Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 404/2018
PDF · 97.71 KB
No categories available
IV. ÚS 404/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
– , , zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., Centrum 18/23, Považská Bystrica,
v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert Fatura, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 „a nasl.“ Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v spojení s porušením princípu právnej istoty podľa čl. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 ECdo 1/2018 z 27. marca 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti , – , z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2018
doručená sťažnosť , – ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert
Fatura, advokát, s. r. o., Centrum 18/23, Považská Bystrica, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Róbert Fatura, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 „a nasl.“ Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením princípu právnej istoty podľa čl. 1 ústavy
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
5 ECdo 1/2018 z 27. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý
predchádzal jeho vydaniu.
Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva podľa „čl. 46 a nasl.“ ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo v exekučnom konaní, keďže súdy s ním nekonali ako
s právnym nástupcom oprávneného, aj keď pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní
bola pôvodným veriteľom postúpená na sťažovateľa.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal proti
rozhodnutiam súdu prvého stupňa a druhého stupňa v exekučnej veci dovolanie, ktoré
následne vzal späť a najvyšší súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
Dňa 29. júna 2018 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
sťažovateľa označené ako „Späťvzatie ústavnej sťažnosti zo dňa 15. 06. 2018“. Dôvod
späťvzatia nie je v podaní uvedený.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,
ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa
nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu
alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo
slobody sťažovateľa.
Z citovaného § 54 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon o ústavnom súde
ponecháva ústavnému súdu možnosť, aby rozhodol, že záujem na ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoju sťažnosť späť
(porovnaj II. ÚS 38/96, II. ÚS 256/2013), a teda rozhodnúť, že späťvzatie sťažnosti sa
nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil k materiálnemu chápaniu ochrany
základných práv a slobôd, a tak musí pri prerokovávaní späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní
o zastavení konania skúmať, či zastavením konania v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú
mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa.
V posudzovanom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia
sťažnosti nehrozí, že by boli mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva
a slobody sťažovateľa, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júla 2018