Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 212/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova 13, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn.

vedie konanie vo veci sťažovateľky ako žalobkyne o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Napadnuté konanie začalo

22. októbra 2008 a do dnešného táto vec nie je ani po viac ako 9 rokoch právoplatne

skončená. V sťažnosti bol zároveň uvedený prehľad pojednávaní s podrobným uvedením

úkonov, ktoré boli vykonané na jednotlivých pojednávaniach.

3. Sťažovateľka tiež uviedla, že «vzhľadom na zbytočné prieťahy v konaní bola

podaná v zmysle ustanovenia o súdoch, sťažnosť na

postup Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu

porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podpredseda Okresného súdu Bratislava I zaslal Upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti zo dňa 17.01.2017, ktorým sťažnosť sťažovateľky vo veci prieťahov

v súdnom konaní vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. V tomto smere konkrétne uviedol: „Na

základe uvedenej chronológie procesných úkonov som dospel k názoru, že Vaša sťažnosť na

prieťahy v konaní je čiastočne dôvodná, a to v období, keď bol namietaný spis pridelený

zákonnej sudkyni JUDr. Eve Tulejovej od 17.02.2009, kedy bolo vyjadrenie žalovaného

k žalobe doručené žalobcovi, do dňa 02.11.2010, kedy bol vo veci vytýčený termín

pojednávania; ako aj v období, keď' bol namietaný spis pridelený zákonnej sudkyni Mgr.

Jane Janics Bajánkovej od 26.05.2014, kedy bol spis pridelený do oddelenia zákonnej

sudkyne, do dňa 28.01.2015, kedy zákonná sudkyňa vytýčila vo veci termín pojednávania.“

Podpredseda OS BA I teda označil sťažnosť za dôvodnú a dokonca aj časovo

vymedzil obdobie v ktorom došlo k vzniknutým prieťahom v konaní a to až do januára 2015,

avšak zároveň v zaslanom upovedomení ďalej uviedol, že ku vzniku prieťahov v konaní

došlo z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdov a že v zásade vysoký počet vecí v súdnych

oddeleniach neumožnili sudkyniam bezprieťahový postup vo veci.

Vzhľadom na to, že podpredseda OS BA I označil sťažnosť, za nim vymedzené

obdobie, za dôvodnú, bol povinný zabezpečiť vykonanie opatrení, ktorými sa odstránia tieto

nedostatky - prieťahy a tiež prípadne vyvodiť voči zodpovedným osobám dôsledky. Prijaté

opatrenia na odstránenie nedostatkov sú v podaní - upovedomení o spôsobe vybavenia

sťažnosti podpredsedu OS BA I také, že podpredseda OS BA I sa sťažovateľke za vzniknuté

prieťahy v konaní v mene štátnej správy súdov ospravedlnil a vec zaradil medzi sledované

veci, s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace.».

4. Sťažovateľka ďalej konštatovala, že „prostredníctvom vyššie uvedenej podanej

sťažnosti na prieťahy v konaní poskytla súdu príležitosť, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nakoľko

k odstráneniu tohto protiprávneho stavu zo strany súdu nedošlo a tento stav doposiaľ trvá,

nemožno takýto postup sťažovateľky a využitie tohto právneho prostriedku nápravy

priznaného sťažovateľke podľa o súdoch, t.j. podanú

sťažnosť, považovať za postup umožňujúci dosiahnutie účinnej ochrany práva sťažovateľky

priznaného podľa SR - práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených základných práv postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. Okrem toho sa domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 20 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom

malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

14. Ako zo samotného obsahu sťažnosti vyplýva, konanie pred okresným súdom bolo

skončené vyhlásením rozsudku vo veci samej (ako druhého v poradí, pozn.) na pojednávaní,

ktoré sa konalo 3. novembra 2016. V petite sťažnosti sťažovateľka napáda iba postup

okresného súdu napriek tomu, že proti predmetnému rozsudku okresného súdu podala

odvolanie 27. decembra 2016, o ktorom má rozhodnúť Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“). Lustráciou ústavného súdu bolo zároveň zistené, že dosiaľ krajský súd

o odvolaní sťažovateľky nerozhodol.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 4

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka

domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv

( ).

15. Podľa judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) sa ochrana základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Uvedený záver vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k porušovaniu označených práv postupom okresného súdu v napadnutých konaniach,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

16. Na základe zistených skutočností ústavný súd považoval za nesporné, že konanie

vedené na okresnom súde pod sp. zn. sa skončilo v prvom stupni (bod 14),

a teda v čase podania ústavnej sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci

konať. Sťažovateľka odoslala ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu 31. mája 2018

a okresný súd v napadnutom konaní vo veci samej rozhodol 3. novembra 2016.

17. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh

a ani porušiť základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru. Vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonal okresný súd všetky relevantné

úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky a svoju úlohu v tomto smere

splnil.

18. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola pre

sťažovateľku časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jej veci prvostupňové

konanie, a vzhľadom na to, že nenamietala v petite aj konanie pred odvolacím súdom,

ústavný súd nemal možnosť posudzovať celkovú dĺžku konania vrátane konania pred

odvolacím súdom, keďže je petitom podanej sťažnosti viazaný (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde).

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (bod 10, pozn.).

20. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom

prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018