Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 392/2018
PDF · 116.76 KB
No categories available
IV. ÚS 392/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom Mag. Mgr. Marekom Parom,
Gagarinova 10/A, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
28 P 92/2017 z 25. mája 2017, a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2017
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom Mag. Mgr. Marekom Parom, Gagarinova 10/A, Bratislava, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 28 P 92/2017 z 25. mája 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením okresného súdu bola prenesená
miestna príslušnosť súdu na rozhodovanie o návrhu otca na zmenu rozsudku vo veci úpravy
práv a povinností k maloletým deťom sťažovateľky z dôvodu ich pobytu na adrese trvalého
pobytu sťažovateľky, ktorý spadá od obvodu Okresného súdu Bratislava I.
Sťažovateľka v sťažnosti vyjadrila nesúhlas s prenesením miestnej príslušnosti podľa
adresy jej trvalého pobytu na základe tejto argumentácie:
„Mal. deti sťažovateľky boli rozsudkom zverené do striedavej osobnej starostlivosti
sťažovateľky a otca. Zverením do striedavej osobnej starostlivosti sťažovateľke i otcovi sa
obaja rodičia podieľajú na starostlivosti o mal. spravodlivo vymedzeným časom. V čase
starostlivosti sťažovateľky sa mal. deti zdržiavajú na adrese
v obvode Okresného súdu Bratislava II. V čase starostlivosti otca sa mal. deti zdržiavajú na
adrese v obvode Okresného súdu Bratislava II.
Obe mal. deti navštevujú základnú školu na , v obvode
Okresného súdu Bratislava II.
V súčasnej dobe sa mal. deti vôbec nezdržiavajú v obvode Okresného súdu
Bratislava I...
Okresný súd Bratislava II založil svoju miestnu nepríslušnosť na konanie na adrese
trvalého pobytu matky v obvode Okresného súdu Bratislava I. Okresný súd Bratislava II
však neskúmal súčasné pomery mal. detí, či už prostredníctvom kolízneho opatrovníka
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava alebo školského zariadenia, ktoré obe deti
navštevujú.
Ak by aj súd bral v úvahu adresu trvalého pobytu matky ako kritérium na založenie
miestnej príslušnosti súdu, opomenul vziať v úvahu i adresu trvalého pobytu otca, ktorý sa
rovnakou mierou stará o obe mal. deti a na ktorej mohol založiť súd svoju miestnu
príslušnosť.
Smerodajná však mala byť pre súd tá skutočnosť, že v obvode Okresného súdu
Bratislava II sa mal. deti zdržiavajú v prevažnej miere a preto vie najefektívnejšie ochrániť
a zabezpečiť záujmy mal. detí v konaní.
Konaním Okresného súdu Bratislava II bolo porušené právo sťažovateľky na
zákonného sudcu. Po pridelení veci náhodným výberom sudcovi Okresného súdu Bratislava
I bude konanie vedené na nepríslušnom súde pred nezákonným sudcom.“
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiada, aby ústavný súd
o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením okresného súdu bolo
porušené jej základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, napadnuté
uznesenie okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, prizná sťažovateľke
finančné zadosťučinenie v sume 200 € a trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom.
Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 31. mája 2018 podanie, z ktorého vyplýva:
„V hore označenej veci sťažovateľky vedenej pred Ústavným
súdom SR týmto zdvorilo oznamujem, že vzhľadom na ukončenie konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28 P/211/2017 schválením mediačnej dohody
súdom medzi rodičmi mal. detí... sťažovateľka berie sťažnosť... v celom rozsahu späť
a netrvá na jej prejednaní.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju
sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne,
že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému
rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom
porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
Z citovaného ustanovenia § 54 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon
o ústavnom súde ponecháva ústavnému súdu možnosť o. i. rozhodnúť, že záujem na
ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa
vziať svoju sťažnosť späť (m. m. II. ÚS 38/96, II. ÚS 256/2013), a teda rozhodnúť, že
späťvzatie sťažnosti sa nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil
k materiálnemu chápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak musí pri prerokovávaní
späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či zastavením konania
v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené
základné práva a slobody sťažovateľky.
V okolnostiach daného prípadu ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku
späťvzatia sťažnosti nehrozí, že základné práva a slobody sťažovateľky budú mimoriadne
závažným spôsobom porušené, a preto neexistujú dôvody na nepripustenie späťvzatia
sťažnosti.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd akceptoval prejav vôle sťažovateľky
a konanie o jej sťažnosti zastavil podľa § 54 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2018