Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 371/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , právne

zastúpenej JUDr. Dušanom Jovankovičom, advokát s. r. o., Doležalova 5, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 15. júna 2016, ako

aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 15. júna 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ako aj

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 25. januára 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Sťažovateľka darovacou zmluvou z 24. septembra 1998 darovala vnukovi (ďalej

len „žalovaný“) byt. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný právoplatnosťou rozhodnutia

správy katastra o povolení vkladu pod č. V-6450/98 z 21. decembra 1998.

Žalovaný zriadil v prospech sťažovateľky právo vecného bremena spočívajúce

v práve doživotného užívania bytu na základe rozhodnutia č. V-6450/98 z 21. decembra

1998 a sťažovateľke sa zaviazal, že môže byt užívať až do jej smrti, pričom sa bude o ňu

starať, pomáhať jej, navštevovať ju a nedá ju do ústavnej starostlivosti.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „... dôvodne požiadala žalovaného listom

zo dňa 12.06.2015, ktorý mu bol doručený dňa 19.06.2015 o vrátenie daru. Žalovanému,

ako obdarovanému, vznikla povinnosť vydať predmet darovania (byt) žalobkyni, ako

darkyni, na základe tohto jednostranného právneho úkonu žalobkyne, čo však obdarovaný

nesplnil.“.

3. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne podala

na okresnom súde žalobu o vrátenie daru.

Sťažovateľka uviedla, že „... podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie

z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu a svoj

rozsudok odôvodnil takto: „... dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru

od žalovaného nepredstavujú skutočnosti takého závažného charakteru, sústavného trvania

alebo intenzity, ktoré by odôvodňovali naplnenie skutkovej podstaty správania sa

žalovaného voči žalobkyni spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.“

4. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základných práv tým, že

„Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu tak, že

z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery, z ktorých by

bolo množné usúdiť, že (ne)konanie žalovaného nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých

mravov. Takýto prístup oboch súdov protirečí materiálnemu chápaniu právneho štátu a je

v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci.“.

5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. V právnej veci spis. zn. základné právo sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II porušené bolo.

2. V právnej veci spis. zn. základné právo sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa či 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušuje

a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu

9. Sťažnosť proti rozsudku okresného súdu vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru je potrebné

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné podať odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa

a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Sťažovateľka právo podať

odvolanie proti uzneseniu okresného súdu využila. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu

vylúčená právomoc ústavného súdu.

K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu

10. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva

na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces rozsudkom krajského súdu,

odôvodňujúc, že hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho

základu tak, že „... z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové

závery, z ktorých by bolo množné usúdiť, že (ne)konanie žalovaného nenapĺňa znaky

hrubého porušenia dobrých mravov.“.

11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vo vzťahu

k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho

posúdenia veci pri nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí

v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu

o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových

a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby o vrátenie daru voči žalovanému. Súd

prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj

na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu.

... k povinnosti obdarovaného poskytovať primeranú pomoc a prejavovať patričnú

úctu darcovi nemožno zaradiť povinnosť obdarovaného poskytovať pomoc len podľa

predstáv a v čase určenom darcom. Nad rámec predmetného preukázaného konania

žalovaného súd prvej inštancie správne poznamenal, že zo žiadnej zo svedeckých výpovedí

nevyplývali žiadne ďalšie priame dôkazy o tom, že žalovaný žalobkyni neposkytol potrebnú

pomoc (ani s ohľadom na rok 2013, kedy žalobkyňa utrpela úraz), príp. voči žalobkyni inak

konal v hrubom rozpore s dobrými mravmi; svedkovia... priamo uviedli, že nikdy neboli

svedkami žiadosti žalobkyne o pomoc žalovaného (prípadne jej odmietnutia; č. l. 58, 59).

Pokiaľ išlo o námietku žalobkyne o jej umiestení do domova sociálnych služieb, aj v tomto

ohľade súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nebolo preukázané, že by žalovaný takéto

umiestnenie inicioval, pričom žiadosť o umiestnenie podpísala sama žalobkyňa (č. l. 66).

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne, že priamo z výpovedí svedkov...

vyplýva, že žalovaný jej neposkytoval potrebnú pomoc hodno zdôrazniť, že v prípade

svedkyne... nešlo o priame pozorovanie, ale len sprostredkované sťažnosti žalobkyne voči

žalovanému, t.j. uvedení svedkovia nemali bezprostrednú skúsenosť s takým konaním

žalovaného, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi (č. l. 59, 60 a 98).

Svedkyňa... na otázku, či má vedomosť o tom, že žalovaný konkrétne povedal niečo, čo

mohlo žalobkyňu poškodiť či zraniť odpovedala, že toho nebola prítomná (č. l. 60).“

12. Ústavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského

súdu dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľka

v konaní nastolila. V napadnutom rozhodnutí vysvetlil skutkové aj právne okolnosti, ktoré

opodstatnili jeho rozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, ako sa krajský súd

vysporiadal s argumentmi sťažovateľky, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam.

Skutočnosť, že sa sťažovateľka so závermi všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže

sama osebe založiť odôvodnenosť ústavnej sťažnosti (m. m. ).

13. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konštatuje, že jeho

odôvodnenie je vyčerpávajúce, právne závery sú dostatočne zargumentované a netrpí vadou

nelogickosti či arbitrability. Z toho dôvodu je potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú.

14. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018