Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 212/2018
PDF · 151.64 KB
No categories available
I. ÚS 212/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova 13, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 193/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 193/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn.
14 C 193/2008 vedie konanie vo veci sťažovateľky ako žalobkyne o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Napadnuté konanie začalo
22. októbra 2008 a do dnešného táto vec nie je ani po viac ako 9 rokoch právoplatne
skončená. V sťažnosti bol zároveň uvedený prehľad pojednávaní s podrobným uvedením
úkonov, ktoré boli vykonané na jednotlivých pojednávaniach.
3. Sťažovateľka tiež uviedla, že «vzhľadom na zbytočné prieťahy v konaní bola
podaná v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosť na
postup Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/193/2008 z dôvodu
porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podpredseda Okresného súdu Bratislava I zaslal Upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti zo dňa 17.01.2017, ktorým sťažnosť sťažovateľky vo veci prieťahov
v súdnom konaní vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. V tomto smere konkrétne uviedol: „Na
základe uvedenej chronológie procesných úkonov som dospel k názoru, že Vaša sťažnosť na
prieťahy v konaní je čiastočne dôvodná, a to v období, keď bol namietaný spis pridelený
zákonnej sudkyni JUDr. Eve Tulejovej od 17.02.2009, kedy bolo vyjadrenie žalovaného
k žalobe doručené žalobcovi, do dňa 02.11.2010, kedy bol vo veci vytýčený termín
pojednávania; ako aj v období, keď' bol namietaný spis pridelený zákonnej sudkyni Mgr.
Jane Janics Bajánkovej od 26.05.2014, kedy bol spis pridelený do oddelenia zákonnej
sudkyne, do dňa 28.01.2015, kedy zákonná sudkyňa vytýčila vo veci termín pojednávania.“
Podpredseda OS BA I teda označil sťažnosť za dôvodnú a dokonca aj časovo
vymedzil obdobie v ktorom došlo k vzniknutým prieťahom v konaní a to až do januára 2015,
avšak zároveň v zaslanom upovedomení ďalej uviedol, že ku vzniku prieťahov v konaní
došlo z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdov a že v zásade vysoký počet vecí v súdnych
oddeleniach neumožnili sudkyniam bezprieťahový postup vo veci.
Vzhľadom na to, že podpredseda OS BA I označil sťažnosť, za nim vymedzené
obdobie, za dôvodnú, bol povinný zabezpečiť vykonanie opatrení, ktorými sa odstránia tieto
nedostatky - prieťahy a tiež prípadne vyvodiť voči zodpovedným osobám dôsledky. Prijaté
opatrenia na odstránenie nedostatkov sú v podaní - upovedomení o spôsobe vybavenia
sťažnosti podpredsedu OS BA I také, že podpredseda OS BA I sa sťažovateľke za vzniknuté
prieťahy v konaní v mene štátnej správy súdov ospravedlnil a vec zaradil medzi sledované
veci, s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace.».
4. Sťažovateľka ďalej konštatovala, že „prostredníctvom vyššie uvedenej podanej
sťažnosti na prieťahy v konaní poskytla súdu príležitosť, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nakoľko
k odstráneniu tohto protiprávneho stavu zo strany súdu nedošlo a tento stav doposiaľ trvá,
nemožno takýto postup sťažovateľky a využitie tohto právneho prostriedku nápravy
priznaného sťažovateľke podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, t.j. podanú
sťažnosť, považovať za postup umožňujúci dosiahnutie účinnej ochrany práva sťažovateľky
priznaného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR - práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.“.
5. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal
nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených základných práv postupom
okresného súdu v napadnutom konaní. Okrem toho sa domáha priznania finančného
zadosťučinenia v sume 20 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
13. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom
malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
14. Ako zo samotného obsahu sťažnosti vyplýva, konanie pred okresným súdom bolo
skončené vyhlásením rozsudku vo veci samej (ako druhého v poradí, pozn.) na pojednávaní,
ktoré sa konalo 3. novembra 2016. V petite sťažnosti sťažovateľka napáda iba postup
okresného súdu napriek tomu, že proti predmetnému rozsudku okresného súdu podala
odvolanie 27. decembra 2016, o ktorom má rozhodnúť Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“). Lustráciou ústavného súdu bolo zároveň zistené, že dosiaľ krajský súd
o odvolaní sťažovateľky nerozhodol.
V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 4
zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu
návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka
domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv
15. Podľa judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,
IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade
okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Uvedený záver vychádza
zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný
prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu
došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.
Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k porušovaniu označených práv postupom okresného súdu v napadnutých konaniach,
ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
16. Na základe zistených skutočností ústavný súd považoval za nesporné, že konanie
vedené na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 193/2008 sa skončilo v prvom stupni (bod 14),
a teda v čase podania ústavnej sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci
konať. Sťažovateľka odoslala ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu 31. mája 2018
a okresný súd v napadnutom konaní vo veci samej rozhodol 3. novembra 2016.
17. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh
a ani porušiť základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonal okresný súd všetky relevantné
úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky a svoju úlohu v tomto smere
splnil.
18. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola pre
sťažovateľku časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jej veci prvostupňové
konanie, a vzhľadom na to, že nenamietala v petite aj konanie pred odvolacím súdom,
ústavný súd nemal možnosť posudzovať celkovú dĺžku konania vrátane konania pred
odvolacím súdom, keďže je petitom podanej sťažnosti viazaný (§ 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde).
19. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti (bod 10, pozn.).
20. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom
prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2018