Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 360/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, advokátska kancelária, Vajnorská 100/A,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , základného práva podľa Listiny

základných práv a slobôd a aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd písomnou odpoveďou predsedu Okresného súdu Bratislava V

sp. zn. Spr. 2129/2018 z 21. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2018 (v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a dodatočne

v lehote do 10 dní v listinnej podobe, pozn.) doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“), základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) písomnou odpoveďou predsedu

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Spr. 2129/2018

z 21. decembra 2017 (ďalej len „odpoveď predsedu okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v dedičskej veci po poručiteľovi

st., zomrelom 27. 3. 2014, je sťažovateľ ako jeho dedič (syn)

účastníkom konania o dedičstve vedeného okresným súdom pod sp. zn. (ďalej

aj „konanie o dedičstve“).

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti medzi inými uvádza:

«... Súčasťou dedičského konania je aj byt po poručiteľovi nachádzajúci sa v dome

na ulici .

... Počas dedičského konania, ktoré trvá už vyše tri a pol roka, sťažovateľ 3 krát

požiadal Okresný súd, aby predmetný byt zabezpečil a ustanovil naň správcu. Prvý návrh

podal sťažovateľ dňa 6.10.2014... Okresný súd ho zamietol dňa 12.12.2014... voči čomu

sťažovateľ podal odvolanie a dovolanie...

... Sťažovateľ podal druhý „Návrh na vykonanie neodkladných úkonov

na zabezpečenie dedičstva“ dňa 24.4.2017... Okresný súd však tento návrh len zaslal

na Najvyšší súd, kde bol v tom čase súdny spis... Do dnešného dna o ňom žiaden súd

nerozhodol!

... Dňa 10.8.2017 sťažovateľ podal na Okresnom súde sťažnosť na prieťahy

rozhodnúť o jeho druhom návrhu na neodkladné opatrenie zabezpečiť dedičstvo... Dňa

24.8.2017 Okresný súd odpovedal tvrdením, že „Spisový materiál sa nachádza na

Najvyššom súde, preto nemôžem posúdiť dôvodnosť Vašej sťažnosti“...

... Dňa 25.10.2017 sťažovateľ podal tretí „Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia na zabezpečenie dedičstva.“... Dňa 22.11.2017 Okresný súd sťažovateľov návrh

opäť zamietol... voči čomu dňa 11.12.2017 sťažovateľ podal odvolanie...

... Dňa 18.12.2017 sudkyňa okresného súdu ručne napísaným nariadením nariadila

zaslať sťažovateľove odvolanie s výzvou na vyjadrenie druhej strane v konaní pred jeho

zaslaním na odvolací súd...

... Dňa 18.12.2017 bol byt poručiteľa, v trhovej hodnote vyše 120 tisíc eur, počas

dedičského konania vydražený veriteľom za 75.700 eur...

Dňa 5.1.2018 sťažovateľ podal sťažnosť za prieťahy predsedovi Okresného súdu

Bratislava V...

... Dňa 17.1.2018 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedu Okresného súdu

v ktorom tvrdí, že sťažovateľova sťažnosť nie je sťažnosťou v zmysle § 62 Zákona

č. [sic] o súdoch. Do času podania tejto sťažnosti o sťažovateľove odvolanie

voči zamietnutiu návrhu na neodkladne opatrenie stále nebolo zaslané na odvolací súd...

Prieťahy predložiť vec bezodkladne odvolaciemu súdu... Sudkyňa Okresného súdu

Bratislava V svojim nariadením v Prílohe 11, výzvou v Prílohe 12 a zlyhaním predložiť

sťažovateľove odvolanie voči zamietnutiu jeho tretieho návrhu na neodkladné opatrenie

zabezpečiť dedičstvo bezodkladne odvolaciemu súdu, spôsobila v konaní zbytočné

prieťahy...

... Tvrdenie predsedu Okresného súdu Bratislava V, že „Vaše podanie nie je

sťažnosťou v zmysle [sic] o súdoch, v platnom znení, nakoľko

namietate procesný postup sudcu v konaní a správnosť jeho rozhodnutia o neodkladnom

opatrení a jeho doručovania, či predloženia veci druhoinštančnému súdu“, je zjavne

nedôvodné a arbitrárne, pretože predmetné rozhodnutie nie je ani uznesenie ani rozsudok,

voči ktorému existuje opravný prostriedok v rámci . Jediný opravný prostriedok voči

rozhodnutiu sudkyne nezaslať odvolanie bezodkladne odvolaciemu súdu je ten podľa § 62

Sudkyňa a predseda Okresného súdu Bratislava V sa svojim

konaním natoľko odchýlili od hore uvedených ustanovení zákona, že zásadne popreli ich

účel a význam a porušili sťažovateľove základné práva uvedené v odseku 2.1...

Prieťahy rozhodnúť o sťažovateľovom druhom návrhu na neodkladné opatrenie...

Predseda okresného súdu uviedol vo svojom liste aj, že sa vraj oboznámil so spisom

. Nijako sa ale nevyjadril k faktu, že o sťažovateľovom druhom návrhu

na neodkladné opatrenie nebolo súdom od jeho podania dňa 25.4.2017 až doposiaľ

rozhodnuté. Namiesto riešenia, prečo súd doposiaľ nerozhodol o sťažovateľovom druhom

návrhu na neodkladné opatrenie zabezpečiť dedičstvo, predseda okresného súdu tvrdí, že:

vy a váš brat ako dedičia zo zákona ste nepochybne nadobudli do svojho vlastníctva titulom

dedenia veci patriace poručiteľovi v čase smrti už týmto okamihom, teda dňom smrti,

a to vrátane bytu poručiteľa, a to každý rovnakým dielom (každý v podiele 1/2), teda je

Vašou záležitosťou po smrti poručiteľa sa o tento svoj majetok nadobudnutý titulom dedenia

riadne starať a uhrádzať aj náklady spojené s bývaním, teda zabezpečiť si dedičstvo

a predísť jeho strate...

... Ničím nepodložené tvrdenie predsedu Okresného súdu Bratislava V je totálne

arbitrárne a nedôvodné. Tento sudca, ktorý funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava V

zastáva už od 1.6.1986, teda ešte z čias bývalého režimu, si zjavne neuvedomuje, že

v Slovenskej republike, ktorá je súčasťou EU je jediným zákonodarným organom Národná

rada SR, nie sudcovia, a záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii, ako aj hore

uvedený, sú nadradené tomu, čo si on myslí. Namiesto totálne arbitrárnych a zákonom nijak

nepodložených tvrdení mal predseda Okresného súdu Bratislava V zariadiť, aby jeho súd už

konečne rozhodol o sťažovateľovom druhom návrhu na neodkladne opatrenie dedičstvo

zabezpečiť, podané už pred 8 mesiacmi, a aby sa sudkyňa jeho súdu spravovala

ustanoveniami zákona stanovujúcimi, že ak bol návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietnutý, prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje

a bezodkladne predloží vec odvolaciemu súdu.

... Odpoveď predsedu Okresného súdu Bratislava V je totálne popretie účelu

a významu celej hromady ustanovení zákona, ktoré on vo svojej odpovedi jednoducho

odignoroval. Je to príklad totálneho opovrhnutia zákonom a porušenie sťažovateľových

základných práv ako uvedené v ods. 2.1. Takáto odpoveď predsedu súdu Slovenskej

republiky, sediaceho na svojej stoličke už vyše 30 rokov, je dôkazom akurát toho, že takýto

sudcovia mali byť zo Slovenských súdov už dávno poodvolávaní...»

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejedanie veci v primeranej

lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(prípadne aj sťažovateľove základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd, a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) rozhodnutím predsedu Okresného súdu Bratislava V zo dňa

21.12.2017, porušené boli.

2. Okresného súdu Bratislava V sa prikazuje neodkladne konať vo veci

sťažovateľovho druhého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zo dňa 24.4.2017,

a bezodkladne zaslať sťažovateľove odvolanie voči zamietnutiu jeho tretieho návrhu

na neodkladné opatrenie, zo dňa 11.12.2017, na odvolací súd.

3. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 325,42 € na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

11. Aj keď sa sťažovateľ svojou sťažnosťou, resp. jej petitom dôsledkom zrejmej

nesprávnosti domáha vyslovenia porušenia ním označených základných a iných práv

„rozhodnutím predsedu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.12.2017“, z ostatného

obsahu sťažnosti je nepochybné, že má na mysli písomnú odpoveď predsedu okresného

súdu na podanie [sťažnosť podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)]

sťažovateľa z 5. januára 2018.

12. Predmetom sťažnosti je teda namietané porušenie základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a listiny, základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru písomnou odpoveďou

predsedu okresného súdu.

13. Sťažovateľ s poukazom na podľa jeho názoru rozsiahle prieťahy v konaní

o dedičstve spočívajúce najmä v tom, že okresný súd dosiaľ (do podania ústavnej sťažnosti,

pozn.) nepredložil odvolanie z 11. decembra 2017 proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 22. novembra 2017 na rozhodnutie odvolaciemu súdu a zároveň nerozhodol

o jeho (druhom) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 24. apríla 2017, vyjadruje

svoju hlbokú nespokojnosť s písomnou odpoveďou predsedu okresného súdu, podľa

ktorého podanie sťažovateľa z 5. januára 2018 nie je sťažnosťou podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva.

15. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného

súdu.

16. Podľa § 64 ods. 1 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či

v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho

konania, a odstránenie zistených nedostatkov.

17. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným

osobám dôsledky.

18. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

IV.

19. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

20. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

21. Podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch ak sťažovateľ zastáva názor, že sťažnosť,

ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať

do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného

súdu,

b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu

a predsedom Špecializovaného trestného súdu.

22. Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa

primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

23. Z uvedeného vyplýva, že zákon o súdoch poskytuje sťažovateľovi účinný

právny prostriedok nápravy – žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa § 67 ods. 1

písm. a) zákona o súdoch, ktorou sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu

predsedu okresného súdu vo veci podania (sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch)

sťažovateľa predsedom krajského súdu. Uvedený právny prostriedok umožňoval

sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc predsedu krajského súdu

pri primeranom použití ustanovení zákona o súdoch o vybavovaní sťažností prijať

a zabezpečiť vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov v konaní o dedičstve, a to aj

napriek písomnej odpovedi predsedu okresného súdu, ak by na základe žiadosti

sťažovateľa o prešetrenie vybavenia jeho podania (sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch) z 5. januára 2018 dospel k záveru, že odpoveď predsedu okresného súdu,

podľa ktorej podanie sťažovateľa z 5. januára 2018 nie je sťažnosťou podľa § 62 zákona

o súdoch, bola v rozpore so zákonom.

24. Keďže sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu nijako netvrdí, že by bol

v lehote do 30 dní odo dňa doručenia odpovede predsedu okresného súdu, ktorou podanie

(sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch) sťažovateľa z 5. januára 2018 podľa jeho

názoru nebolo riadne vybavené, požiadal predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia

jeho podania (sťažnosti) z 5. januára 2018, a tým využil opravný prostriedok, ktorý mu

zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, pričom ani netvrdí,

že by mu boli vo využití tohto opravného prostriedku bránili okolnosti hodné osobitného

zreteľa a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu tejto sťažnosti

podľa , je táto (ústavná) sťažnosť sťažovateľa neprípustná.

25. Nevyužitie zákonnej možnosti podať predsedovi krajského súdu žiadosť

o prešetrenie vybavenia podania (sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch) sťažovateľa

z 5. januára 2018 predsedom okresného súdu v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch

nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju

právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú

a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľ v tomto prípade

mal.

26. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje

práva hájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv

s neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom

požadovať

ochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde, tak ako to urobil v tomto konaní

sťažovateľ prostredníctvom osoby práva znalej (advokáta), u ktorej platí notorieta,

že pozná platné právo.

27. Pretože sťažovateľ kvalifikovane právne zastúpený advokátom sa svojou

sťažnosťou podľa domáhal vyslovenia porušenia ním označených

základných a iných práv podľa , listiny a dohovoru „iba“ odpoveďou predsedu

okresného súdu, a nie postupom okresného súdu v konaní o dedičstve vedenom

pod sp. zn. , pričom túto možnosť nepochybne mal, ústavný súd viazaný

sťažnosťou, hlavne pokiaľ ide o návrh nosného výroku rozhodnutia, t. j. o návrh

na vyslovenie porušenia označených základných a iných práv právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit), sťažnosť sťažovateľa

z dôvodov už uvedených odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

28. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa, ktoré je závislé od rozhodnutia o návrhu na vyslovenie porušenia

označených základných a iných práv právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom, v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018