Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 360/2018
PDF · 198.9 KB
No categories available
II. ÚS 360/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, advokátska kancelária, Vajnorská 100/A,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd písomnou odpoveďou predsedu Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. Spr. 2129/2018 z 21. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára
2018 (v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a dodatočne
v lehote do 10 dní v listinnej podobe, pozn.) doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) písomnou odpoveďou predsedu
Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Spr. 2129/2018
z 21. decembra 2017 (ďalej len „odpoveď predsedu okresného súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v dedičskej veci po poručiteľovi
st., zomrelom 27. 3. 2014, je sťažovateľ ako jeho dedič (syn)
účastníkom konania o dedičstve vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 D 237/2014 (ďalej
aj „konanie o dedičstve“).
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti medzi inými uvádza:
«... Súčasťou dedičského konania je aj byt po poručiteľovi nachádzajúci sa v dome
na ulici .
... Počas dedičského konania, ktoré trvá už vyše tri a pol roka, sťažovateľ 3 krát
požiadal Okresný súd, aby predmetný byt zabezpečil a ustanovil naň správcu. Prvý návrh
podal sťažovateľ dňa 6.10.2014... Okresný súd ho zamietol dňa 12.12.2014... voči čomu
sťažovateľ podal odvolanie a dovolanie...
... Sťažovateľ podal druhý „Návrh na vykonanie neodkladných úkonov
na zabezpečenie dedičstva“ dňa 24.4.2017... Okresný súd však tento návrh len zaslal
na Najvyšší súd, kde bol v tom čase súdny spis... Do dnešného dna o ňom žiaden súd
nerozhodol!
... Dňa 10.8.2017 sťažovateľ podal na Okresnom súde sťažnosť na prieťahy
rozhodnúť o jeho druhom návrhu na neodkladné opatrenie zabezpečiť dedičstvo... Dňa
24.8.2017 Okresný súd odpovedal tvrdením, že „Spisový materiál sa nachádza na
Najvyššom súde, preto nemôžem posúdiť dôvodnosť Vašej sťažnosti“...
... Dňa 25.10.2017 sťažovateľ podal tretí „Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia na zabezpečenie dedičstva.“... Dňa 22.11.2017 Okresný súd sťažovateľov návrh
opäť zamietol... voči čomu dňa 11.12.2017 sťažovateľ podal odvolanie...
... Dňa 18.12.2017 sudkyňa okresného súdu ručne napísaným nariadením nariadila
zaslať sťažovateľove odvolanie s výzvou na vyjadrenie druhej strane v konaní pred jeho
zaslaním na odvolací súd...
... Dňa 18.12.2017 bol byt poručiteľa, v trhovej hodnote vyše 120 tisíc eur, počas
dedičského konania vydražený veriteľom za 75.700 eur...
Dňa 5.1.2018 sťažovateľ podal sťažnosť za prieťahy predsedovi Okresného súdu
Bratislava V...
... Dňa 17.1.2018 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedu Okresného súdu
v ktorom tvrdí, že sťažovateľova sťažnosť nie je sťažnosťou v zmysle § 62 Zákona
č. 757/2004 Zb. [sic] o súdoch. Do času podania tejto sťažnosti o sťažovateľove odvolanie
voči zamietnutiu návrhu na neodkladne opatrenie stále nebolo zaslané na odvolací súd...
Prieťahy predložiť vec bezodkladne odvolaciemu súdu... Sudkyňa Okresného súdu
Bratislava V svojim nariadením v Prílohe 11, výzvou v Prílohe 12 a zlyhaním predložiť
sťažovateľove odvolanie voči zamietnutiu jeho tretieho návrhu na neodkladné opatrenie
zabezpečiť dedičstvo bezodkladne odvolaciemu súdu, spôsobila v konaní zbytočné
prieťahy...
... Tvrdenie predsedu Okresného súdu Bratislava V, že „Vaše podanie nie je
sťažnosťou v zmysle § 62 Zákona č. 757/2004 Zb. [sic] o súdoch, v platnom znení, nakoľko
namietate procesný postup sudcu v konaní a správnosť jeho rozhodnutia o neodkladnom
opatrení a jeho doručovania, či predloženia veci druhoinštančnému súdu“, je zjavne
nedôvodné a arbitrárne, pretože predmetné rozhodnutie nie je ani uznesenie ani rozsudok,
voči ktorému existuje opravný prostriedok v rámci CSP. Jediný opravný prostriedok voči
rozhodnutiu sudkyne nezaslať odvolanie bezodkladne odvolaciemu súdu je ten podľa § 62
Zákona č. 757/2004 Z. z. Sudkyňa a predseda Okresného súdu Bratislava V sa svojim
konaním natoľko odchýlili od hore uvedených ustanovení zákona, že zásadne popreli ich
účel a význam a porušili sťažovateľove základné práva uvedené v odseku 2.1...
Prieťahy rozhodnúť o sťažovateľovom druhom návrhu na neodkladné opatrenie...
Predseda okresného súdu uviedol vo svojom liste aj, že sa vraj oboznámil so spisom
1D/237/2014. Nijako sa ale nevyjadril k faktu, že o sťažovateľovom druhom návrhu
na neodkladné opatrenie nebolo súdom od jeho podania dňa 25.4.2017 až doposiaľ
rozhodnuté. Namiesto riešenia, prečo súd doposiaľ nerozhodol o sťažovateľovom druhom
návrhu na neodkladné opatrenie zabezpečiť dedičstvo, predseda okresného súdu tvrdí, že:
vy a váš brat ako dedičia zo zákona ste nepochybne nadobudli do svojho vlastníctva titulom
dedenia veci patriace poručiteľovi v čase smrti už týmto okamihom, teda dňom smrti,
a to vrátane bytu poručiteľa, a to každý rovnakým dielom (každý v podiele 1/2), teda je
Vašou záležitosťou po smrti poručiteľa sa o tento svoj majetok nadobudnutý titulom dedenia
riadne starať a uhrádzať aj náklady spojené s bývaním, teda zabezpečiť si dedičstvo
a predísť jeho strate...
... Ničím nepodložené tvrdenie predsedu Okresného súdu Bratislava V je totálne
arbitrárne a nedôvodné. Tento sudca, ktorý funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava V
zastáva už od 1.6.1986, teda ešte z čias bývalého režimu, si zjavne neuvedomuje, že
v Slovenskej republike, ktorá je súčasťou EU je jediným zákonodarným organom Národná
rada SR, nie sudcovia, a záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii, ako aj hore
uvedený, sú nadradené tomu, čo si on myslí. Namiesto totálne arbitrárnych a zákonom nijak
nepodložených tvrdení mal predseda Okresného súdu Bratislava V zariadiť, aby jeho súd už
konečne rozhodol o sťažovateľovom druhom návrhu na neodkladne opatrenie dedičstvo
zabezpečiť, podané už pred 8 mesiacmi, a aby sa sudkyňa jeho súdu spravovala
ustanoveniami zákona stanovujúcimi, že ak bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý, prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje
a bezodkladne predloží vec odvolaciemu súdu.
... Odpoveď predsedu Okresného súdu Bratislava V je totálne popretie účelu
a významu celej hromady ustanovení zákona, ktoré on vo svojej odpovedi jednoducho
odignoroval. Je to príklad totálneho opovrhnutia zákonom a porušenie sťažovateľových
základných práv ako uvedené v ods. 2.1. Takáto odpoveď predsedu súdu Slovenskej
republiky, sediaceho na svojej stoličke už vyše 30 rokov, je dôkazom akurát toho, že takýto
sudcovia mali byť zo Slovenských súdov už dávno poodvolávaní...»
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejedanie veci v primeranej
lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(prípadne aj sťažovateľove základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd) rozhodnutím predsedu Okresného súdu Bratislava V zo dňa
21.12.2017, porušené boli.
2. Okresného súdu Bratislava V sa prikazuje neodkladne konať vo veci
sťažovateľovho druhého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zo dňa 24.4.2017,
a bezodkladne zaslať sťažovateľove odvolanie voči zamietnutiu jeho tretieho návrhu
na neodkladné opatrenie, zo dňa 11.12.2017, na odvolací súd.
3. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
v sume 325,42 € na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
III.
11. Aj keď sa sťažovateľ svojou sťažnosťou, resp. jej petitom dôsledkom zrejmej
nesprávnosti domáha vyslovenia porušenia ním označených základných a iných práv
„rozhodnutím predsedu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.12.2017“, z ostatného
obsahu sťažnosti je nepochybné, že má na mysli písomnú odpoveď predsedu okresného
súdu na podanie [sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)]
sťažovateľa z 5. januára 2018.
12. Predmetom sťažnosti je teda namietané porušenie základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa ústavy a listiny, základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru písomnou odpoveďou
predsedu okresného súdu.
13. Sťažovateľ s poukazom na podľa jeho názoru rozsiahle prieťahy v konaní
o dedičstve spočívajúce najmä v tom, že okresný súd dosiaľ (do podania ústavnej sťažnosti,
pozn.) nepredložil odvolanie z 11. decembra 2017 proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.
1 D 237/2014 z 22. novembra 2017 na rozhodnutie odvolaciemu súdu a zároveň nerozhodol
o jeho (druhom) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 24. apríla 2017, vyjadruje
svoju hlbokú nespokojnosť s písomnou odpoveďou predsedu okresného súdu, podľa
ktorého podanie sťažovateľa z 5. januára 2018 nie je sťažnosťou podľa § 62 a nasl. zákona
o súdoch.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva.
15. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného
súdu.
16. Podľa § 64 ods. 1 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či
v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho
konania, a odstránenie zistených nedostatkov.
17. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti
zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie
nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným
osobám dôsledky.
18. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní
podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
IV.
19. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
20. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
21. Podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch ak sťažovateľ zastáva názor, že sťažnosť,
ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať
do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,
a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného
súdu,
b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu
a predsedom Špecializovaného trestného súdu.
22. Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa
primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.
23. Z uvedeného vyplýva, že zákon o súdoch poskytuje sťažovateľovi účinný
právny prostriedok nápravy – žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa § 67 ods. 1
písm. a) zákona o súdoch, ktorou sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu
predsedu okresného súdu vo veci podania (sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch)
sťažovateľa predsedom krajského súdu. Uvedený právny prostriedok umožňoval
sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc predsedu krajského súdu
pri primeranom použití ustanovení zákona o súdoch o vybavovaní sťažností prijať
a zabezpečiť vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov v konaní o dedičstve, a to aj
napriek písomnej odpovedi predsedu okresného súdu, ak by na základe žiadosti
sťažovateľa o prešetrenie vybavenia jeho podania (sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona
o súdoch) z 5. januára 2018 dospel k záveru, že odpoveď predsedu okresného súdu,
podľa ktorej podanie sťažovateľa z 5. januára 2018 nie je sťažnosťou podľa § 62 zákona
o súdoch, bola v rozpore so zákonom.
24. Keďže sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu nijako netvrdí, že by bol
v lehote do 30 dní odo dňa doručenia odpovede predsedu okresného súdu, ktorou podanie
(sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch) sťažovateľa z 5. januára 2018 podľa jeho
názoru nebolo riadne vybavené, požiadal predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia
jeho podania (sťažnosti) z 5. januára 2018, a tým využil opravný prostriedok, ktorý mu
zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, pričom ani netvrdí,
že by mu boli vo využití tohto opravného prostriedku bránili okolnosti hodné osobitného
zreteľa a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu tejto sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, je táto (ústavná) sťažnosť sťažovateľa neprípustná.
25. Nevyužitie zákonnej možnosti podať predsedovi krajského súdu žiadosť
o prešetrenie vybavenia podania (sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch) sťažovateľa
z 5. januára 2018 predsedom okresného súdu v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch
nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju
právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú
a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľ v tomto prípade
mal.
26. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje
práva hájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv
s neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom
požadovať
ochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde, tak ako to urobil v tomto konaní
sťažovateľ prostredníctvom osoby práva znalej (advokáta), u ktorej platí notorieta,
že pozná platné právo.
27. Pretože sťažovateľ kvalifikovane právne zastúpený advokátom sa svojou
sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáhal vyslovenia porušenia ním označených
základných a iných práv podľa ústavy, listiny a dohovoru „iba“ odpoveďou predsedu
okresného súdu, a nie postupom okresného súdu v konaní o dedičstve vedenom
pod sp. zn. 1 D 237/2014, pričom túto možnosť nepochybne mal, ústavný súd viazaný
sťažnosťou, hlavne pokiaľ ide o návrh nosného výroku rozhodnutia, t. j. o návrh
na vyslovenie porušenia označených základných a iných práv právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit), sťažnosť sťažovateľa
z dôvodov už uvedených odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
28. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa, ktoré je závislé od rozhodnutia o návrhu na vyslovenie porušenia
označených základných a iných práv právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným
zásahom, v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2018