. novembra 2016 bol po vykonaní nevyhnutných procesných úkonov predložený

13. novembra 2017 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie

o riadnom opravnom prostriedku.

Okresný súd tým, že vo veci meritórne rozhodol, okresným súdom z 28. novembra

2016 a odstúpením spisu krajskému súdu 13. novembra 2017 (na účely rozhodnutia

o odvolaní žalovaného) vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na

odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu (12. apríla 2018) nemohol žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh napadnutého konania, a teda nemohol ani

porušovať v sťažnosti označené základné právo podľa a ani právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

(podobne , ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018